ncurses

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

ncurses

nástroj menuconfig, využívajúci ncurses
Základné informácie
Posledná stabilná verzia6.3 (08. november 2021; pred 900 dňami)
Vyvinutý vC
Operačný systémPOSIX
Typ softvéruwidget toolkit
LicenciaX11 licencia[1]
Prvé vydanie1993
Ďalšie odkazy
Webová stránkainvisible-island.net/ncurses
Commonsncurses

Pozri aj Informačný portál

ncurses (new curses) je programátorská knižnica poskytujúca aplikačné programovacie rozhranie (API), ktoré umožňuje programátorovi vytvárať používateľské rozhranie v textovom režime spôsobom nezávislým od terminálu. Je to sada nástrojov na vývoj aplikačného softvéru podobného „GUI“, ktorý beží v emulátore terminálu. Tiež optimalizuje zmeny obrazovky tak, aby sa znížila latencia pri používaní prostredníctvom vzdialeného shellu.

Ncurses je možné použiť v rôznych programovacích jazykoch, vrátane Ada,[2] Python,[3] Gambas,[4] Ruby,[5] PHP,[6] JavaScript,[7] a Perl.[8]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Od novej verzie je ncurses slobodný softvér emulácii curses knižnicu zo System V Release 4.0 (SVr4), ktorý bol sám o sebe vylepšením voči pozastavenému vývoju curses knižnice z 4.4 BSD.[9] Štandard XSI Curses vydaný spoločnosťou X/Open je výslovne a úzko modelovaný v UNIX System V.

curses[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá knižnica curses bola vyvinutá na Kalifornskej univerzite v Berkeley pre operačný systém BSD okolo roku 1980 na podporu textovej adventúry Rogue. Hra pôvodne používala knižnicu termcap, ktorá sa používala v iných programoch, napríklad v editore vi.

Úspech knižnice curses pre BSD prinútil Bell Labs vydať vylepšenú knižnicu curses v ich systémoch Unix System V verzie 2. Táto knižnica bola výkonnejšia a namiesto použitia termcap použila terminfo. Avšak kvôli politike AT&T týkajúcej sa distribúcie zdrojového kódu nemala táto vylepšená knižnica curses v komunite BSD veľké prijatie.

pcurses[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo roku 1982 začal Pavel Curtis pracovať na freewarovom klone curses knižnice Bell Labs s názvom pcurses, ktorá do roku 1986 bola spravovaná viacerými ľuďmi.[10]

ncurses[upraviť | upraviť zdroj]

Knižnica pcurses sa ďalej vylepšovala, keď sa jej vývoja koncom roku 1991 ujal Zeyd Ben-Halim.[10][11] Nová knižnica bola vydaná ako ncurses v novembri 1993, pričom verzia 1.8.1 bola prvým hlavným vydaním. Ďalšie prácu, prostredníctvom verzie 1.8.8 (M1995), viedol Eric S. Raymond, ktorý pridal do knižnice formuláre a menu napísané Juergenom Pfeiferom.[12] Od roku 1996 ju udržiava Thomas E. Dickey.

Väčšina volaní ncurses sa dá ľahko preniesť na staré curses knižnice. Implementácie knižnice curses zo System V môžu podporovať programy curses BSD iba s novou kompiláciou.[13] Niekoľko oblastí je však problematických, napríklad manipulácia s veľkosťou terminálu, pretože staré curses nemajú na to žiaden ekvivalent.

Terminálová databáza[upraviť | upraviť zdroj]

Ncurses môžu používať buď terminfo (s rozšíriteľnými údajmi), alebo termcap. Ostatné implementácie curses používajú všeobecne terminfo; menšina používa termcap. Máloktorá používa oboje (mytinfo[14] bola staršia výnimka).

Licencia[upraviť | upraviť zdroj]

Ncurses je súčasťou projektu GNU. Je to jeden z mála GNU projektov, ktorý sa nedistribuuje pod GNU GPL alebo LGPL, ale distribuuje sa na základe permissive free software licence, podobnej licencii MIT.[15] Je to dôsledkom dohody s FSF v čase, keď vývojári udeľovali svoje autorské práva.

Keď bola uzavretá dohoda o postúpení práv na FSF, existovala klauzula, ktorá uvádzala:[16]

Nadácia sľubuje, že akákoľvek distribúcia Balíka alebo akejkoľvek práce „založenej na Balíku“, ktorá sa uskutoční pod kontrolou Nadácie alebo jej zástupcov alebo nadobúdateľov, sa uskutoční za podmienok, ktoré výslovne a trvalo umožňujú každému, kto vlastní kópiu diela, na ktoré sa vzťahujú podmienky, a s presným oboznámením s týmito podmienkami, za účelom ich redistribúcie rozmnoženiny diela komukoľvek za rovnakých podmienok.

Podľa správcu Thomasa E. Dickeyho to vylučuje zmenu licencie na GPL v akejkoľvek verzii, pretože by to obmedzovalo programy, ktoré sa budú s knižnicami linkovať.[16]

Programy využívajúce ncurses[upraviť | upraviť zdroj]

Existujú stovky programov využívajúcich ncurses.[17][18] Niektoré, napríklad GNU Screen a w3m, využívajú iba rozhranie termcap a správu obrazovky vykonávajú sami. Ostatné, napríklad GNU Midnight Commander a YaST, využívajú programovacie rozhranie curses.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. NCURSES — Licensing [online]. . Dostupné online.
  2. Ada95 Binding for ncurses [online]. invisible-island.net, [cit. 2021-04-03]. Dostupné online.
  3. Curses Programming with Python — Python 3.9.3 documentation [online]. docs.python.org, [cit. 2021-04-03]. Dostupné online.
  4. gb.ncurses - Gambas Wiki
  5. ncurses-ruby | RubyGems.org | your community gem host [online]. rubygems.org, [cit. 2021-04-03]. Dostupné online.
  6. Ncurses functions - PHP Manual [online]. [Cit. 2021-04-03]. Dostupné online. Archivované 2021-03-28 z originálu.
  7. SpiderApe: ncurses bindings for JavaScript [online]. spiderape.sourceforge.net, [cit. 2021-04-03]. Dostupné online. Archivované 2020-08-04 z originálu.
  8. Curses::UI - A curses based OO user interface framework
  9. RAYMOND, Eric S.. ncurses: Portable Screen-Handling for Linux [online]. Linux Journal, September 1995. Dostupné online.
  10. a b . Dostupné online.
  11. The README file in ncurses 1.8.1 states "v0.1 July 31, 1992" and "v1.8.1 November 5, 1993", which agrees with the NEWS (changelog) file
  12. NCURSES — Frequently Asked Questions (FAQ) [online]. invisible-island.net, [cit. 2021-04-03]. Dostupné online.
  13. A Hacker's Guide to Ncurses Internals [online]. invisible-island.net, [cit. 2021-04-03]. Dostupné online.
  14. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2021-04-03]. Dostupné online. Archivované 2014-08-11 z originálu.
  15. NCURSES — Frequently Asked Questions (FAQ) [online]. invisible-island.net, [cit. 2021-04-03]. Dostupné online.
  16. a b NCURSES - Frequently Asked Questions (FAQ): Is it GPL'd?
  17. . Dostupné online.
  18. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2021-04-03]. Dostupné online. Archivované 2013-05-15 z originálu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]