Ararat (vrch v Turecku)

	Ararat; (Ağrı Dağı)
	Արարատ, Çiyayê Agirî, کوه آرارات
	stratovulkán
	Ararat, pohľad z arménskej strany. V popredí kláštor Khorvirap.
Štát	Turecko
Provincia	Iğdır
Pohorie	Arménska vysočina
Nadmorská výška	5 137 m n. m.
Súradnice	39°42′S 44°18′V / 39,700°S 44,300°V
Geologické zloženie	ryolity, dacity
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Posledná erupcia	1840
	Poloha Araratu na mape Turecka
	Wikimedia Commons: Mount Ararat
	Geografický portál

Súradnice: 39°42′S 44°18′V / 39,700°S 44,300°V

Ararat (turecky Ağrı Dağı, arm.: Արարատ, kurd.: Çiyayê Agirî, perz.: کوه آرارات) je v súčasnosti neaktívny stratovulkán nachádzajúci sa vo východnej Anatólii v Turecku v pohorí Arménska vysočina. Jeho vrchol tvoria dva štíty Veľký Ararat (5 137 m n. m.), ktorý je zároveň najvyšším vrchom pohoria ako aj Turecka, a Kucuk Ararat (Malý Ararat) s výškou 3 896 m n. m.ležiaci juhovýchodne od hlavného štítu. Celkovo sa masív Araratu rozkladá na ploche približne 1 000 km².

Vrchol Araratu sa nachádza len 16 km západne od iránskej a 32 km južne od arménskej hranice. Turecko-iránska hranica prechádza okrajom východného úpätia Malého Araratu.

Ararat zohráva úlohu v kresťanskej tradícii (nielen tam, ale aj v judaizme a islame), podľa knihy Genezis na úpätí Araratu pristál Noe s archou po opadnutí vôd potopy.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Ararat je neaktívny stratovulkán, jeho masív je tvorený prevažne lávovými prúdmi a pyroklastikami. Od výšky 4 200 m je pokrytý ľadovou čiapkou. Sopka leží na okraji reťaze vulkánov, tiahnúcich sa v severovýchodnej línii od Nemrut Dağı. Vulkanizmus bol odštartovaný alpínskou orogenézou, konkrétne násunom africkej a arabskej platne na eurázijskú v neogéne.

Posledná aktivita sopky nie je presne doložená, neexistuje žiaden záznam o pozorovaní erupcie v historickej dobe. Na základe nálezov artefaktov z doby bronzovej, ako aj ľudských pozostatkov, pochovaných pod vrstvou pyroklastík s datovaním na 3000 pred Kr. sa však posledná aktivita datuje do tohto veku. V roku 1840 si však zemetrasenie vyžiadalo obete na životoch a údajne spôsobilo aj únik magmy z parazitického krátera.