Ararat (vrch v Turecku)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 39°42′S 44°18′V / 39.700°S 44.300°V / 39.700; 44.300
Ararat
(Ağrı Dağı)
Արարատ, Çiyayê Agirî, کوه آرارات
stratovulkán
Kohrvirab.jpg
Ararat, pohľad z arménskej strany. V popredí kláštor Khorvirap.
Štát Turecko Turecko
Provincia Iğdır
Pohorie Arménska vysočina
Nadmorská výška 5 137 m n. m.
Súradnice 39°42′S 44°18′V / 39.700°S 44.300°V / 39.700; 44.300
Geologické zloženie ryolity, dacity
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Posledná erupcia 1840
Poloha Araratu na mape Turecka
Fire.svg
Poloha Araratu na mape Turecka
Wikimedia Commons: Mount Ararat

Ararat (turecky Ağrı Dağı, arm.: Արարատ, kurd.: Çiyayê Agirî, perz.: کوه آرارات) je v súčasnosti neaktívny stratovulkán nachádzajúci sa vo východnej Anatólii v Turecku v pohorí Arménska vysočina. Jeho vrchol tvoria dva štíty Veľký Ararat (5 137 m n. m.), ktorý je zároveň najvyšším vrchom pohoria ako aj Turecka, a Kucuk Ararat (Malý Ararat) s výškou 3 896 m n. m.ležiaci juhovýchodne od hlavného štítu. Celkovo sa masív Araratu rozkladá na ploche približne 1 000 km².

Vrchol Araratu sa nachádza len 16 km západne od iránskej a 32 km južne od arménskej hranice. Turecko-iránska hranica prechádza okrajom východného úpätia Malého Araratu.

Ararat zohráva úlohu v kresťanskej tradícii (nielen tam, ale aj v judaizme a islame), podľa knihy Genezis na úpätí Araratu pristál Noe s archou po opadnutí vôd potopy.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Ararat je neaktívny stratovulkán, jeho masív je tvorený prevažne lávovými prúdmi a pyroklastikami. Od výšky 4 200 m je pokrytý ľadovou čiapkou. Sopka leží na okraji reťaze vulkánov, tiahnúcich sa v severovýchodnej línii od Nemrut Dağı. Vulkanizmus bol odštartovaný alpínskou orogenézou, konkrétne násunom africkej a arabskej platne na eurázijskú v neogéne.

Posledná aktivita sopky nie je presne doložená, neexistuje žiaden záznam o pozorovaní erupcie v historickej dobe. Na základe nálezov artefaktov z doby bronzovej, ako aj ľudských pozostatkov, pochovaných pod vrstvou pyroklastík s datovaním na 3000 pred Kr. sa však posledná aktivita datuje do tohto veku. V roku 1840 si však zemetrasenie vyžiadalo obete na životoch a údajne spôsobilo aj únik magmy z parazitického krátera.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]