Zálučie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zálučie
potok
Štát Slovensko Slovensko
kraj Trenčiansky kraj
Okres Púchov
Obec Lúky
prameň Lúky
 - poloha Kýčera (vrch)
 - výška 672 m
 - súradnice 49°10′32″S 18°11′50″V / 49,1756°S 18,1972°V / 49.1756; 18.1972
Ústie Beňadín
 - poloha Lúky
 - výška 350 m
 - súradnice 49°11′49″S 18°12′38″V / 49,1969°S 18,2106°V / 49.1969; 18.2106
Dĺžka 2,6 km
Rád toku V.
Hydrologický identifikátor 4-21-07-3659
Číslo recipienta 4-21-07-2969
poloha ústia
poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zálučie je potok na Strednom Považí, v západnej časti okresu Púchov v obci Lúky, v geomorfologickom celku Biele Karpaty a v geomorfologickom celku Javorníky.[1] Je to pravostranný prítok Beňadína. Meria 2,6 km a je tokom V. rádu.

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v Bielych Karpatoch, v geomorfologickom podcelku Kýčerská hornatina, v nadmorskej výške 672 m n. m. na severovýchodosevernom svahu vrchu Kýčera, ktorého vrchol s 828 m n. m. leží už na území susednej obce Zubák so vzdialenosťou od prameňa Zálučia 650 m.[2]

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa tečie severovýchodným smerom, tento smer si zachováva až do svojho ústia, preteká najprv lesným a neskôr poľnohospodárskym extravilánom, z pravej strany v nadmorskej výške 533 m n. m. priberá krátky bezmenný prítok zo severovýchodného svahu Kýčery, z tej istej strany v nadmorskej výške 475 m n. m. priberá bezmenný prítok prameniaci severozápadne od kóty 756,0 m v lokalite Nová Stávka, ďalej tečie severoseverovýchodným smerom, vstupuje do geomorfologického celku Javorníky,[3] do časti Lysianska brázda, preteká popri osade Martinkovci, v nadmorskej výške 372 m n. m. priberá tretí bezmenný pravostranný prítok z oblasti Novej Stávky, tečie k ústiu severným smerom, pred svojim ústím v nadmorskej výške 361 m n. m. podteká železničnú trať z Púchova do obce Lysá pod Makytou, v nadmorskej výške 350 m n. m. ústi východne od centra obce Lysá pod Makytou do Beňadína ako jeho pravostranný prítok. Vodný tok Zálučie má tri bezmenné, nevýznamné prítoky.[4]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Hydronymum Zálučie má pôvod v názve obce Lúky v okrese Púchov, v priestore ktorej vodný tok pramení, preteká a ústi. Motivantom pomenovania potoka Zálučie bola poloha vodného toku z pohľadu donátora názvu s významom objekt lokalizovaný za obcou Lúky. Z toponyma Lúky rozšírením o predponu zá- bolo utvorené jednoslovné hydronymum Zálučie ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[5] Podoba toponyma Zálučie so skrátenou slabikou -lu- je systémová, je výsledkom pôsobenia rytmického krátenia v slovenčine. Porovnaj aj frekventovanú aplikáciu homonymného názvu Zálučie: pole v obci Záskalie, lúka v obci Udiča, pole v obci Norovce, pole v obci Veľké Kršteňany. Názov vodného toku Zálučie bol štandardizovaný v roku 1977.[6][7] Motivantom pomenovania obce Lúky v okrese Púchov bol charakteristický výskyt vegetačných formácií, bez poschodia drevín, tvorených prevažne trávou a inými bylinami buď prirodzeného charakteru alebo ako výsledok ľudskej činnosti a v tomto druhom prípade v starostlivosti o ne má na rozdiel od pasienkov prednosť skášanie pred spásaním. Obec Lúky má najstarší písomný doklad svojej existencie z roka 1471 v podobe Lwchky.[8] V priestore slovenskej hydronymie hydronymum Zálučie je jedinečným hydronymom (jún 2022).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-06-17]. Dostupné online.
  2. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 11, 102, 173. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2022-06-10]
  4. Priebeh vodného toku Zálučie v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-06-20].
  5. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
  6. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 171. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  7. Geografické názvy okresu Považská Bystrica A39. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1832/1994 z 23.6.1993. 93 s. S. 44, 86. Bratislava 1994. ISBN 80-85672-17-0.
  8. Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977. 517 s. S. 206.