Medzinárodné letisko Rio de Janeiro-Galeão

	Medzinárodné letisko Rio de Janeiro-Galeão; Medzinárodné letisko Antonia Carlosa Jobima ; Aeroporto Internacional do Rio de Janeiro/Galeão–Antonio Carlos Jobim;
	IATA: GIG · ICAO: SBGL
Základné informácie
Typ letiska	medzinárodné verejné civilné a vojenské
Prevádzkovateľ	Infraero
Otvorenie	1945
Mesto	Rio de Janeiro, Brazília
Vzletové a pristávacie dráhy
Štatistika (2017)
Cestujúcich	16 243 253
Pohybov	120 138 lietadiel
Infraero GIG
	Letecký portál

Medzinárodné letisko Rio de Janeiro-Galeão alebo Medzinárodné letisko Antonia Carlosa Jobima–Rio de Janeiro/Galeão (port. Aeroporto Internacional do Rio de Janeiro/Galeão–Antonio Carlos Jobim), (IATA: GIG, ICAO: SBGL) je medzinárodné letisko v druhom najväčšom brazílskom meste Rio de Janeiro. Názov Galeão je odvodený od pláže Praia do Galeão, ktorá sa nachádza pred pôvodným terminálom letiska a v súčasnosti je súčasťou leteckej základne brazílskych vzdušných síl. Galeão je štvrté najvyťaženejšie brazílske letisko, po letiskách v Sao Paule a v hlavnom meste Brazília. Rozlohou predstavuje najväčšie letisko v Brazílii. Okrem liniek do vnútroštátnych a významných latinskoamerických destinácií má letisko pravidelné spojenie s Dallasom, Miami, New Yorkom, Atlantou, Charlotte, Washingtonom D.C., Houstonom, Londýnom, Frankfurtom /od októbra 2012/, Parížom, Rímom, Lisabonom, Portom, Amsterdamom a Luandou.

História[upraviť | upraviť zdroj]

História letiska sa začala v roku 1923, kedy v tesnej blízkosti areálu letiska, na ostrove Governador, bola založená škola námorného letectva. V roku 1941, súbežne so vznikom brazílskeho vojenského letectva sa škola stala jednou z významných leteckých základní, zároveň bola predĺžená letecká dráha a postavené terminál a hangáre. Po vyhlásení vojny mocnostiam Osi v roku 1942 bola základňa intenzívne využívaná spojeneckým letectvom. Na konci druhej svetovej vojny letisko Santo Dumont nebolo schopné prijímať rastúci počet cestujúcich a medzinárodné lety boli postupne presmerované na základňu brazílskeho letectva. V roku 1952 bol otvorený prvý terminál letiska. V súčasnosti je táto budova využívaná pre lety brazílskych vzdušných síl.

V roku 1976 na letisku prvýkrát pristalo lietadlo Concorde, pravidelné lety na linke do Paríža trvali až do roku 1982. Od roku 1977 letisko prevádzkovalo všetky významné medzinárodné linky Brazílie. V tom istom roku bol otvorený nový terminál. Celosvetovo známe sa stalo v roku 1979, kedy sa tu natáčal film Moonraker zo série o agentovi Jamesovi Bondovi. V roku 1985 letisko stratilo svoju pozíciu prvého brazílskeho letiska v prospech saopaulského letiska Guarulhos. V tom čase bola na letisku Guarulhos otvorená letisková dráha, ktorá prijímala všetky bežné typy lietadiel bez obmedzenia tonáže. V ďalších rokoch nasledoval pokles počtu cestujúcich, obrat nastal od roku 2004, odkedy letisko postupne nadobúda svoju dôležitosť ako významný uzol juhoamerickej leteckej dopravy. Letisko je významným uzlom brazílskeho dopravcu TAM Linhas Aéreas a nizkonákladových aerolínii Gol.

Rozvoj letiska[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2009 prevádzkovateľ letiska Infraero zverejnil investičný plán v sume 431 miliónov USD, ktorý zahŕňa modernizáciu oboch terminálov a rozšírenie parkovacích miest. Plánované modernizačné práce na termináloch sa majú ukončiť v máji 2012. Investície sú súčasťou príprav na Letné olympijské hry 2016 a Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2014.

Terminály[upraviť | upraviť zdroj]

Oba terminály sú polkruhového tvaru a každý má 12 brán (gates). Terminál 1 prešiel v roku 1991 prvou modernizáciou a Terminál 2 v roku 1999. Letisko disponuje 173 odbavovacími pultami.

Štatistika[upraviť | upraviť zdroj]

Rok	Počet cestujúcich
2003	4 619 229
2004	6 024 930
2005	8 657 139
2006	8 856 527
2007	10 352 616
2008	10 754 689
2009	11 828 656
2010	12 229 513
2011	14 926 615^[1]
2012	5 717 911(január - apríl)