Ararat (vrch v Turecku)

	Ararat; (Ağrı Dağı)
	Արարատ, Çiyayê Agirî, کوه آرارات
	stratovulkán
	Ararat, pohľad z arménskej strany. V popredí kláštor Khorvirap.
Štát	Turecko
Provincia	Iğdır
Pohorie	Arménska vysočina
Nadmorská výška	5 137 m n. m.
Súradnice	39°42′S 44°18′V / 39,700°S 44,300°V
Geologické zloženie	ryolity, dacity
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Posledná erupcia	1840
	Poloha Araratu na mape Turecka
	Wikimedia Commons: Mount Ararat
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 39°42′S 44°18′V / 39,700°S 44,300°V

Ararat (po turecky Ağrı Dağı; iné názvy pozri nižšie) je v súčasnosti neaktívny stratovulkán nachádzajúci sa vo východnej Anatólii v Turecku v pohorí Arménska vysočina.

Jeho vrchol tvoria dva štíty Veľký Ararat (iný názov: Ararat v užšom zmysle; cudzojazyčné názvy pozri nižšie) s výškou (5 137 m n. m.), ktorý je zároveň najvyšším vrchom pohoria ako aj Turecka, a Malý Ararat (cudzojazyčné názvy pozri nižšie) s výškou 3 896 m n. m., ktorý leží juhovýchodne od hlavného štítu. Celkovo sa masív Araratu rozkladá na ploche približne 1 000 km². Vrchol Araratu sa nachádza len 16 km západne od iránskej a 32 km južne od arménskej hranice. Turecko-iránska hranica prechádza okrajom východného úpätia Malého Araratu.

Dnešný Ararat je podľa mnohých názorov identický s Araratom, spomínaným v Biblii ako miesto (vrch/pohorie), kde údajne pristála Noemova archa - podrobnosti pozri nižšie.

Názvy

Názvy vrchu v Turecku

Slovenský názov vrchu (resp. masívu) je Ararat. Ak sa tento vrch považuje za identický s biblickým miestom pristátia Noemovej archy, existujú aj variantné slovenské názvy uvedené nižšie v kapitole Názvy biblického vrchu.

Cudzojazyčné názvy tureckého Araratu sú takéto (v hranatých zátvorkách je uvedená výslovnosť vyjadrená pomocou slovenských písmen):

a) V súčasnej turečtine má Ararat názov Ağrı Dağı [árü da-ü/ árü dá], skrátene Ağrı, staršie aj Ağrıdağı. Názvy dvoch vrcholov sú:

Názvy Veľkého Araratu: Büyük Ağrı Dağı, Ağrı Dağı (resp. Ağrıdağı) v užšom zmysle, skrátene Büyük Ağrı, staršie Büyükağrı (Dağı), staršie Büyük Ağridaği.
Názvy Malého Araratu: Küçük Ağrı Dağı, skrátene Küçük Ağrı, staršie Küçükağrı (Dağı), staršie Küçük Ağridaği.

V staršej turečtine (zapísanej dnešným tureckým písmom) mal tieto názvy:

- v osmanskej turečtine: Ağır Dağ [a^gür da^g/ ár dá], Ağrı Dağ [a^grü da^g/ árü dá], Ağrı Tepe [a^grü tepe/ árü tepe], Sa'd Tepe [sa-d tepe];

- v seldžuckom období: Ağr Dağ, Eğri Dağ(ı).

Uvedené slovo dağ, ktoré znamená vrch, sa niekedy zapisovalo v tvare tağ, ale vyslovovalo sa väčšinou s d (nie s t). Namiesto uvedeného slova tepe bolo alternatívne nárečovo slovo depe - porov. tepe.

Hoci slovo ağrı znamená v turečtine bolesť, žiaľ (takže Ağrı Dağı by znamenalo vrch bolesti) a slovo ağır znamená ťažký, ostrý (takže Ağır Dağ by znamenalo masívny či strmý vrch), ide tu pravdepodobne iba o náhodnú zhodu slov. Skutočným pôvodom názvu je buď vyššie uvedený seldžucký tvar Eğri, ktorý je možno seldžuckým ekvivalentom cudzojazyčného slova Ararat, alebo názov vznikol z názvu sídla Ağori, ktoré sa nachádzalo na severnom svahu vrchu a zaniklo v roku 1840, alebo má názov nejaký súvis s kurdčinou (pozri nižšie), kde agirî znamená ohnivý (t.j. myslel by sa ohnivý vrch ako sopka). Vyššie spomínané slovo tepe znamená dnes pahorok, staršie znamenalo aj štít, vrch. Sa'd Tepe znamená požehnaný či šťastím obdarený vrch.

b) V arménčine má Ararat názvy Արարատ - Ararat [ararat] alebo Մասիս - Masis [masis]. Názov Masis, ktorého presný význam je sporný, je pôvodný názov, zatiaľ čo názov Ararat bol prevzatý až oveľa neskôr pod vplyvom európskych jazykov. Názvy dvoch vrcholov sú:

Názvy Veľkého Araratu: Մեծ Արարատ - Mec Ararat, Մեծ Մասիս - Mec Masis, Մասիս - Masis v užšom zmysle.
Názvy Malého Araratu: Փոքր Արարատ - P’ok’r Ararat, Փոքր Մասիս - P’ok’r Masis, Սիս - Sis.

Ako vidno aj v predchádzajúcej vete, v minulosti sa masív Ararat často označoval ako (dva vrchy) Masis a Sis - t.j. Veľký a Malý Ararat. Na Veľký a Malý Ararat sa ale tiež súhrnne vzťahuje staršie označenie Մասիք - Masik, ktoré je v množnom čísle.

c) V perzštine má Ararat názvy کوه آرارات - Kúhe Árárát [kúhe árárát] (doslova: vrch Ararat alebo vrch Araratu) alebo کوه نوح - Kúhe Núh [kúhe núh] (doslova: Noemov vrch). Výraz kúhe je tzv. ezáfetová väzba so slovom kúh, pričom kúh znamená vrch. Výraz kúhe sa pre súčasnú západnú perzštinu, v ktorej sa vyslovuje [kúhe], alternatívne prepisuje v tvaroch Kúh-e (t.j. napr. Kúh-e Árárát), Kúhi či Kúh-i, zatiaľ čo pre klasickú alebo východnú perzštinu, v ktorej sa vyslovuje [kóhi], sa alternatívne prepisuje Kóhi či Kóh-i; pričom niekedy sa tieto alternatívne prepisy spájajú s nasledujúcim slovom pomocou (ďalšieho) spojovníka, takže vznikne napr. tvar Kúh-e-Árárát.

d) V kurdčine má Ararat tieto názvy: Çiyayê Agirî [čijáje ágirí], Çiyayê Alavhat, Grîdax. Çiyayê Agirî znamená ohnivý vrch (çiya znamená vrch, agirî znamená ohnivý), Çiyayê Alavhat znamená plameňový vrch (alav/alavhat znamená plameň, plamene) a Grîdax je nejaká skomolenina, možno skomolenina tureckého Ağrı/kurdského Agirî + skomolenina tureckého Dağı.

e) V antike podľa viacerých názorov Ararat či niektoré jeho časti nazývali v starogréčtine Ἄβος - Abos a/alebo Νίβαρος - Nibaros, resp. v latinčine Abus a/alebo Nibarus, ale nie je isté, že sa týmito názvami naozaj myslel Ararat.

Názvy biblického vrchu

V Biblii spomínaný vrch (vrchy), kde pristála Noemova archa, a ktorého dnešná identita je sporná, má v závislosti od prekladu slovenské názvy Ararat, Arárát, Arárat či Ararát.

V hebrejskom znení Biblie je názov pôvodne zapísaný bez samohlások v tvare אררט -ʾrrt. Po neskoršom stredovekom dodatočnom pridaní samohlások sú biblické hebrejské názvy אֲרָרָט - Arárát alebo אֲרָרַט - Arárat. Vo výslovnosti dnešnej hebrejčiny niet dlhých samohlások, preto názov znie len אררט /אֲרָרָט - Ararat.

V 20. storočí boli však nájdené tzv. Zvitky Mŕtveho mora a v nich je miesto, kde pristála Noemova archa, zapísané v odchylnom hebrejskom tvare הוררט - hwrrt (resp. ak je prvé písmeno zle zachované, tak prípadne twrrt). Znak w tu treba čítať ako samohlásku ú alebo ó, ale samohlásky v časti -rrt- sú neznáme. Napriek tomu sa často navrhuje čítať (prepísať) názov v tvare Húrarat (Hórarat, Túrarat, Tórarat), čo sa zároveň niekedy považuje za definitívny dôkaz toho, že namiesto názvu Ararat by vlastne správne mal byť názov Urartu (kvôli počiatočnému u).

Starogrécka podoba je Ἀραράτ - Ararat s tým, že pôvodná výslovnosť bola [arárát], neskoršia [ararat]. Latinská podoba je Ararat [ararat].

V Koráne sa vrch, na ktorom pristála Noemova archa, v pôvodnom klasickoarabskom znení označuje názvom ٱلْجُودِيّ - Al-Džúdí [aldžúdí] (transliterácia, resp. prepis podobný transliterácii, znie: al-džúdijj alebo al-džúdíj). Ten istý tvar (Džúdí) sa vyskytuje aj napríklad v perzštine.

Geológia

Ararat je neaktívny stratovulkán, jeho masív je tvorený prevažne lávovými prúdmi a pyroklastikami. Od výšky 4 200 m je pokrytý ľadovou čiapkou. Sopka leží na okraji reťaze vulkánov, tiahnucich sa v severovýchodnej línii od Nemrut Dağı. Vulkanizmus bol odštartovaný alpínskou orogenézou, konkrétne násunom africkej a arabskej platne na eurázijskú v neogéne.

Posledná aktivita sopky nie je presne doložená, neexistuje žiaden záznam o pozorovaní erupcie v historickej dobe. Na základe nálezov artefaktov z doby bronzovej, ako aj ľudských pozostatkov, pochovaných pod vrstvou pyroklastík s datovaním na 3000 pred Kr. sa však posledná aktivita datuje do tohto veku. V roku 1840 si však zemetrasenie vyžiadalo obete na životoch a údajne spôsobilo aj únik magmy z parazitického krátera.