Murat (rieka)
| Murat Východný Eufrat | |
| tur. Murat Nehri starogr. Ἀρσανίας – Arsanias | |
| turecká rieka | |
 Rieka Murat v blízkosti železničnej dráhy
| |
| Štát |  Turecko
|
|---|---|
| Zdrojnica | Aladağ, pod horou Muratbaşı |
| Ústie | Eufrat |
| Dĺžka | 722 km |
 | |
| Wikimedia Commons: Murat River | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Murat (iné názvy: Murat Nehri[1], Murat Suyu[2], Východný Eufrat[1]; v Asýrii: Arsania alebo starogr. Ἀρσανίας – Arsanias[2][3]) je rieka vo východnom Turecku, najvýznamnejší prítok rieky Eufrat.[4]
Rieka pramení v Aladağu, pod vrchom Muratbaşı[4], medzi Vanským jazerom a Ägri. Meria 722[5] kilometrov. Pôvodne sa rieka severozápadne od mesta Elazığ zlievala s riekou Karasu a vytvárala najväčšiu rieku Blízkeho Východu, Eufrat, dnes sa rieka vlieva do najväčšej vodnej nádrže v Turecku – Keban Barajı (postavená v roku 1974).[5][6]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Turecký názov Murat pochádza z pomenovania Murád (respektíve Murád-Ṣú). Podľa jednej z teórií názov Murád pôvodne označoval celú rieku Eufrat a išlo iba o ľudovú verziu názvu Purát, čo je názov Eufratu už z čias Asýrie. Pomenovanie Východný Eufrat sa v regióne nepoužíva a pochádza v európskeho prostredia.[2] V ľudovom prostredí bol názov niekedy odvodzovaný z mena osmanského sultána Murada IV., ktorý dobyl v roku 1638 Bagdad.[7]
V staroveku sa rieka nazývala Arsania (asýrčina), lat. a starogr. Ἀρσανίας – Arsanias[8], u Prokopia Cézarejského aj Arsinos[8]. Tento názov ako Nahr Arsanás prevzali aj arabskí učenci[2] (Ibn Serapion, Jakút al-Hamawí ar-Rúmí).[7] V arménčine je rieka nazývaná Aracani (armén. Արածանի)[8], respektíve viacerými inými (podobnými) názvami.[9]
Rieka[upraviť | upraviť zdroj]
Rieka pramení pod horou Muratbaşı v Aladağu a tečie poblíž hory Ararat, severne od jazera Van. Najprv tečie v horách, smerom na severovýchod, následne sa stáča a tečie z východu na západ, cez prevažne hornatú oblasť. Významnými mestami na rieke, respektíve jej tesnej blízkosti, sú Ağrı a Malazgirt[7]. V provincii Bingöl tvorí jeden z najdôležitejších vodných zdrojov.[4] Striedavo prechádza strmými roklinami a širokými pláňami, až vstupuje zo severu do rozsiahlej nížiny Muş. Rieka prijíma viacero prítokov.[2]
Rozsiahle povodie výrazne napomáha poľnohospodárskej činnosti v inak suchej oblasti. Murat tiež prenáša veľké množstvo živín, najmä fosfátov.[4] Prietok rieky môže na jar dosahovať až 2000 m³, no v období sucha klesá len na 30 – 40 m³.[4] Na rieke sa nachádza niekoľko vodných nádrží (Alpaslan-1, Alpaslan-2, Keban[5]).
Priemerná najnižšia teplota vody bola zaznamenaná v zime v dedine Murat (4,30 º C), zatiaľ čo najvyššia bola 21,80 º C v Soğukpınar a Çamlık v lete. pH vody vykazovalo zmenu medzi 8,20 v lete (dedina Murat) a 9,73 na jar (Çamlık) v priemere.[4]
História[upraviť | upraviť zdroj]
V staroveku tvorila rieka severnú hranicu kraja Alzi (Alzija, Alša).[10] Povodie rieky bolo bohaté na históriu, nadvládu nad územím držali viaceré staroveké ríše, neskôr Rímska ríša. V neskoršom období bolo územie striedavo pod nadvládou Byzantskej ríše a Arabov, osídlené bolo však aj Arménmi. V 11. storočí oblasť ovládli Selžukovia, ktorí neďaleko dnešného Malazgirtu (ktorý leží pri rieke) porazili byzantské vojská (bitka pri Mantzikerte)[7]. Neskôr oblasť ovládli turecké nástupnícke štáty, až nakoniec Osmanská ríša. Dnes leží povodie v Turecku.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Rieka Murat -
Rieka Murat -
Rieka Murat -
Suluchský most -
Rieka Murat zo Suluchského mostu -
Palu, provincia Elazığ, Türkiye, most cez Murat na hradný kopec
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Murat. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 464.
- ↑ a b c d e AL-FURAT. In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. B. Lewis, CH. Pellat, J. Schacht. 2nd Ed. Vol. 2. C – G. Leiden, New York : Brill, 1991. S. 945 – 946.
- ↑ ÇIFÇI, Ali. The Socio-Economic Organisation of the Urartian Kingdom. Leiden : Brill, 2017. ISBN 978-90-04-34759-5. S. 22.
- ↑ a b c d e f KOYUN, Mustafa et al. Seasonal Changes of Water Quality of Murat River (Bingöl, Turkey) in Terms of Physico-Chemical and Biological Parameters. Acta Aquatica Turcica, 2020, roč. 16, čís. 3, s. 305 – 312. ISSN 2651-5474.
- ↑ a b c Murat River. In: Encyclopaedia Britannica [online]. Encyclopaedia Britannica, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
- ↑ KIBAROGLU, Aysegul; KIRSCHNER, Adele; MEHRING, Sigrid. Water Law and Cooperation in the Euphrates-Tigris Region: A Comparative and Interdisciplinary Approach. Leiden : Martinus Nijhoff Publishers, 2013. ISBN 978-90-04-25835-8. S. 179.
- ↑ a b c d STRANGE, G. Le. The Lands of the Eastern Caliphate: Mesopotamia, Persia, and Central Asia from the Moslem conquest to the time of Timur. Cambridge : Cambridge at University Press, 1905. S. 115 – 117.
- ↑ a b c BAUMGARTNER. Arsanias. In: Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft. Ed. Georg Wissowa, Wilhelm Kroll et al. Halbband 3. Apollon – Artemis. Stuttgart : Metzler, 1895. S. 1271.
- ↑ Pozri: ARACANI In: Hajastani jev harakič šrjanneri teghanunneri barranan. H. 1. A – G. Jerevan: Jerevani petakan hamalsaran, 1986, s. 385.
- ↑ ALZI. In: PROSECKÝ, Jiří. Encyklopedie starověkého Předního východu. Praha : Libri, 1999. ISBN 80-85983-58-3. S. 25.