Zobrazenie zdroja stránky Morava (región)

{{Substovaný infobox}}
{| width="300" class="infobox"
| colspan=2 align=center style="font-size: 125%; background-color:#efefef;"| '''Morava''' 
|-
| align=center colspan=2 |
{| border="0" cellpadding="0" cellspacing="5" width="225" style="background:#f9f9f9;"
|- 
| align=left | [[Súbor:Moravia (red-silver).svg|120px|Znak markgrófa a markgrófstva (do 1915), t. j. Moravy (od 13. storočina), od 1918 naďalej znak krajiny)]]<br />Znak markgrófa a markgrófstva (do 1915), t. j. Moravy (od 13. do 21. storočia)<ref>{{cite book
 | title = č. 78. Wappen und Titeln Seiner kaiserlichen königlichen Apostolischen Majestät Ferdinand des Ersten, Kaisers von Oesterreich, in: Sbírka zákonů a nařízení pro Moravu a Slezsko: Sammlung der politischen Gesetze und Verordnungen für Mähren und Schlesien. Herausgegeben auf allerhöchsten Befehl, unter Aufsicht des k. k. mähr. schles. Guberniums. Achtzehnter Band. Enthält die Verordnungen vom 1. Jänner bis 31. December 1836
 | pages = 517 – 540
 | publisher = 
 | date = 1837
 | location = Brno
 | url = https://books.google.cz/books?id=-odlAAAAcAAJ&pg=PA537&lpg=PA537&dq=wappen+von+M%C3%A4hren&source=bl&ots=4OoG_DlcBU&sig=Oood-qUAensX9vBXsX4sPFdRKX8&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwiysoz23MHSAhVmQJoKHf8eBFYQ6AEIdDAQ#v=onepage&q=wappen%20von%20M%C3%A4hren&f=false
 | accessdate = 2017-03-17
 | id = 
}}</ref><ref>{{cite book
 | first = Pavel
 | last = Sedláček
 | coauthors = Gregorovičová, Eva a ďalší
 | title = Česká panovnická a státní symbolika: vývoj od středověku do současnosti: výstava Státního ústředního archivu v Praze - Archivní areál Chodovec 28. září-31. října 2002 (Czech Sovereigns´ and State´s Symbols. Their Evolution from the Middle Ages up to the Present)
 | pages = 19 – 126
 | publisher = Státní ústřední archiv v Praze
 | date = 2002
 | location = Praha
 | url = http://www.historie.hranet.cz/heraldika/pdf/symbolika2002.pdf
 | accessdate = 2017-03-17
 | id = 
}}</ref><ref>{{cite news
 | first = Oscar
 | last = Sommaruga, Freiherr von
 | title = Das Wappen der Markgrafschaft Mähren
 | booktitle = Jahrbuch der k. k. heraldischen Gesellschaft Adler
 | pages = 145 – 146
 | publisher = 
 | date = 1875
 | location = 
 | accessdate = 
 | id = 
 | language = German
}}</ref><ref>{{cite book
 | first = Václav
 | last = Vojtíšek
 | title = Naše státní znaky (staré a nynější)
 | pages = 95 s. + 2 tab. obr.
 | publisher = 
 | date = 1921
 | location = 
 | url = http://www.historie.hranet.cz/heraldika/pdf/vojtisek1921.pdf
 | accessdate = 2017-03-17
 | id = 
}}</ref>
| align=right | [[Súbor:Moravia_2.svg|120px|Znak markgrófa a markgrófstva (1915 – 1918)]]<br />Znak markgrófa a markgrófstva (1915 – 1918)<ref>{{cite book
 | title = Část CLV Reichsgesetzblatt für die im Reichsrate vertretenen Königreiche und Länder, pod č. 327 a 328. 327. Kundmachung, betreffend die Festsetzung und Beschreibung des Wappens der österreichischen Länder. - 328. Kundmachung, betreffend das für den Gebrauch bei den gemeinsamen Einrichtungen der österreichisch-ungarischen Monarchie bestimmte Wappen.
 | pages = 
 | publisher = 
 | date = 6. 11. 1915
 | location = Wien
 | url = http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=rgb&datum=19150004&seite=00000787
 | accessdate = 2017-03-17
 | id = 
}}</ref><ref>{{cite news
 | title = Festsetzung des Wappens der österreichischen Länder sowie des Wappens der österreichisch-ungarischen Monarchie. Úřední část Wiener Zeitung z 12. 10. 1915 č. 236 a z 6. 11 1915, č. 257
 | pages = 
 | publisher = 
 | date = 12. 10. 1915, 6. 11. 1915
 | location = Wien
 | url = http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=wrz&datum=19151012&zoom=33
 | url1 = http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=wrz&datum=19151106&zoom=33
 | accessdate = 2017-03-17
 | id = 
}}</ref>
|}
{{!}}- valign=top
| align=center colspan=2 | 
{| border="0" cellpadding="0" cellspacing="5" width="225" style="background:#f9f9f9;"
|- 
| align=center | [[Súbor:Morava po roce 1920 na mapě Česka.png|200px]]<br /><small>Morava ''(zelenou)'' a Moravské enklávy v Sliezsku ''(červenou)'' na mape Česka</small>
|}
|-
| colspan=2 align=center style="background-color:#efefef;"| '''Základné informácie''' 
|- valign=top
| '''Rozloha k roku 1928'''<br />{{Malé|(bez Moravských enkláv v Sliezsku)}} || {{km2|22348.87}}<ref>Statistický lexikon obcí v republice Československé II.: Země Moravskoslezská. Statistický lexikon obcí v zemi Moravskoslezské. Praha: Ministerstvo vnitra a St. úřad statistický, 1935</ref>
|- valign=top
| '''Počet obyvateľov''' || približne 4 000 000<ref>http://nasamorava.eu/fakta-o-morave.html#morava</ref>
|- valign=top
| '''Úradný jazyk''' || [[čeština]]
|- valign=top
| '''Národnostné zloženie''' || [[Česi]], [[Moravania]], [[Slováci]] a i.
|- valign=top
| '''Náboženstvo''' || kresťanstvo a i.
|- valign=top
| '''Najvyšší bod''' || [[Praděd]] ({{mnm|1492}})
|- valign=top
| '''Najnižší bod''' || Sútok [[Morava (rieka)|Moravy]] a [[Dyje]] ({{mnm|148}})
|- valign=top
| '''Bývalé hlavné mestá''' || [[Brno]], [[Olomouc]]
|- valign=top
| '''Časové pásmo''' || [[Coordinated Universal Time|UTC]] +1 / UTC +2 ([[letný čas]])
|}
[[Súbor:EU-Moravia.png|thumb|right|290px|Poloha Moravy v [[Európska únia|Európskej únii]]]]
[[Súbor:Moravská orlice.jpg|thumb|Historická vlajka Moravy<ref>{{cite book
 | first = Zbyšek
 | last = Svoboda
 | first2 = Pavel
 | last2 = Fojtík
 | first3 = Petr
 | last3 = Exner
 | first4 = Jaroslav
 | last4 = Martykán
 | authorlink = 
 | coauthors = 
 | title = Odborné vexilologické stanovisko k moravské vlajce
 | booktitle = Vexilologie. Zpravodaj České vexilologické společnosti, o.s. č. 169
 | pages = 3319, 3320
 | publisher = Česká vexilologická společnost
 | date = 2013
 | location = Brno
 | url = https://www.vexilologie.cz/cvs/vexilologie/vexie169.pdf
 | accessdate = 
 | id = 
}}</ref><ref>{{cite book
 | first = František
 | last = Pícha
 | authorlink = 
 | coauthors = 
 | title = Znaky a prapory v kronice Ottokara Štýrského
 | booktitle = Vexilologie. Zpravodaj České vexilologické společnosti, o.s. č. 169
 | pages = 3320 – 3324
 | publisher = Česká vexilologická společnost
 | date = 2013
 | location = Brno
 | url = https://www.vexilologie.cz/cvs/vexilologie/vexie169.pdf
 | accessdate = 
 | id = 
}}</ref>]]
[[File:Flag_of_Moravia_19th_century.png|thumb|Historická vlajka Moravy (2. pol. 19. storočia)]]
[[Súbor:Velehrad.JPG|thumb|right|[[Velehrad (okres Uherské Hradiště)|Velehrad]]]]
[[Súbor:Dóm Svatého Václava, Olomouc.jpg|thumb|[[Katedrála svätého Václava (Olomouc)|Katedrála svätého Václava]] v Olomouci]]
[[Súbor:Znojmo-Nicholas Square.jpg|thumb|[[Znojmo]], kedysi jedno z najvýznamnejších mocenských sídel Moravy]]

'''Morava''' ({{vjz|lat|''Moravia''}}, {{vjz|deu|''Mähren''}}, {{vjz|pol|''Morawy''}}) je jednou z [[České krajiny|historických krajín]] [[Česko|Česka]]. Od roku 1348 do roku 1918 bola ([[Moravské markgrófstvo]]) [[Krajiny českej koruny|krajinou Koruny českej]] (Koruna kráľovstva českého). Po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] (označenie ''Československo'' je slovensky do roku [[1990]], v súčasnosti je v rozpore s [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] a [[Krátky slovník slovenského jazyka|KSSJ]]<ref>česko-slovenský. In: {{Citácia knihy
| titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| vydanie = 4
| typ vydania = dopl. a upr.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2003
| isbn = 80-224-0750-X
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Ceskoslovensko&s=exact&c=Xbfe&d=kssj4&ie=utf-8&oe=utf-8#
| počet strán = 985
| strany = 96
}}; {{Citácia knihy
| titul = Pravidlá slovenského pravopisu
| odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu
| vydanie = 3
| typ vydania = upr. a dopl.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2000
| isbn = 80-224-0655-4
| počet strán = 590
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Cesko-Slovensko&s=exact&c=6379&d=psp&ie=utf-8&oe=utf-8#
| strany = 
}}</ref>, nekodifikačný [[Slovník súčasného slovenského jazyka|SSSJ]] pripúšťa oba tvary<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Jarošová
| meno = Alexandra, ed.
| priezvisko2 = Buzássyová
| meno2 = Klára, ed
| titul = Slovník súčasného slovenského jazyka
| odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka
| zväzok = A{{--}}G
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2006
| isbn = 80-224-0932-4
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Cesko-Slovensko&s=exact&c=jf53&d=sssj&ie=utf-8&oe=utf-8#
| počet strán = 1134
| strany = 
}}</ref>) bola od roku 1918 do roku 1928 jednou z jeho krajín (krajina Moravská). V rokoch 1928-1948 bola Morava spojená s Českým Sliezskom do krajiny Moravskoslezské.<ref name="Josef Válka">{{cite book
 | last = Válka
 | first = Josef
 | title = Esej o Moravě: Morava je ideálním typem historické země
 | publisher = Výzkumné středisko pro dějiny střední Evropy: prameny, země, kultura 
 | url = http://www.phil.muni.cz/dsebrno/profil/?r=morava-esej
 | access-date = 2021-04-04
}}</ref><ref name="Zbyněk Sviták">{{cite book
 | last = Sviták
 | first = Zbyněk
 | title = Úvod do historické topografie českých zemí: Územní vývoj českých zemí
 | location = Brno
 | year = 2014
 | url = https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/131842/Books_2010_2019_086-2014-1_9.pdf?sequence=1
 | page = 75
 | access-date = 2021-04-04
 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171209153428/http://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/131842/Books_2010_2019_086-2014-1_9.pdf?sequence=1 |date=2017-12-09 }}</ref><ref>{{cite book
 | last = Mlateček
 | first = Karel
 | last2 = Černušák
 | first2 = Tomáš
 | title = Morava jako součást českého státu. Společný vývoj od středověku do 20. století. Události – jevy – osobnosti
 | publisher = Moravský zemský archiv v Brně
 | location = Brno
 | year = 2018
 | page = 5
}}</ref> Do súčasnosti si zachovala rozmanitú kultúru, tradície a nárečia. Za metropolu Moravy sa považuje [[Brno]], ktoré toto postavenie prebralo v roku [[1782]] od [[Olomouc]]a.

Názov je odvodený od rieky Moravy, ktorej meno je predslovanského pôvodu s významom voda, močiar.<ref>ŠRÁMEK, Rudolf, MAJTÁN, Milan, Lutterer, Ivan: Zeměpisná jména Československa, Mladá fronta (1982), Praha, str. 202.</ref> Na západe Morava hraničí s [[Čechy|Čechami]], na severe s poľským Kladskom a s [[České Sliezsko|českým Sliezskom]], na východe so [[Slovensko|Slovenskom]] a na juhu s [[Dolné Rakúsko|Dolným Rakúskom]]. Najväčším mestom Moravy je [[Brno]]. Inými významnými sídlami na historickom území Moravy sú napríklad [[Olomouc]] (vedľa Brna druhé historické hlavné mesto Moravy a sídlo olomouckej arcidiecézy), [[Znojmo]] (historické stredisko juhozápadnej Moravy), [[Zlín]], [[Kroměříž]] a väčšiu časť [[Jihlava (mesto)|Jihlavy]] a časť [[Ostrava|Ostravy]] (obe mestá ležia na bývalých krajinských hraniciach).

Väčšinu územia Moravy tvorí pahorkatiny a vrchoviny. Najvyššie miesto sa nachádza v blízkosti vrcholu hory [[Praděd]] (1491 m n. m.) V pohorí [[Hrubý Jeseník]]. K ďalším významným pohoriam patrí [[Králický Sněžník]], [[Moravskoslezské Beskydy]] a [[Biele Karpaty]]. Od Čiech je Morava oddelená [[Českomoravská vrchovina|Českomoravskou vrchovinou]]. Najdôležitejšími riekami sú [[Morava (rieka)|Morava]], [[Dyje]], [[Svratka (rieka)|Svratka]], [[Bečva]] a [[Jihlava (rieka)|Jihlava]], ktoré pretekajú rozsiahlymi nízko položenými oblasťami na južnej a strednej Morave, ktorými sú [[Dyjsko-svratecký úval]], [[Dolnomoravský úval]] a [[Hornomoravský úval]].

Pred príchodom [[Slovania|Slovanov]] v 6. storočí žili na Morave [[Kelti|keltské]] a neskôr [[Germáni|germánske]] kmene. V rokoch 833 až 906/907 tvorila juhovýchodná časť Moravy spolu s priľahlými územiami dnešného Slovenska a [[Rakúsko|Rakúska]] stredisko [[Veľká Morava|Veľkomoravskej ríše]], ktorá bola vazalom [[Franská ríša|Franskej ríše]]. Za panovania kniežaťa [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislava]] (846-870) sa Veľká Morava stala kolískou slovanskej kultúry a [[Kresťanstvo|kresťanstva]], začiatkom 10. storočia sa však rozpadla.<ref>ČAPKA, František: Morava, edice Stručná historie států, Libri (2003), Praha, ISBN 80-7277-186-8, str. 132.</ref><ref>{{cite book
  | last = Havlík, Lubomír Emil, 1925-2000.
  | title = Kronika o Velké Moravě
  | url = https://www.worldcat.org/oclc/39586115
  | publisher = Jota
  | location = Brno
  | page = 339 s.
  | isbn = 80-85617-06-4
  | isbn2 = 978-80-85617-06-1
  | oclc = 39586115
}}</ref> Morava potom zrejme bola krátko súčasťou [[Poľsko|Poľska]] či [[Uhorsko|Uhorska]]. Okolo roku 1019 ju získal český [[Přemyslovci|přemyslovský]] knieža [[Oldřich I.|Oldřich]]<ref>{{cite news
  | last = Krzemienska
  | first = Barbora
  | title = Wann erfolgte der Anschluss Mährens an den böhmischen Staat?
  | newspaper = Historica XIX
  | date = 
  | year = 1980
  | pages = 195-243
  | url = 
}}</ref> a od tej doby až dodnes zostávajú politické osudy Moravy a Čiech spojené. Od 11. storočia do konca 12. storočia bola Morava rozdelená na údelné kniežatstvo<ref>ŽEMLIČKA, Josef, Čechy v době knížecí (1034–1198), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1997), ISBN 80-7106-196-4, str. 347.</ref> v držaní členov rodu Přemyslovcov, od roku 1061 dedičnom.<ref>ŽEMLIČKA, Josef: Čechy v době knížecí (1034–1198), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1997), ISBN 80-7106-196-4, str. 348.</ref> Na konci 12. storočia moravské dedičstvá zjednotil v Moravskom markgrófstve neskoršie český knieža [[Konrád II. (Čechy)|Konrád II. Ota]].<ref name="žemlička, s. 318">ŽEMLIČKA, Josef: Čechy v době knížecí (1034–1198), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1997), ISBN 80-7106-196-4, str. 318.</ref> Štátoprávne situáciu spresnil [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] listinou zo 7. apríla 1348, ktorou stanovil, že krajiny riadené českým kráľom sú jeho vlastnými [[Léno|lénami]], a nie lénami [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]],<ref>MEZNÍK, Jaroslav: Lucemburská Morava (1310–1423), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1999), ISBN 80-7106-363-0, str. 53,</ref> čím Moravu určil ako jednu z [[Krajiny českej koruny|krajín Koruny českej]].

V rokoch 1867 až 1918 krajiny Koruny českej spadali pod [[Predlitavsko]]. V [[Formovanie moderného českého národa|českom národnom obrodení]] a nasledujúcom boji o české politické sebaurčenie sa presadila myšlienka jednotného a jediný spisovný jazyk používajúceho "národu českého v Čechách a v Morave", ako to formuloval z Moravy pochádzajúci obrodenec [[František Palacký]]. So zánikom [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] zaniklo aj markgrófstvo<ref>ČAPKA, František, Morava, edice Stručná historie států, Libri (2003), Praha, ISBN 80-7277-186-8, str. 120.</ref> a moravský krajinský snem, ale Morava zostala ako krajina Moravská aj naďalej správnym celkom v rámci novovzniknutého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Roku 1928 bola spojená s československou časťou Sliezska do krajiny Moravskoslezské, ktorá existovala do roku 1948. Potom sa územie Československa rozdelilo na kraje a Morava ako správna jednotka zanikla. Dodnes je však vnímaná ako svojbytný kultúrny celok. Po povojnovom [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídlenie Moravanov nemeckej národnosti]], ktorí v niektorých častiach Moravy prevažovali, tu žije obyvateľstvo väčšinovo hovoriace českými nárečiami a hlásiaci sa k českej alebo k moravskej národnosti. [[Moravania]] sa etnograficky a lingvisticky delí do tradičných oblastí, ku ktorým patrí [[Haná]], [[Valašsko]], [[Slovácko]], Horácko a Lašsko.

== Geografia ==

=== Územie ===
Nachádza sa vo východnej časti Česka, historicky k nej však patrí aj osada [[U Sabotů]], ktorá bola, spolu s niektorými ďalšími neobývanými pozemky, oddelená od zvyšku Moravy úpravou česko-slovenskej štátnej hranice (od septembra [[1998]] premenovaná na Místní část Šance), patriaca od [[25. júl]]a [[1997]] k [[Slovensko|Slovensku]] a niekoľko enkláv v [[České Sliezsko|Sliezsku]]. Od roku [[2000]] je územie Moravy rozdelené medzi [[Juhomoravský kraj|Juhomoravský]], [[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezsky]], [[Olomoucký kraj|Olomoucký]] a [[Zlínsky kraj]], no čiastočne i [[Kraj Vysočina|Vysočinu]], [[Juhočeský kraj|Juhočeský]] a [[Pardubický kraj]].

S Moravou hraničia na západe [[Čechy]] ({{km|420|m}}), na juhu rakúska spolková krajina [[Dolné Rakúsko]] ({{km|201,24|m}}), na juhovýchode [[Trnavský kraj]] na Slovensku, na východe [[Trenčiansky kraj]], na severovýchode [[Žilinský kraj]] a [[České Sliezsko]], na severe tiež České Sliezsko a na severozápade poľské Sliezsko, konkrétne [[Kladsko]], dnes okres Kladsko (powiat Kłodzki), ktorý je súčasťou Dolnosliezskeho vojvodstva ({{km|20|m}}).

Morava mala po stáročia stálé hranice, ktoré sa menili skôr ojedinele. Po vzniku Československa boli v roku 1920 k Morave pripojené na základe [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|saintgermainskej zmluvy]] oblasti Valticka a Dyjského trojuholníka, do tej doby tzv. Česká časť Dolného Rakúska.

Územie Moravy v rozsahu z roku 1928 je v súčasnosti (od roku 2000) rozdelené medzi kraje [[Juhomoravský kraj|Juhomoravský]] (celý kraj až na českú ves Jóbova Lhota a vyššie uvedená dolnorakúska územia na juhovýchodnej hranici), [[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezsky]] (Osoblažsko, okolie [[Rýmařov|Rýmařova]], [[Nový Jičín|Nového Jičína]] a [[Frenštát pod Radhoštěm|Frenštátu pod Radhoštěm]]; ďalej časť [[Ostrava|Ostravy]] a Místka), [[Olomoucký kraj|Olomoucký]] (okrem takmer celého [[Okres Jeseník|okresu Jeseník]]), [[Kraj Vysočina|Vysočina]] (okrem severnej a západnej časti kraja), [[Zlínsky kraj|Zlínsky]] (celý kraj), [[Juhočeský kraj|Juhočeský]] (okolie [[Dačice|Dačíc]] a [[Slavonice|Slavonic]]) a [[Pardubický kraj|Pardubický]] (najmä okolie [[Svitavy|Svitav]] a [[Moravská Třebová|Moravskej Třebovej]], ďalej časť podhorí [[Králický Sněžník (pohorie)|Králického Sněžníku]] - okolie [[Červená Voda (okres Ústí nad Orlicí)|Červené Vody]], menšia časť [[Lanškroun|Lanškrounska]]).

<gallery>
Súbor:Austria-Hungary map cs.svg|Morava v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsku-Uhorsku]] v roku 1914 (č. 9: Morava).
Súbor:První Československá republika do 1928.jpg|Časti [[Prvá republika|prvej ČSR]] do roku 1928.
Súbor:Česká republika - Čechy, Morava a české Sliezsko.png|thumb|Súčasné usporiadanie krajov. Čechy, Morava a české Sliezsko v porovnaní s dnešnými správnymi oblasťami
Súbor:Moravske.slezsko.png|Historický vývoj Moravsko-sliezskej hranice.
</gallery>

=== Prírodné podmienky ===
Povrch Moravy tvoria [[pahorkatina|pahorkatiny]], [[vrchovina|vrchoviny]] a nie veľmi vysoké [[pohorie|pohoria]]. Najvyššie hory sa nachádzajú na severe ([[Hrubý Jeseník (pohorie)|Hrubý Jeseník]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]] a [[Moravsko-sliezske Beskydy]]), vrchoviny na západe ([[Českomoravská vrchovina]]), severe ([[Nízky Jeseník]]) i východe ([[Biele Karpaty]], [[Javorníky]] a [[Vsetínske vrchy]]). V centrálnej časti sa nachádzajú pahorkatiny [[Drahanská vrchovina]], [[Oderské vrchy]], [[Chřiby]] a [[Pavlovské vrchy]]. Južnú a strednú časť pokrývajú nížiny, tzv. ''úvaly'': [[Hornomoravský úval]], [[Dolnomoravský úval]] a [[Dyjsko-svratecký úval]].

Hydrologicky patrí Morava do [[Čierne more|čiernomorského]] a [[Baltské more|baltského]] úmoria. Tepnou územia je {{Km|354|m|w}} dlhá rieka [[Morava (rieka)|Morava]], tečúca zo severu na juh, ktorá v najnižšom bode územia ({{Mnm|148}}) na trojmedzí s [[Rakúsko]]m a [[Slovensko]]m, priberá [[Dyje]]. Práve Dyje odvodňuje celú západnú a južnú časť Moravy a časť rakúskeho územia, stredozápad odvodňuje [[Jihlava (rieka)|Jihlava]], [[Svratka (rieka)|Svratka]], [[Svitava (prítok Svratky)|Svitava]] a [[Haná (rieka)|Haná]] a stredovýchod rieka [[Bečva]]. Severná časť, patriaca do povodia [[Odra|Odry]], je odvodňovaná riekami [[Opava (rieka)|Opava]], [[Ostravice (rieka)|Ostravice]] a [[Odra]]. Malé územie na východe odvodňuje [[Vlára]], ktorá sa vlieva do [[Váh]]u.

== Dejiny ==
Prvá písomná zmienka o Moravanoch pochádza z letopisov kráľovstva Frankov z roku [[822]] v súvislosti s účasťou ''legati Marvanorum'' (vyslancov Moravanov) na franskom sneme vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]].<ref>[http://www.moraviamagna.cz/kroniky/k_lfr822.htm Letopisy království Franků k roku 822]</ref>. Najstarším historicky doloženým [[etnikum|etnikom]] na území Moravy boli [[Kelti]], vystriedaní na prelome letopočtu [[Germáni|germánskými]] [[Kvádi|Kvádmi]], ktorí si na časti územia vybudovali [[Marobudova ríša|Marobudovu ríšu]]. V [[6. storočie|6. storočí]] už celú oblasť obsadzujú [[Slovania]], ktorých kmeň Moravanov osídlil stredný a dolný tok [[Morava (rieka)|Moravy]]. V prvej polovici 7. storočia sa v oblasti nachádzalo centrum [[Samova ríša|Samovej ríše]], no už koncom [[8. storočie|8. storočia]] na tomto území vzniklo mocné [[Moravské kniežatstvo]].

Morava, dnes jedna z troch historických častí [[Česko|Česka]], tvorila v minulosti centrum rozľahlej [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]]. Tá vznikla spojením [[Moravské kniežatstvo|Moravského]] a [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]] v roku [[833]] a s [[Prvá bulharská ríša|Bulharskou ríšou]] a [[Kyjevská Rus|Kyjevskou Rusou]] patrila k prvým slovanských štátnym útvarom. Za panovania kniežaťa [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislava]] (846 – 870) sa Morava s juhozápadným Slovenskom stala kolískou slovanskej vzdelanosti, kultúry a kresťanstva. Po zániku Veľkej Moravy začiatkom [[10. storočie|10. storočia]] sa územie dnešnej Moravy dostalo pod vplyv [[Čechy|Čiech]], kde vládli [[Přemyslovci]]. Od tej doby boli dejiny Moravy viac či menej ovplyvňované dianím v Českom kráľovstve. Názov zeme je odvodený od rieky [[Morava (rieka)|Moravy]] („krajina okolo rieky Moravy“), ktorej meno je predslovanského pôvodu s významom ''voda, močiar''.<ref>ŠRÁMEK, Rudolf, MAJTÁN, Milan, Lutterer, Ivan: Zeměpisná jména Československa, Mladá fronta (1982), Praha, str. 202.</ref>

Morava bola po väčšinu svojej histórie markgrófstvom, teda zemou v ktorej vládne [[markgróf]]. Od 11. storočia do konca 12. storočia bola rozdelená na údelné kniežatstvá (''partes''),<ref>ŽEMLIČKA, Josef, Čechy v době knížecí (1034 – 1198), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1997), ISBN 80-7106-196-4, str. 347.</ref> ktoré ovládali Přemyslovci a ktoré na konci 12. storočia zjednotil [[Konrád II. Oto]].<ref name="žemlička, 318">ŽEMLIČKA, Josef: Čechy v době knížecí (1034 – 1198), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1997), ISBN 80-7106-196-4, str. 318.</ref> Štátoprávne postavenie Moravy ako súčasti přemyslovského štátu nebolo úplne jasné až do nástupu [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]], ktorý listinou zo [[7. apríl]]a [[1348]] stanovil lénne postavenie Moravy vo vzťahu k českému kráľovi.<ref>MEZNÍK, Jaroslav: Lucemburská Morava (1310 – 1423), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1999), ISBN 80-7106-363-0, str. 53,</ref> Morava tak bola ako jedna z [[Krajiny českej koruny|krajín českej koruny]] súčasťou [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]], [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]].

Kultúrnou a duchovnou metropolou Moravy bol [[Olomouc]], ktorý sa však v oblasti politickej delil od [[14. storočie|14. storočia]] o moc s [[Brno]]m. Sídlom moravských markgrófov sa stal hrad [[Špilberk (hrad)|Špilberk]]<ref name="spilberkhistorie">[http://www.spilberk.cz/?pg=zobraz&co=historie-hradu Historie hradu — Špilberk, brněnský hrad, sídlo Muzea města Brna]</ref>. V roku [[1573]] bola v Olomouci založená [[Univerzita Palackého v Olomouci|univerzita]], na dlhý čas jediná na území Moravy. V roku [[1639]] bol v Brne zriadený kráľovský tribunál, významný zemepánsky úrad s rozsiahlymi správnymi a súdnymi právomocami. Význam Olomouca výrazne oslabol po jeho dobytí švédskou armádou počas [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]], kedy sa na príkaz [[Ferdinand III. Habsburský|Ferdinanda III.]] v rokoch [[1641]] až [[1642]],<ref>[http://encyklopedie.brna.cz/home-mmb/?acc=profil_udalosti&load=550 Presun zemského súdu s kráľovským tribunálom do Brna]</ref> presunuli zasadania tribunálu (dovtedy striedavo zasadajúceho v oboch mestách) do Brna, čím sa fakticky stalo jediným hlavným mestom Moravy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Města - Olomouc |url=http://czechtravels.sweb.cz/Mesta/olomouc.htm |dátum prístupu=2013-09-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131014172015/http://czechtravels.sweb.cz/Mesta/olomouc.htm |dátum archivácie=2013-10-14 }}</ref>

V roku [[1749]] bol v Brne založený moravský súdny a politický senát, čo opäť podnietilo súperenie oboch miest o pozíciu metropoly. Dlhý spor ukončil až cisár [[Jozef II.]] v roku [[1782]], ktorý priznal Brnu nárok byť definitívnym hlavným mestom, čo potvrdila v roku [[1849]] aj Moravská zemská ústava.

Po zániku Rakúsko-Uhorska formálne zaniklo i markgrófstvo,<ref>ČAPKA, František, Morava, edice Stručná historie států, Libri (2003), Praha, ISBN 80-7277-186-8, str. 120.</ref> ale Morava zostala spätá s historicky blízkymi Čechami a Slovenskom v rámci [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Od roku [[1928]] tvorila Morava a České Sliezsko tzv. Zem Moravskoslezskú, ktorá existovala do roku [[1948]]. Po zmene územnosprávneho členenia v roku [[1949]] vznikli kraje, ktoré však už na mnohých miestach nerešpektovali historické hranice. Najnovšia zmena územno-správneho členenia sa uskutočnila v roku [[2000]], kedy bolo územie Moravy rozdelené medzi [[Juhomoravský kraj|Juhomoravský]], [[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezsky]], [[Olomoucký kraj|Olomoucký]] a [[Zlínsky kraj]], no čiastočne i [[Kraj Vysočina|Vysočinu]], [[Juhočeský kraj|Juhočeský]] a [[Pardubický kraj]]. Kultúrne je však Morava i dnes vnímaná ako samostatný celok v rámci Česka.

== Významné mestá ==
[[Súbor:Brno - Cathedral of Saints Peter and Paul III.jpg|right|thumb|[[Brno]], hlavné mesto Moravy]]
[[Súbor:Olomouc-Horní náměstí.JPG|right|thumb|[[Olomouc]], pôvodné hlavné mesto Moravy]]
[[Súbor:Brno - Kostel sv. Tomáše, místodržitelský palác a alegorická postava spravedlnosti.jpg|thumb|Kostol Zvestovania Panny Márie v Brne, jedno z významných pohrebísk moravských markgrófov]]

=== Hlavné mesto ===
Vo [[Veľká Morava|veľkomoravskom období]] sa na území Moravy nachádzalo správne a politické centrum [[Veligrad]] a významné hradiská [[Mikulčice–Valy|Mikulčice]], Břeclav – Pohansko, [[Brno-Líšeň|Líšeň]], [[Znojmo]] a [[Olomouc]]. Kryštalizačné stredisko moravského štátu a pravdepodobné sídlo prvých Mojmírovcov v dobe tzv. "hrubého kresťanstva", teda predovšetkým pre vyššiu vrstvu, kde hlavné slovo mal Pasovský episkopát,<ref name="[[Luděk Galuška|GALUŠKA, Luděk]] ''Slované-stopy předků, O Moravě v 6. - 10. stol.''. Brno: Moravské zemské muzeum 2017, str. 216">{{cite book | last = Galuška | first = Luděk | title = Slované-stopy předků, O Moravě v 6. - 10. stol. | publisher = Moravské zemské muzeum | location = Brno | year = 2017 | isbn = 978-80-7028-218-2 | page = 216}}</ref> sa nachádzalo pravdepodobne v lokalite Valy u Mikulčíc.<ref name="[[Luděk Galuška|GALUŠKA, Luděk]] ''Slované-stopy předků, O Moravě v 6. - 10. stol.''. Brno: Moravské zemské muzeum 2017, str. 134">{{cite book | last = Galuška | first = Luděk | title = Slované-stopy předků, O Moravě v 6. - 10. stol. | publisher = Moravské zemské muzeum | location = Brno | year = 2017 | isbn = 978-80-7028-218-2 | page = 134}}</ref> Sídlo ako veľkomoravského vládcu tak arcibiskupa diecézy moravskej v ranom stredoveku sa označuje ako Veligrad<ref>http://www.pokladymoravy.cz/?page_id=361</ref><ref>http://www.slovane.cz/view.php?cisloclanku=2011030003</ref> v mieste Starého Mesta a Uherského Hradiště.

V [[stredovek]]u patrili k najdôležitejším mestám Moravy Olomouc, Brno, [[Jihlava (mesto)|Jihlava]], Znojmo, [[Zlín]] a [[Kroměříž]]. Najdôležitejšími centrami Moravy vrcholného stredoveku boli Olomouc, Brno a Znojmo, sídelné mestá moravských [[Údelné kniežatstvo|údelov]]. Po vzniku Moravského markgrófstva v 12. storočí až do polovice 17. storočia bola Morava riadená z Olomouca a Brna. [[Olomoucká arcidiecéza|Biskupstvo]] sídlilo od roku 1063 v Olomouci,<ref>{{cite web |title = Historie - Arcibiskupství olomoucké |url=https://www.ado.cz/arcidieceze/historie/ |datum přístupu=2021-04-02}}</ref> ktorá býva preto považovaná za kultúrnu a duchovnú [[Metropola|metropolu]] vtedajší Moravy, ale krajinský snem a súd striedavo zasadali v oboch mestách, a kvôli tomu boli aj pravidelne premiestňované moravské zemské dosky. Za vlády Jána Henricha Luxemburského v 14. storočí sa Brno navyše stalo trvalým sídlom vtedajších vládcov Moravy, moravských markgrófov, ktorých sídlom bol hrad [[Špilberk (hrad)|Špilberk]].<ref name="spilberkhistorie"/>

Brno bolo hlavným centrom Moravy predovšetkým za vlády Jošta Moravského. Od 15. storočia možno hovoriť o vyrovnanom význame oboch miest, a to až do polovice 17. storočia. V roku 1573 bola v Olomouci založená prvá a na niekoľko ďalších storočí aj jediná [[Univerzita Palackého v Olomouci|univerzita]] na území Moravy (na krátky čas presunutá do Brna). V roku 1636 došlo k zriadeniu kráľovského tribunálu v Brne, významného krajinskopanského úradu s rozsiahlymi administratívnymi a súdnymi právomocami, ktorý potom na krátku dobu sídlil aj v Olomouci. Do Brna sa definitívne presťahovali všetky krajinské dosky (predtým polovica vedená v olomouci a druhá polovica v Brne) aj s kráľovským tribunálom. Striedavé zasadnutie krajinského snemu a súdu bolo ukončené na príkaz markgrófa a cisára [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda III.]] za [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]], konkrétne v rokoch 1641 až 1642.<ref>[http://encyklopedie.brna.cz/home-mmb/?acc=profil_udalosti&load=550 Přemístění zemského soudu s královským tribunálem a zemskými deskami do Brna]</ref> Navyše roku 1642 sa Olomouc po 40 dňoch obliehania vzdala [[Švédsko|Švédom]] a bola vojnou značne zdevastovaná,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Historie města « Základní informace « Olomouc Tourism |url=http://www.olomouc.eu/tourism/basic-information/history_%28cesky%29 |dátum prístupu=2021-04-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110812195240/http://www.olomouc.eu/tourism/basic-information/history_(cesky) |dátum archivácie=2011-08-12 }}</ref> a Brno sa tak fakticky stalo najdôležitejším mestom Moravy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Města – Olomouc |url=http://czechtravels.sweb.cz/Mesta/olomouc.htm |dátum prístupu=2013-09-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131014172015/http://czechtravels.sweb.cz/Mesta/olomouc.htm |dátum archivácie=2013-10-14 }}</ref><ref>[http://www.brno.cz/turista-volny-cas/historie-mesta/historie-mesta-brna/ Historie města Brna]</ref><ref>[http://www.turistika.cz/mista/hlavni-mesto-moravy-brno Hlavní město MORAVY-BRNO, Brno a okolí]</ref>

V roku 1749 bol v Brne založený moravský súdny a politický senát. Súťaž oboch miest však stále pokračovala a Olomouc niekoľkokrát žiadala vrátenie svojho pôvodného postavenia, vrátane vrátenia kráľovského tribunálu, hoci bol pôvodne zriadený v Brne a v Olomouci sídlil len krátku dobu. Napr. kráľovná [[Mária Terézia]] po úspešnom odrazení pruskej armády udelila Olomouci formálne titul "Kráľovské hlavné mesto".<ref>[http://www.olomouc.eu/aktualni-informace/aktuality/11935 Prof. František Mezihorák ''Vzkřísíme "Hlavní město Olomouc"?'' ]</ref> Dlhý spor oboch miest o prednostné postavenie bol ukončený [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefom II.]] v roku 1782, kedy panovník priznal Brnu nárok byť definitívne jediným ohniskom politickej moci na Morave.<ref>{{cite book
  | publisher = Novinky.cz
  | title = Brno
  | url = http://tema.novinky.cz/brno
  | access-date = 2021-04-03
  | language = česky
}}</ref> To bolo roku 1849 potvrdené v krajinskej ústave pre Markgrófstvo moravské.<ref>§ 6 císařského patentu ze dne 30. prosince 1849, č. 18/1850 ř. z., Ústava zemská pro markrabství Moravské</ref> Táto moravská zemská ústava vymenovala druhy predpisov, ktoré by mali v krajinských veciach vychádzať, a to krajinské zákony, nariadenia a rozhodnutia krajinského zastupiteľstva. V praxi však vtedy k zvolaniu krajinského snemu a prijímanie krajinských zákonov a nariadení nedošlo.<ref>{{cite book
  | publisher = Právní prostor
  | title = Moravský zemský zákoník
  | url = https://www.pravniprostor.cz/clanky/ostatni-pravo/moravsky-zemsky-zakonik
  | access-date = 2021-04-03
  | language = česky
}}</ref> Brno zostalo hlavné mestom krajiny do konca roka 1948, kedy bolo krajinské územné usporiadanie zrušené.

=== Mesta s najvyšším počtom obyvateľov ===
Do polovice [[17. storočie|17. storočia]] bol hlavným mestom [[Olomouc]], ktorý je od roku [[1063]] až dodnes centrom rímskokatolíckej duchovnej správy Moravy. V súčasnosti medzi desať najvýznamnejších miest podľa počtu obyvateľov (podľa stavu k 1. 1. 2012) patria:
# [[Brno]] – 378 965
# [[Ostrava]] – 299 622 (rozkladá sa po oboch stranách historickej moravsko-sliezskej zemskej hranice, na Morave sa nachádza Moravská Ostrava)
# [[Olomouc]] – 99 529
# [[Zlín]] – 75 660
# [[Frýdek-Místek]] – 57 747 (rozkladá sa po oboch stranách historickej moravsko-sliezskej zemskej hranice, na Morave sa nachádza ''Místek'')
# [[Jihlava (mesto)|Jihlava]] – 50 669 (pôvodne ležiaca len na Morave, v súčasnosti sa rozprestiera po oboch stranách historickej moravsko-českej zemskej hranice)
# [[Přerov]] – 45 082
# [[Prostějov]] – 44 387
# [[Třebíč]] – 37 575
# [[Znojmo]] – 34 073

=== Ďalšie významné mestá ===
Z hľadiska dejín patria medzi významné mestá tiež [[Slavkov u Brna|Slavkov]] – miesto [[Bitka pri Slavkove|slávnej bitky]] v roku 1805, ďalej [[Kroměříž]] – bývalé letné sídlo olomouckých arcibiskupov (zámocký areál je zapísaný na zoznam kultúrneho dedičstva [[UNESCO]]), zvaná "hanácke Atény", kde v roku 1848 zasadal ústavný ríšsky snem a mesto sa stalo na niekoľko mesiacov najvýznamnejším miestom rakúskej monarchie. [[Uherské Hradiště]] je potom centrum [[Slovácko|Slovácka]] s významnou veľkomoravskou archeologickou lokalitou. V [[Nový Jičín|Novom Jičíne]] roku 1790 skonal Ernst Gideon von Laudon, jeden z najväčších vojvodcov 18. storočia.

V moravských mestách je tiež veľké množstvo významných pamiatok, vrátane radu pamiatok svetového dedičstva UNESCO (Brno, Kroměříž, Olomouc, [[Telč]], Třebíč, [[Valtice]], [[Žďár nad Sázavou]]).

== Kultúra ==
Moravu možno kultúrne rozdeliť na niekoľko národopisných regiónov, ktoré sa môžu líšiť svojim nárečím, ľudovými zvykmi, krojmi a pod. Medzi známe špecifické [[národopis]]né regióny patrí [[Moravské Valašsko|Valašsko]], [[Slovácko]], [[Haná]], [[Lašsko]] a [[Horácko]].

V samom strede Moravy sa nachádza Haná. Sú pre ňu typická rozľahlé polia v úrodných úvaľoch riek [[Morava (rieka)|Moravy]], [[Bečva|Bečvy]] a [[Haná (rieka)|Hané]], z ktorých posledná dala regiónu i jeho meno. Haná je tiež centrom skupiny stredomoravských [[Nárečie|nárečí]], ktoré sa používajú ďalej napríklad na Horácku, národopisnom regióne na západe Moravy. Vlastné Horácko tvorí prirodzenú hranicu medzi českou a moravskou kultúrou a zaujíma v podstate celé územie [[Českomoravská vrchovina|Českomoravskej vrchoviny]]. Ďalej sa k nemu vyčíňa aj tzv. Podhorácko, majúci už prvky bližšie juhu Moravy a Brnensku.

Východ Moravy je reprezentovaný prevažne Slováckom, regiónom s mnohými prechodnými prvkami moravsko-slovenskými. Ide o oblasť s mnohými subregiónmi, veľmi rôznorodou kultúrou a zachovanými miestnymi zvykmi. Podobné nárečia používa aj severnejšie Valašsko. Tradične sa uvádza, že ide o oblasť osídlenú kočovníkmi z rumunského Valašska, ktorí boli postupne asimilovaní slovanským obyvateľstvom.

Na pomedzí Moravy a Sliezska sa rozkladá neveľké Lašsko. Je pre nich typické zaujímavé jazykové miešanie moravských dialektov a [[Sliezština|Sliezštiny]]. Tunajší folklór inšpiroval v tvorbe tunajšieho rodáka [[Leoš Janáček|Leoša Janáčka]].<ref>[http://czechmusic.org/osobnosti.2.vy_17 Leoš Janáček, český hudební skladatel a pedagog, Česká muzika]</ref>

== Ekonomika ==
Hlavné ekonomické centrá Moravy sú [[Brno]], [[Ostrava]], [[Olomouc]] a [[Zlín]], mestá s vysokým počtom vysokoškolských študentov a bohatou minulosťou v spracovateľskom priemysle. Brno aj Ostrava, kedysi silne priemyselné aglomerácie sa postupne zameriavajú na vedu, výskum a vývoj. Niekdajšie priemyselné Ostravsko so silným zastúpením baníckeho a kovospracujúceho priemyslu sa orientuje na iné odvetvia. Významným oživením bol príchod automobilky [[Hyundai]], ktorá sa stala dôležitým zamestnávateľom v nezamestnanosťou sužovanom regióne. Na juhu Moravy okolo [[Hodonín]]a a [[Břeclav]]y sa v menšom množstve ťaží [[ropa]]. Z poľnohospodárskych produktov robí dobré meno Morave vinohradníctvo (96 % viníc na území Česka je na Morave) a ovocinárstvo.

== Demografia ==
[[File:01 Moravské náměstí jezdecká socha znak Moravy moravská orlice.jpg|thumb|Jazdecká socha Jošta Moravského (tiež Luxemburského) na Moravskom námestí v Brne. Okrúhly štít držaný rytierom bol 26. marca 2021 opatrený moravským znakom. Predstavitelia mesta Brna ním pripomínajú Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021 v Českej republike.<ref>{{cite book
 |title = Sochu Jošta v Brně ozdobil moravský znak, připomíná význam Moravy 
 |url = https://brnensky.denik.cz/zpravy_region/sochu-josta-ozdobil-moravsky-znak-pripomina-vyznam-moravy-20210326.html
 |access-date = 2021-04-03}}</ref><ref>{{cite book
 |title = Sčítání lidu, domů a bytů v České republice v roce 2021
 |url = https://www.boskovice.cz/scitani-lidu-domu-a-bytu-v-ceske-republice-v-roce-2021/d-41287
 |access-date = 2021-04-21}}</ref>]]
Mnoho obyvateľov Moravy skôr hovorilo nemecky, ale väčšina Nemcov bola po roku 1945 deportovaná. Nemecké obyvateľstvo prevládalo v Jeseníkoch a vo väčších mestách ako Brno a Olomouc. V porovnaní s obyvateľstvom Čech sú Moravania výrazne častejšie veriaci. Väčšina obyvateľov Moravy sa hlási k českej národnosti, ďalšiu časť k moravskej; v roku 2011 sa k moravskej národnosti v Česku prihlásilo celkovo 630 897 ľudí.<ref>{{cite book
  | title = SČÍTÁNÍ LIDU 2011 – K moravské národnosti se přihlásilo 630 897 lidí – Moravská národní obec – Za Moravu
  | url = http://zamoravu.eu/2012/01/scitani-lidu-2011-k-moravske-narodnosti-se-prihlasilo-630-897-lidi/
  | accessdate = 2019-04-17
  | language = cs-CZ
}}</ref>

Spisovným jazykom Moravanov je už od národného obrodenia Čeština. V jednotlivých moravských regiónoch sa však stále udržujú miestne rôznorodé dialekty, niekedy označované hromadne ako Moravština. K tej sa ako k materinskému jazyku prihlásilo pri sčítaní ľudu 108 462 osôb.<ref>{{cite book
  | title = Národnostní struktura obyvatel
  | url = https://www.czso.cz/documents/10180/20551765/170223-14.pdf
  | publisher = ČSÚ
  | location = Praha
  | date = 30.6.2014
  | accessdate = 12.10.2019
  }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180809060237/https://www.czso.cz/documents/10180/20551765/170223-14.pdf |date=2018-08-09 }}</ref>

Na Morave existuje niekoľko etnografických skupín úzko spätých s krajom, kde žijú, ktoré sa v minulosti líšili niektorými kultúrnymi črtami a dialektom, napríklad Horáci, Hanáci, Moravskí Slováci, Podlužáci, Valasi, Lasi alebo Moravskí Chorváti.<ref>{{cite book
 | title = 500 let od příchodu na jižní Moravu. Charváti? Vinaři milující fazolovou polévku
 | periodikum = Brněnský deník
 | date = 8. srpna 2015
 | url = https://brnensky.denik.cz/z-regionu/500-let-od-prichodu-na-jizni-moravu-charvati-vinari-milujici-fazolovou-polevku-20150808.html
}}</ref>

== Galéria ==
Znak markgrófa a markgrófstva (do 1918), znak s klenotom,<ref>{{cite book
 | first = Johann Jakob
 | last = Fugger, 
 | authorlink = 
 | coauthors = Birken, Sigmund von
 | title = Spiegel der Ehren des Höchstlöblichsten Kayser- und Königlichen Erzhauses Oesterreich
 | pages = 496
 | publisher = 
 | date = 1668
 | location = Norimberk
 | url = http://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/drwFugger1668
 | accessdate = 
 | id = 
}}</ref> znak Moravy.
<gallery>
Súbor:Nejstarší dochované barevné vyobrazení znaku markraběcí Moravy, hrad Gozzoburg v Kremži.jpeg|Najstaršie dochované farebné vyobrazenie znaku moravského markgrófa (Moravy), freska v sále hradu Gozzoburga v Kremži zo začiatku 70. rokov 13. storočia.
Súbor:Moravia (red-silver).svg|Znak markgrófa a markgrófstva (do 1915), t. j. Moravy (od 13. storočia).
Súbor:Moravská orlice s klenotem.jpg|Znak markgrófa a markgrófstva (do 1915), t. j. Moravy.
Súbor:Moravia 2.svg|Znak markgrófa a markgrófstva (1915 – 1918).
Súbor:Moravia coat of arms.jpg|Znak markgrófa a markgrófstva (1915 – 1918). 
Súbor:Wappen Markgrafschaft Mähren.png|Znak markgrófa a markgrófstva (1915 – 1918).
</gallery>

=== Mapy ===
<gallery>
Súbor:Schoberova mapa Moravy a Slezska (1888).jpg|Schoberova mapa Moravy a Sliezska z roku [[1888]]
Súbor:Morava.1897.jpeg|Mapa administratívneho členenia Moravy a Sliezska z roku [[1897]]
Súbor:Neuskutečněné župní rozdělení Moravy a Českého Slezska z roku 1920.png|Neuskutočnený návrh na rozdelenie Moravy a Českého Sliezska na župy z roku 1920
Súbor:Země Moravskoslezská na mapě dnešního Česka.png|Zem Moravsko-sliezska ''(vyznačená zelenou, žltou a červenou)'' na mape [[Česko|Česka]]
</gallery>

== Referencie ==
<references />

== Pozri aj ==
* [[Čechy]]
* [[České Sliezsko]]
* [[Veľkomoravská ríša]]
* [[Krajiny českej koruny]]

== Externé odkazy ==
* [http://oldmaps.geolab.cz/map_region.pl?z_height=2000&lang=cs&z_width=2000&z_newwin=1&map_root=2vm&map_region=mo# Mapa Moravy a Českého Sliezska z druhého vojenského mapovania]
* [http://dalsimoravak.bloguje.cz/289840_item.php Detailný prehľad priebehu moravsko-českej hranice v roku 1948 na súčasných topografických mapách]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Moravia}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Morava|10698082}}


{{Česko}}

[[Kategória:Administratívne členenie Česka]]
[[Kategória:Historické územia v Česku]]
[[Kategória:Morava| ]]