Mustafa I.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mustafa I.
مصطفیٰ اول
15. sultán Osmanskej ríše
Mustafa I.
Mustafa I., erb
Mustafa I., podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaOsmanská dynastia
Panovanie1. vláda:
22. november 161726. február 1618
2. vláda:
20. máj 162210. september 1623
Predchodca1. vláda:
Ahmed I.
2. vláda:
Osman II.
Nástupca1. vláda:
Osman II.
2. vláda:
Murad IV.
Biografické údaje
Narodenie1591
Manisa, Osmanská ríša
Úmrtie20. január 1639 (47 – 48 rokov)
Konštantínopol, Osmanská ríša
Rodina
OtecMehmed III.
MatkaHandan Sultán
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMustafa I.
(multimediálne súbory na commons)

Mustafa I. (osm. tur. مصطفى اول‎‎; * 1591, Manisa, Osmanská ríša – † 20. január 1639, Konštantínopol, Osmanská ríša) nazývaný Svätý Mustafa (Veli Mustafa) počas svojej druhej vlády a často nazývaný Blázon Mustafa (Deli Mustafa) modernými historikmi, bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 1617 - 1618 a 1622 - 1623. Bol synom sultána Mehmeda III. a jeho konkubíny Halime Sultán.

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Mustafa sa narodil v paláci v Manise ako mladší brat sultána Ahmeda I. Jeho matkou bola Halime Sultán, abcházska konkubína.[1]

Do roku 1603 bolo bežné, že vládnuci osmanský sultán popravil svojich bratov (a ich mužských potomkov) krátko po nástupe na trón (Mustafov otec Mehmed III. nechal popraviť devätnásť svojich bratov). Keď ale v roku 1603 na trón usadol trinásťročný Ahmed I., ušetril svojho brata Mustafu.[2]

Jedným z dôvodov, prečo Mustafa prežil bratovu vládu, bol vplyv Kösem Sultán (Ahmedova obľúbená konkubína), ktorá tým chcela chrániť svoje deti pred princom Osmanom, prvorodeným synom Ahmeda, ktorého splodil s inou konkubínou. Keby sa totiž Osman stal sultánom, chcel by zabiť svojich nevlastných bratov a Kösem (tento scenár sa neskôr stal skutočnosťou, keď v roku 1621 Osman II. zabil svojho brata Mehmeda).[3] Avšak, zahraniční veľvyslanci potvrdili, že Ahmed mal svojho brata Mustafu veľmi rád.[4]

Do smrti Ahmeda I. v roku 1617 žil Mustafa v starom paláci spoločne so svojou matkou Halime Sultán a babičkou Safiye Sultán.[5]

Prvá vláda (1617 - 1618)[upraviť | upraviť zdroj]

Ahmedova smrť spôsobila dilemu, ktorá doposiaľ v Osmanskej ríši nenastala. Mnoho princov bolo pripravených na sultanát a všetci žili v hlavnom paláci Topkapı.[3] Dvorná rada vedená Šejk-ul-Islamom Esadem Efendim a Sofu Mehmedom Pašom (ktorý zastaval post veľkovezíra) rozhodla usadiť na trón Mustafu miesto Ahmedovho syna Osmana. Sofu Mehmed Paša argumentoval tým, že Osman je príliš mladý na vládu, bez toho, aby sa ohliadol na názor ľudí. Hlavný čierny eunuch Mustafa Aga upozorňoval, že Mustafa má problémy s mentalitou, ale jeho názor nebol braný v úvahu.[6] Mustafova vláda odštartovala novú éru následníctva, ktorá platila až do zániku Osmanskej ríši. Po prvýkrát v histórii ríše usadol na trón brat miesto syna. Jeho matka Halime Sultán sa stala Válide sultán, tak ako tomu bolo zvykom a mala veľkú moc. Kvôli Mustafovej mentálnej zaostalosti často krát vystupovala riešila problémy miesto neho.

Dúfalo sa, že častý sociálny kontakt zlepší Mustafové psychické zdravie, ale jeho chovanie sa neustále zhoršovalo. Zhadzoval turbany svojim vezírom a ťahal ich za fúzy. Iní ho zase videli, ako hádže mince vtákom a rybám, ako by to bola potrava. Osmanský historik Peçevi napísal: ,,Táto situácia bola videná mnohými štátnikmi a obyvateľmi ríše. Všetci pochopili, že bol psychicky narušený."[7]

Zosadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Mustafa nebol nikdy viac než len súčasť intríg paláci Topkapı.[8] V roku 1618, po krátkej dobe vládnutia, bol zosadený svojim mladším synovcom, Osmanom II. a bol poslaný späť do starého paláca. Konflikt medzi janičiarmi a Osmanom II. mu však dal druhú šancu. Po povstaní janičiarov, vedúcom k zosadeniu a zavraždeniu Osmana II. v roku 1622, nastúpil Mustafa znovu na trón a vládol ďalší rok.[9]

Údajná mentálna porucha[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa historika Baki Tezcana nie je dostatok dôkazov o tom, že mal Mustafa narušenú mentalitu, keď nastupoval na trón. Mustafa údajne veľakrát navštívil vojakov a námorné jednotky, skúmal rôzne druhy zbraní a aktívne sa zaujímal o muníciu, ktorú námorníctvo využívalo. Podľa barona de Sancy, francúzskeho veľvyslanca, chcel Mustafa viesť výpravu proti Safíjovcom a vtipkoval o prezimovaní v Konyi za týmto účelom.[10]

Okrem toho, niektorí historici vysvetľujú politický prevrat inak a nezmieňujú Mustafovu neschopnosť. Baron de Sancy tvrdil, že šlo iba o konšpiráciu vytvorenú hlavným admirálom Ali Pašom a hlavným čiernym eunuchom Mustafom Agom, ktorí boli nahnevaní, že jeden obľúbený vezír bol zbavený funkcie po nástupe Mustafu. Rozhodol sa teda šíriť zvesti o zlom stave sultána, aby ho mohli dosadiť späť.[11]

Druhá vláda (1622 - 1623)[upraviť | upraviť zdroj]

Svoju vládu začal Mustafa tým, že nechal popraviť všetkých, ktorí stáli za vraždou sultána Osmana II. Hoca Ömer Efendi, vodca povstalcov, Süleyman Aga, vezír Dilaver Paša, Ahmed Paša, Baki Paša, Nasuh Aga a generál janičiarov Ali Aga, boli rozsekaný na kusy.[12]

Prídomok Veli (svätý) bol užívaný behom tejto jeho vlády.[13]

Jeho mentálne zdravie však bolo nekompromisné. Mustafa bol neustále kontrolovaný svojou matkou a zaťom Kara Davudom Pašom. Veril tomu, že Osman II. stále žije a nechal ho hľadať po celom paláci. Sám klepal na dvere a plakal, keď svojho synovca nemohol nikde nájsť.[14] Ako vládca bol v podstate len hračkou ten, kto vládol ríši, bola de facto jeho matka Halime Sultán.

Zosadenie a posledné roky života[upraviť | upraviť zdroj]

Politická nestabilita vyústila v konflikt medzi janičiarmi a kavaliermi, následne potom povstaním, ktoré začalo, keď sa Abaza Mehmed Paša rozhodol zbrojiť proti Istanbulu, aby bola pomstená smrť Osmana II. Vláda sa snažila ukončiť konflikt popravením Kara Davuda Pašu, ale Abaza Mehmed Paša stále pokračoval v bojoch. Duchovný a nový veľkovezír Kara Ali Paša prehovárali Mustafovu matku, aby pristúpila na zosadenie jej syna. Na ponuku pristúpila, ale s podmienkou, že jej syn zostane nažive.[3][15]

Jedenásťročný Murad IV., syn Ahmeda I. a Kösem, bol menovaný sultánom v septembri 1623. Vďaka ústupu Halime Sultán bolo dodržané slovo a Mustafa bol ušetrený poprave.[16] Spoločne s ňou odišiel späť do starého paláca.[17]

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Zomrel v starom paláci dňa 20. januára 1639 a bol pochovaný na nádvorí Hagia Sophia.[18]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IRWIN, Ken. Encyclopedia of the Ottoman Empire2010139Edited by Gábor Ágoston and Bruce Alan Masters. Encyclopedia of the Ottoman Empire. New York, NY: Facts on File 2009. xxxvi+650 pp., ISBN: 978 0 8160 6259 1 $85. Reference Reviews, 2010-03-30, roč. 24, čís. 3, s. 49–50. Dostupné online [cit. 2020-03-01]. ISSN 0950-4125. DOI10.1108/09504121011030968.
  2. GABRIEL [online]. Encyclopaedia of Islam, Second Edition, [cit. 2020-03-01]. Dostupné online.
  3. a b c BOREKCI, Abdulrezzak; KARAKELLEOGLU, Sule; EROL, Mustafa Kemal. The usefulness of tissue Doppler imaging in the determination of left ventricular diastolic filling pressure. Acta Cardiologica, 2006-04-01, roč. 61, čís. 2, s. 129–135. Dostupné online [cit. 2020-03-01]. ISSN 0001-5385. DOI10.2143/ac.61.2.2014325.
  4. JAMES I, KING OF ENGLAND. [Illuminated letter signed addressed to] Sultan Osman [i.e. Osman II, Sultan of the Turks, 1603-1622] Han Cheife Lord and Commander of the Ottoman Kingdome, and sole and supreme Monarch of ye Easterne Empire, [Westminster 9th July 1621].. Parameter "periodikum" je povinný!, 1621. Dostupné online [cit. 2020-03-01]. DOI10.24157/arc_16401.
  5. SHAW, STANFORD J. (STANFORD JAY), 1930-2006.. History of the Ottoman Empire and modern Turkey. Cambridge : Cambridge University Press, 1976-1977. Dostupné online. ISBN 0-521-21280-4.
  6. BOYAR, Ebru; FLEET, Kate. A Social History of Ottoman Istanbul. Cambridge : Cambridge University Press. Dostupné online. ISBN 978-0-511-75042-7. S. 271–327.
  7. BOYAR, Ebru; FLEET, Kate. A Social History of Ottoman Istanbul. Cambridge : Cambridge University Press. Dostupné online. ISBN 978-0-511-75042-7. S. 271–327.
  8. IMBER, COLIN.. The Ottoman Empire, 1300-1650 : the structure of power. Houndmills, Basingstoke, Hampshire : Palgrave Macmillan, 2009. (2nd ed.) Dostupné online. ISBN 978-0-230-57450-2.
  9. IMBER, Colin. The Ottoman Empire, 1300–1650. London : Macmillan Education UK, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-230-57451-9. S. 324–331.
  10. TEZCAN, BAKI.. The second Ottoman Empire : political and social transformation in the early modern world. New York : Cambridge University Press, 2010. Dostupné online. ISBN 978-0-521-51949-6.
  11. TEZCAN, BAKI.. The second Ottoman Empire : political and social transformation in the early modern world. New York : Cambridge University Press, 2010. Dostupné online. ISBN 978-0-521-51949-6.
  12. CELEBI, Evliya; VON HAMMER, Joseph. Narrative of Travels in Europe, Asia, and Africa in the Seventeenth Century. Cambridge : Cambridge University Press, 2012. Dostupné online. ISBN 978-1-139-15200-6.
  13. TEZCAN, BAKI.. The second Ottoman Empire : political and social transformation in the early modern world. New York : Cambridge University Press, 2010. Dostupné online. ISBN 978-0-521-51949-6.
  14. IMBER, Colin. The Ottoman Empire, 1300–1650. London : Macmillan Education UK, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-230-57451-9. S. 324–331.
  15. The encyclopaedia of Islam.. Leiden : Brill, 1960-2009. (New edition.) Dostupné online. ISBN 90-04-16121-X.
  16. PITERBERG, GABRIEL, 1955-. An Ottoman tragedy : history and historiography at play. Berkeley, CA : University of California Press, 2003. Dostupné online. ISBN 978-0-520-93005-6.
  17. Women leaders in chaotic environments : examinations of leadership using complexity theory. Cham, Switzerland : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-3-319-44758-2.
  18. Volume !, 2015-11-24, čís. 12 : 1. Dostupné online [cit. 2020-03-01]. ISSN 2117-4148. DOI10.4000/volume.4570.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mustafa I.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mustafa I na anglickej Wikipédii.



Mustafa I.
Narodenie: 24. jún 1591 Úmrtie: 20. január 1539
Vladárske tituly
Predchodca
Ahmed I.
Sultán Osmanskej ríše
22. november 161726. február 1618
Nástupca
Osman II.
Predchodca
Osman II.
Sultán Osmanskej ríše
20. máj 162210. september 1623
Nástupca
Murad IV.
Predchodca
Ahmed I.
Kalif Osmanského kalifátu
22. november 161726. február 1618
Nástupca
Osman II.
Predchodca
Osman II.
Kalif Osmanského kalifátu
20. máj 162210. september 1623
Nástupca
Murad IV.