Michael Sharik
| Michael Sharik | |
| Narodenie | 13. august 1919 Jersey City, Hudson County, New Jersey, USA |
| Úmrtie | 8. september 1999 (80 rokov) Morrow, Warren County, Ohio, USA |
| Miesto pochovania | Morrow, Warren County, Ohio, USA |
| Iné mená | rusínsky: Sarik/Šarik |
| Prezývky | Mike/Majk |
| Štátne občianstvo |  Spojené štáty
|
| Národnosť | rusínska |
| Rodičia | Paul Sarik Mary rod. Drutarová/Drotárová |
Vojenská kariéra
| |
| Ozbrojené sily | U.S. Armed Forces
|
| Zložka | United States Army Rangers |
| Jednotka | 2nd Ranger Battalion, D Company |
| V službe | 1940 – 1969 |
| Vyznamenania | Bronze Star Purple Heart Medal a ďalšie... |
Účasť v bojoch
| |
| Vojny | Druhá svetová vojna |
| Bitky | Vylodenie v Normandii Bitka v Hürtgenskom lese |
Michael Sharik (* 13. august 1919, Jersey City, Hudson County, New Jersey, USA – † 8. september 1999, Morrow, Warren County, Ohio, USA) bol americký vojak, člen elitnej jednotky United States Army Rangers rusínskeho a slovenského pôvodu. Známym sa stal pre svoju účasť na vylodení v Normandii a bojom v 2. svetovej vojne.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Michael Sharik sa narodil rodičom Paulovi Sarikovi (Šarik) pôvodom z obce Závadka neďaleko Michaloviec a Mary Drutarovej (Drotárovej) pôvodom z obce Úbrež neďaleko Sobraniec. Ešte ako malý chlapec sa vrátil s matkou do vtedajšieho Československa do obce Úbrež kde bývali v rokoch 1920 až 1929. V tomto roku sa vrátili do USA. Podobné sťahovanie medzi domovinou a USA bolo vtedy pomerne bežné.
Michael vstúpil do armády v roku 1940. V roku 1943 sa stal členom 2. práporu jednotky Rangers. So svojou jednotkou sa zúčastnil viacerých bitiek. Medzi najvýznamnejšie a určite aj najťažšie patrí útok na Pointe du Hoc, ktorý sa odohral počas dňa D. Michael Sharik sa v decembri 1944 už ako seržant roty D zúčastnil aj slávneho bodákového útoku na kótu 400 v Hürtgenskom lese, kde bol medzi prvými, ktorí sa dostali až na vrchol kopca.[1] Za svoju službu získal okrem iných vyznamenaní aj Bronzovú hviezdu a Purpurové srdce.
Sharik po vojne pokračoval v kariére v armáde, pracoval na oddelení špeciálnych zbraní. Neskôr slúžil aj v Západnom Nemecku a v Turecku. Po odchode do dôchodku ostal žiť v štáte Ohio.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ O'Donnell, Patrick K., Dog Company: The Boys of Pointe du Hoc, 2013