Mostištský potok
Mostištský potok | |
potok | |
Štát | Slovensko |
---|---|
kraj | Trenčiansky kraj |
Okres | Púchov |
Obec | Dohňany |
prameň | Dohňany |
- poloha | Dúbrava |
- výška | 500 m |
- súradnice | 49°10′43″S 18°18′31″V / 49,1786°S 18,3087°V |
Ústie | Hoštinský potok |
- poloha | Dohňany |
- výška | 326 m |
- súradnice | 49°09′41″S 18°17′51″V / 49,1615°S 18,2976°V |
Dĺžka | 2,3 km |
Rád toku | V. |
Číslo hydronyma | 4-21-07-2896 |
Poloha ústia
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Mostištský potok[1] je potok v na Strednom Považí, v pohorí Javorníky. Preteká územím obce Dohňany (časť Mostište) v okrese Púchov v Trenčianskom kraji a ústi do Hoštinského potoka. Má dĺžku 2,3 km a je tokom V. rádu.
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Vzniká sútokom dvoch zdrojníc na území miestnej časti Mostište, v lesnom extraviláne na južnom svahu lesa Dúbrava. Zdrojnica pritekajúca zo severu pramení v 523 m n. m. a zdrojnica pritekajúca zo severovýchodu pramení v 517 m n. m.[2].
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od sútoku zdrojníc tečie Mostištský potok územím obce Dohňany časťou obce Mostište lesným extravilánom juhovýchodojužným smerom, tento smer si viac-menej zachováva až do svojho ústia, v 469 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, lesy sú postupne vystriedané trvalými trávnymi porastmi, v 422 m n. m. vteká do intravilánu časti obce Mostište, v 397 m n. m. v intraviláne priberá ľavostranný bezmenný prítok, v 365 m n. m. vyteká z intravilánu Mostišťa a preteká poľnohospodárskym extravilánom, v 326 m n. m. ústi do Hoštinského potoka ako jeho pravostranný prítok.
Nachádza sa v geomorfologickom celku Javorníky v geomorfologickom podcelku Nízke Javorníky.[3][4] Nemá žiadny dôležitejší prítok.[5]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku Mostištský potok má pôvod v názve časti obce Mostište v obci Dohňany, na území ktorej vodný tok pramení, preteká a ústi. Z toponyma Mostište bolo po rozšírení o formant -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Mostištský potok ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6]. Názov dnešnej časti obce Mostište v obci Dohňany má pôvod v charakteristickom výskyte miesta, kde stojí most alebo kde stál most, prípadne viac mostov, viac premostených močarísk, alebo priestor pred mostom i za ním (apelatívum od most a prípona priestoru -ište, historicky -išče)[7]. Najstarší dochovaný písomný doklad o existencii pôvodne samostatnej obce Mostište sa viaže k roku 1471 v podobe Mozthysche → 1475 Mosthysche → 1504 Mostczysscze → 1773 Mostistye[8].
Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1994[9]. V množine slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Mostištský potok je jedinečným hydronymom (október 2022).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-10-18].
- ↑ Geografické názvy okresu Považská Bystrica A39. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-1832/1994 z 23.6.1994. 93 s. S. 20, 21, 74. ISBN 80-85672-17-0.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-09-08]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 11, 83, 105, 106, 156, 157, 195. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Priebeh Mostištského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-10-25]
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (36). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2012, ročník 46, č. 6, ISSN 0023-5202. S. 355. Dostupné online [4] [cit. 2022-10-27.]
- ↑ Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977. 517, 2. diel s. S. 271.
- ↑ Geografické názvy okresu Považská Bystrica A39. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-1832/1994 z 23.6.1994. 93 s. S. 21, 77. ISBN 80-85672-17-0. [cit. 2022-10-26.].