Milan Augustín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Milan Augustín
Narodenie 21. august 1947 (66 rokov)
Banská Štiavnica
Zamestnanie spisovateľ
Národnosť slovenská
Žánre historická publicistika, literatúra faktu, historický román
Témy história a súsčasnosť
Debutové práce Roky hľadania (s T. Handžárikom, nepublikované eseje o dejinách česko-slovenských vzťahov), Hľadanie rodného hniezda (1995, spolu s Leopoldom J. Danihelsom – kniha spomienok a úvah),
Významné práce Krátke dejiny Židov (1991), Cesty medených a bronzových bohov (1993), Kovové križovatky pani histórie. Krajina medi a striebra (1994), Cesty za obzor (1994), Hľadanie súvislostí (1995), Posledný súd štiavnického baníka (1996), Hľadanie vzťahov I – II (1997), Hľadanie ciest I (1998), Dvanásť nocí s kráľovnou Hatšepsovet (1999), Tibet – Hľadanie ciest II (2000), Pod závojom bohyne Maat (2004), Slovník z Wasetu (2006), Omyl pána Heyerdahla (2008), Démon mesta (2010), Uneste Pápeža! (2011), Cesta za západoafrickými kovovými artefaktmi ... (2013), Templári (2013)
Významné ocenenia Cena Sloveny v New Yorku 1996, cena Ministerstva hospodárstva za udržiavanie baníckych tradícií.

Milan Augustín (* 21. august 1947, Banská Štiavnica) je slovenský výtvarník, umenovedec, historik, publicista, cestovateľ, autor literatúry faktu a spisovateľ.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 21. augusta 1947 v Banskej Štiavnici, kde vychodil základnú školu a Banícku strednú školu, zmaturoval r. 1967. Roku 1968 pracoval v Slovenskej filmovej tvorbe Bratislava-Koliba. V rokoch 1969 – 1975 pracoval v Rudných baniach ako banský technik. V rokoch 1975 až 1979 študoval na FF UK v Bratislave estetiku a vedy o umení.

Súkromne študoval aj maliarstvo u národného umelca Jozefa Kollára a docenta Štefana Pruknera. Po skončení vysokoškolského štúdia pracoval ako historik umenia a projektant v Projektovom ústave kultúry v Bratislave. V rokoch 1980-1988 pôsobil v Štátnych reštaurátorských ateliéroch v Bratislave, od roku 1986 vo funkcii riaditeľa. V rokoch 1981-1993 bol pracovníkom Slovenského národného múzea v Bratislave, Úradu vlády SR a novinárom, v rokoch 1994-1995 bol v slobodnom povolaní. Od roku 1996 je odborným pracovníkom Národného literárneho centra v Bratislave, v súčasnosti je riaditeľom sekcie historických štúdií. Je dlhoročným členom a podpredsedom Banskoštiavnicko – hodrušského banského spolku a cechmajstrom Cechu Štiavničanov a rodákov z podsitnianskeho kraja v Bratislave.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdium ukončil diplomovou prácou Historický urbanizmus banských miest stredného Slovenska.

Ako historik stredovekej architektúry a urbanizmu stredoslovenských banských miest spracoval viac ako 60 výskumov stredovekej architektúry. Objavil nástenné maľby s románskom kostole sv. Ilju na Iliji pri Banskej Štiavnici.

Venoval sa fenoménu ľudského portrétu v dobe kamennej ako aj fenoménu ľudskej hlavy ("Za západoafrickými kovovými plastikami..." - nedávna publikácia z roku 2013).

Maliarsku tvorbu predstavil doteraz na viac ako dvadsiatich samostatných výstavách, v r. 2013 v rámci Košice-mesto európskej kultúry výber kresieb a malieb z Polynézie pod názvom: "Spomienky na Polynéziu" (doplnené o obrazy z rodného kraja Pohľad na Vyhniansku dolinu, Polnočná omša na Piargu, Pohľad na jesennú Vindšachtu a iné).

V rokoch 1992-1994 bol tajomníkom predsedu Svetového kongresu Slovákov Leopolda Danihelsa.

Je autorom libreta a scenára Múzea židovskej kultúry na Slovensku v rámci Slovenského národného múzea, ale aj autorom obnoveného židovského múzea – Bárkányiho zbierky v Prešove.

Roku 1997 bol komisárom výstavy Napísané zostáva na nádvorí Bratislavského hradu (výber faksimílií najstarších zachovaných písomných dokumentov viažúcich sa k obdobiu Veľkej Moravy).

Roku 1998 viedol expedíciu Ç98 do do Kláštora sv. Kataríny v Sinajskej skalnej púšti v Egypte (zdokumentovať hlaholské písomné pamiatky Euchológium a Sinajský žaltár). Výsledky boli predstavené na výstave v Banskej Bystrici.

Doposiaľ napísal a vydal viac ako 20 kníh od literárnych esejí cez literatúru faktu až po historické romány. Z polohy autora literatúry faktu v niektorých svojich knihách prešiel do formy doplnenej beletristickým rozprávaním. V románe Démon mesta (2011) vytvoril formu koindustriálneho románu. V roku 2013 vyšla monografická práca "Za západoafrickými kovovými plastikami, portrétne plastiky ifských oniov a beninských obov" a rozsiahly historický román "Templári" s podtitulom: Čo rozprával banskoštiavnický notár Christopforus Galicus.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maťovčík, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 2. vydanie. Bratislava – *Martin: LIC a SNK 2008.
  • Kaliský-Hronský, R.: Hlboký ponor do oceánu inšpirácie. (Milan Augustín: Omyl pána Heyerdahla). In: Slovenské pohľady, 2008, č. 11.
  • Valček, P.: Milan Augustín: Slovník z Wasetu. In: Knižná revue, 17, 2007, č. 16 – 17.
  • Svetoň, Ľ.: Príliš veľa inšpirácie (Milan Augustín: Pod závojom bohyne Maat). In: Knižná revue, 15, 2005, č. 2.
  • Ferko, J.: Priekopnícke hľadania (Milan Augustín: Hľadanie vzťahov). In: Literárny týždenník, 13, 2000, č. 45.
  • Slobodník, M.: Krásny krčiažtek? Nie, kaša a tanky! (Milan Augustín: Tibet). In: Literárny týždenník, 13, 2000, č. 39.
  • Habovštiak, A.: Sila faktov, či sila fantázie? (Milan Augustín: Posledný súd štiavnického baníka). In: Literika, 3, 1998, č. 2.
  • Kaliský, R.: Zajatec mesta (Milan Augustín: Posledný súd štiavnického baníka). In: Literárny týždenník, 11, 1998, č. 39.
  • Novák, J.: Úvahy nad hľadaním (Milan Augustín: Hľadanie vzťahov). In: Literika, 3, 1998, č. 3.
  • Šulaj, J.: Názorné argumenty a súvislosti (Milan Augustín: Hľadanie vzťahov). In: Slovenská republika, 6, 6. 10. 1998, č. 230.
  • Fíneus, Š.: Zázračné dobrodružstvo generácií (Milan Augustín: Hľadanie vzťahov 1). In: Slovenská republika, 5, 28. 8. 1997, č. 199.
  • Litecký, F.: Príťažlivé rozprávanie o histórii (Milan Augustín: Hľadanie vzťahov). In: Knižná revue, 7, 1997, č. 25 – 26.
  • Myslieť srdcom a cítiť rozumom (Rozhovor). In: Literárny týždenník, 10, 1997, č. 48.
  • Timura, V.: Pohľady za horizont (Milan Augustín: Hľadanie súvislostí). In: Literárny týždenník, 8, 1995, č. 14.
  • Timura, V.: Pohľady za horizont (Milan Augustín: Cesty za obzor). In: Literárny týždenník, 8, 1995, č. 14.
  • Molitor, J.: História – prameň poznania (Milan Augustín: Kovové križovatky pani histórie). In: Knižná revue, 4, 1994, č. 15.
  • Timura, V.: Príspevky k poznaniu dejín i poučenia z nich (Milan Augustín: Kovové križovatky pani histórie). In: Slovenské pohľady, 4+110, 1994, č. 11.
  • Timura, V.: Príspevky k poznaniu dejín i poučenia z nich (Milan Augustín: Cesty medených a bronzových bohov). In: Slovenské pohľady, 4+110, 1994, č. 11.
  • Baláž, A.: Sondy do minulosti. In: Slobodný piatok, 4, 1993, č. 27.
  • Kamenec, I.: Milan Augustín: Krátke dejiny Židov na Slovensku. In: Historický časopis, 41, 1993, č. 4.
  • Lehuta, E.: Krátke dejiny Židov na Slovensku. In: Slovenské pohľady, 1993, č. 7.
  • Turčan, V.: Dejiny bez dejín (Milan Augustín: Krátke dejiny Židov na Slovensku). In: Literárny týždenník, 6, 1993, č. 44.