Nórska križiacka výprava
| Nórska križiacka výprava | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť krížové výpravy, reconquista | |||||||||
 Kráľ Sigurd odchádza na krížovú výpravu od Gerharda Muntheho. | |||||||||
| |||||||||
| Protivníci | |||||||||
| kresťania | moslimovia
| ||||||||
| Velitelia | |||||||||
 Sigurd I. Jorsalfar Balduin I.Ordelafo Faliero |
miestodržiteľ Sidonu | ||||||||
| Sila | |||||||||
| 5 000 Severanov s 60 galérami, franskí križiaci (?), flotila Benátčanov | neznáma | ||||||||
Nórska križiacka výprava alebo nórska krížová výprava bola križiacka výprava či púť,[1] ktorá prebehla medzi rokmi 1107 až 1110 ako dozvuk prvej križiackej výpravy. Nórska križiacka výprava je aj prvá križiacka výprava, na ktorej sa osobne zúčastnil korunovaný panovník. Viedol ju nórsky kráľ Sigurdom I.[2]
Cesta do Jeruzalema[upraviť | upraviť zdroj]
Z Nórska do Anglicka (1107 – 1108)[upraviť | upraviť zdroj]
Sigurd a jeho muži sa z Nórska vydali na plavbu na jeseň v roku 1107. Výprava pozostávala zo šesťdesiat lodí a asi 5 000 mužov. Ešte na jeseň pristála flotila v Anglicku, kde bol v tom čase kráľom Henrich I. Sigurd tu so svojimi mužmi zostal celú zimu až do jari 1108, keď sa výprava po mori vybrala po mori ďalej.[3]
Na Pyrenejskom polostrove (1108 – 1109)[upraviť | upraviť zdroj]
Po niekoľkých mesiacoch zakotvila nórska flotila v Galícii v blízkosti významného pútnického miesta Santiago de Compostela. V krajine, ktorú Nóri označovali ako „Jakobsland“, im bolo miestnym pánom dovolené prečkať zimu. Keď však zima prišla, nastal nedostatok jedla, čo miestneho vládcu donútilo prerušiť predaj potravín nórskym bojovníkom. Sigurd preto zhromaždil svoje vojsko a dobyl hrad lokálneho vládcu, kde získal potrebné zásoby ako aj inú korisť.
Na jar výprava pokračovala po mori ďalej pozdĺž pobrežia Portugalska, pričom zajala osem saracénskych galér a dobyla hrad v Sintre (v skutočnosti išlo asi o Colares, ktoré je bližšie pri mori). Potom Nóri pokračovali smerom k Lisabonu, mestu na pomedzí kresťanského a moslimského sveta, kde zvíťazili v ďalšej bitke. Na svojej ceste ďalej vyplienili mesto Alkasse (pravdepodobne ide o Al Kuasr) a pri vstupe do Stredozemného mora porazili v blízkosti Gibraltárskej úžiny eskadru moslimských lodí.[4]
Na Baleárskych ostrovoch (1109)[upraviť | upraviť zdroj]
Po vstupe do Stredozemného mora sa severania plavili pozdĺž pobrežia krajiny Saracénov (Serkland) až k Baleárskym ostrovom. Tie boli v tom čase kresťanmi vnímané ako brloh pirátov a otrokárske stredisko. Nájazdy Nórov sú aj prvými zaznamenanými útokmi kresťanov proti týmto moslimským ostrovom (hoci sa Baleáry stali isto už aj skôr cieľom drobnejších útokov).[5]
V Jeruzalemskom kráľovstve (1110)[upraviť | upraviť zdroj]
V lete 1110 Nóri konečne pristáli v Akkone a vydali sa do Jeruzalema, kde bol Sigurd so všetkými poctami privítaný jeruzalemským kráľom Balduinom I. Po vrelom privítaní, ktoré bolo hodné korunovaného panovníka, sprevádzal Balduin Sigurda k rieke Jordán a späť do Jeruzalema.[6][7]
Nóri boli obdarovaní mnohými cennosťami a relikviami, a to vrátane triesky zo Svätého kríža, na ktorom mal byť údajne ukrižovaný Ježiš Kristus. Táto vzácna relikvia im bola venovaná pod podmienkou, že budú aj naďalej podporovať a presadzovať kresťanstvo a že relikviu prinesú k hrobu svätého Olafa.[8][9]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ DOXEY, Gary B. Norwegian Crusaders and the Balearic Islands. In: Scandinavian Studies. Roč. 68, čís. 2, s. 140, 156 – 159. (anglicky)
- ↑ RUNCIMAN, Steven. A History of the Crusades, Volume II. The Kingdom of Jerusalem and the Frankish East, 1100 – 1187. Cambridge : Cambridge University Press, 1987. ISBN 0-521-34771-8. S. 92. (anglicky)
- ↑ Doxey, s. 144 – 145.
- ↑ Doxey, s. 145.
- ↑ Doxey, s. 145.
- ↑ Doxey, s. 150.
- ↑ Runciman, s. 92.
- ↑ Doxey, s. 150.
- ↑ TYERMAN, Christopher. Svaté války. Dějiny křížových výprav. Praha : Lidové noviny, 2012. ISBN 978-80-7422-091-3. S. 251.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Norská křížová výprava na českej Wikipédii.