Milorad Pavić

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Milorad Pavić
srbský spisovateľ
Milorad Pavić v roku 2007
Milorad Pavić v roku 2007
Osobné informácie
Narodenie15. október 1929
 Belehrad
Úmrtie30. november 2009 (80 rokov)
 Belehrad
Národnosťsrbská
Zamestnaniespisovateľ, historik, prekladateľ
ManželkaJasmina Michajlović
Dielo
Žánrepoviedka, román, novela, esej, poézia, dráma
Obdobiepostmodernizmus
Témyhistória, láska, smrť, posmrtný život, mystika
Významné práceChazarský slovník- román
Významné oceneniačlen Srbskej akadémie od 1991, nominovaný na Nobelovu cenu
Odkazy
Milorad Pavić na khazars.com
Spolupracuj na CommonsMilorad Pavić
(multimediálne súbory na commons)

Milorad Pavić (srb. Милорад Павић; * 15. október 1929, Belehrad – † 30. november 2009, Belehrad) bol srbský spisovateľ a historik srbského písomníctva z obdobia 17. – 19. storočia. Je autorom medzinárodne uznávaného románu Chazarský slovník. Prvú knihu vydal v roku 1952. Pochádzal zo starej srbskej rodiny spisovateľov, počnúc 18. storočím až doteraz.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Belehrade. Vyštudoval na Belehradskej univerzite fakultu filozofie. Stal sa na nej neskôr profesorom. Študoval aj v Záhrebe, v Paríži na Sorbonne a vo Viedni. Preložil G.G.Byrona a A.S.Puškina. Publikoval 50 autorských diel, romány, poviedky, básne a divadelné hry. Prežil dve bombardovania: Prvé ako dvanásťročný, druhé ako pätnásťročný. Počas nemeckej okupácie Srbska sa naučil nemecky. Ruské lekcie bral od jedného ruského emigranta a anglické od Brita zdržiavajúceho sa v okupovanom Belehrade. Vyučoval literatúru v Novom Sade, Freiburgu, Regensburgu a Belehrade.

Do roku 1984 bol podľa vlastných slov najnečítanejším autorom, po ňom bol najčítanejším srbským spisovateľom. Je aktuálne najprekladanejším spisovateľom Balkánu do mnohých svetových jazykov.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Pavićov prínos do literatúry spočíva hlavne vo formálnych experimentoch a inováciách. Zmenil štruktúru románu tak, že do neho transplantoval iné žánre písomníctva, napríklad lexikón (Chazarský slovník) alebo krížovku (Krajinka maľovaná čajom) či hru v taroty, použil tiež štruktúru klepsydry (vodné hodiny). Narušil časovú kontinuitu románu tak, že nemal začiatok ani koniec alebo vytvoril množstvo koncov toho istého príbehu. Ďalšie experimenty s formou uskutočnil v románe-antológii, keď sa pohrával s fiktívnym autorstvom príbehov (román Papírové divadlo[1]) alebo s osobou rozprávača zo záhrobia (román Druhé telo[2]). Tematicky sa Pavić tiež vymyká z hlavného prúdu prozaickej európskej tvorby. Adoptoval si mystiku a históriu Balkánu a Orientu, z ktorých navaril mimoriadne silný elixír autorskej fikcie.

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Palimpsesty, zbierka
  • Mesačný kameň, zbierka

Romány[upraviť | upraviť zdroj]

Poviedky[upraviť | upraviť zdroj]

Vydal tieto zbierky poviedok:

  • Ruský chrt, Руски хрт, приче, Београд 1979, 215 стр.
  • Nové belehradské poviedky, Нове београдске приче, Београд 1981, 360 стр.
  • Kôň svätého Marka, Коњи светога Марка, приче, Београд 1976, 159 стр.
  • Železná opona, Гвоздена завеса, приче, Нови Сад 1973, 222 стр.
  • Hodená rukavica,1989
  • Brána sna, Врата сна и друге приче. Дерета, Београд, 2002, 196 стр.
  • Poviedka o tráve, Прича о трави и друге приче.
  • Papierové divadlo, zbierka poviedok alebo román-antológia

Odborná literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Memoáre 18. a 19. storočia – 1964
  • Od Baroka ku klasicizmu – 1966
  • Zábavník Vuka Karadžića – 1969
  • Dejiny srbskej literatúry v dobe baroka – 1970
  • Vojislav Ilić a európske básnictvo – 1971
  • Gavril Stefanović Venclović – 1972
  • Jazyková pamäť a básnický tvar – 1976
  • Zrod novej srbskej literatúry – 1983
  • Dejiny, vrstvy a štýl – 1985

Knihy v slovenčine[upraviť | upraviť zdroj]

  • Chazarský slovník (Hazarski rečnik / Hazarski rečnik), Bratislava, Vydavatelstvo Slovart, 2003, 2006.
  • Vnútorná strana vetra (Унутрашња страна ветра / Unutrašnja strana vetra), Bratislava, Petrus, 2005.
  • Posledná láska v Carihrade (Последња љубав у Цариграду / Poslednja ljubav u Carigradu), Bratislava, Slovart, 2007.
  • Druhé telo (Друго тело / Drugo telo), Bratislava, Slovart, 2008.
  • Krajina maľovaná čajom (Predeo slikan čajem / Predeo slikan čajem), Bratislava, Slovart, 2010.
  • Znamienko krásy (Вештачки младеж / Veštački mladež), Bratislava, Slovart, 2011.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Papírové divadlo, román-antológia 2008, Mladá Fronta, preklad Stanislava Sýkorová, ISBN 978-80-204-1804-3
  2. Druhé telo, román, Slovart, ISBN 978-80-8085-414-0

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]