Nebezpečný odpad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nádoby s chemikáliami

Nebezpečný odpad (N) je odpad, ktorý svojimi vlastnosťami predstavuje ohrozenie verejného zdravia a životného prostredia.

Patria sem odpady produkované niektorými priemyselnými odvetviami, rádioaktívny odpad, odpad z bitúnkov, kafilérií, nemocníc a iné. Každý druh nebezpečného odpadu má špecifický kód nebezpečných vlastností podľa katalógu odpadov. Tieto odpady sa musia likvidovať v súlade s platnou legislatívou a za pomoci špecifických postupov.

Nebezpečné vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Sudy s nebezpečným odpadom

Každému nebezpečnému odpadu sa priradí kód nebezpečnej vlastnosti podľa Prílohy č.2 vyhlášky č. 365/2015 Z.z

  • Výbušnosť - látky sú schopné samy chemicky reagovať, pritom produkovať plyn vysokej teploty a tlaku
  • Horľavosť kvapalín - kvapaliny, ktoré uvoľňujú horľavé pary pri teplote nepresahujúcej 60,5°C (v uzavretej nádobe)
  • Horľavosť tuhých látok - ľahko zápalné látky
  • Schopnosť látok sa samovoľne vznietiť
  • Infekčnosť - obsahujú mikroorganizmy alebo toxíny
  • Oxidačná schopnosť - samotné odpady nie sú zápalné ale prispievajú k horeniu iných materiálov
  • Tepelná nestálosť organických peroxidov - môžu podliehať exotermickému samozrýchľujúcemu rozkladu
  • Žieravosť - schopnosť leptať tkanivá
  • Korozívnosť - dôsledkom môže byť ohrozenie plnenia funkcií kovových konštrukcií
  • Schopnosť látok alebo odpadov uvoľňovať pri styku s vodou horľavé plyny
  • Ekotoxicita - pri uvoľnení predstavujú zaťaženie pre životné prostredie
  • Chemická toxicita - jedovatosť
  • Schopnosť látok alebo odpadov uvoľňovať pri styku so vzduchom, alebo vodou jedovaté plyny
  • Karcinogenita

Úprava nebezpečných odpadov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Biodegradácia nebezpečných odpadov - je špeciálnym prípadom, pri ktorom dochádza k rozkladu polymérov pôsobením biologických činiteľov
  • Oxidácia peroxidom vodíka - zneškodnenie povrchovej kontaminácie kalov alebo pôdy
  • Ozonizácia - zneškodnenie odpadov obsahujúcich kyanidy alebo fenolové zlúčeniny
  • Alkalická chlorácia - zneškodnenie kyanidových odpadov vo vodných roztokoch
  • Elektrolytická oxidácia - najmä zneškodnenie odpadov s obsahom kyanidu
  • Neutralizácia - používa sa na zneškodnenie odpadových kyselín a zásad
  • Ultrafialová fotolýza - rozloží alebo detoxikuje nebezpečné chemikálie vo vodných roztokoch
  • Chemická oxidácia - zmení chemickú formu nebezpečného odpadu

Stabilizácia nebezpečných odpadov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Solidifikácia - zmena skupenstva nebezpečných odpadov z kvapalného na tuhé
  • Bitumenácia - tepelný fixačný proces kvapalných nebezpečných odpadov
  • Cementácia - úprava kvapalných rádioaktívnych odpadov, založená na viazaní vody obsiahnutej v kvapalných rádioaktívnych odpadoch v cemente. Následne sa môže využívať na výrobu betónových blokov.
  • Vitrifikácia - tavenie odpadu pri vysokých teplotách

Nakladanie s nebezpečným odpadom[upraviť | upraviť zdroj]

Pri vzniku nebezpečného odpadu, je potrebné zabezpečiť správne nakladanie s týmto odpadom.

  • Uložiť ho do vhodnej nádoby, obalu, sudu, ...
  • Zakazuje sa riedenie a miešanie: jednotlivých odpadov navzájom; nebezpečné odpady s odpadmi, ktoré nie sú nebezpečné; nebezpečné odpady s látkami a materiálmi, ktoré nie sú odpadom
  • Zabezpečiť jeho označenie
  • Nádoby uložiť do bezpečného priestoru, kde je chránený pred odcudzením a iným nežiadúcim únikom do okolia
  • Práškové odpady uložené na nezastrešenej ploche, musia byť chránené pred poveternostnými vplyvmi

O druhu, množstve a spôsobe nakladania sa vedie evidencia na tlačive „Evidenčný list odpadu“. Evidencia sa vedie priebežne, tak ako odpad vzniká, minimálne raz za mesiac.

Pre skladovanie odpadov platí všeobecná zásada, možnosť skladovania po dobu 1 roka. Po tomto období je nutné ich zneškodnenie alebo zhodnotenie, pred ktorým je potrebné zabezpečiť vykonanie analytickej kontroly. Nebezpečné odpady sa zneškodňujú prednostne pred ostatnými odpadmi. Pre niektoré druhy nebezpečných odpadov, vhodné na zneškodnenie skládkovaním platia podmienky zabezpečenia ich úpravy na zníženie ich nebezpečnosti (stabilizácia), objemu alebo hmotnosti (lisovanie, drvenie, atď.). Prevádzkovateľ skládky odpadov na nebezpečný odpad je povinný vypracovať havarijný plán.

Nebezpečný odpad na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Šaľa Duslo

Produkcia nebezpečného odpadu na Slovensku je v súčasnosti približne 400 000 ton ročne. Existuje tu jediná priemyselná spaľovňa na nebezpečný odpad pri Dusle (Šaľa) s kapacitou približne 10 000 ton za rok. Tá je každý rok plne vyťažená. Nebezpečné odpady z domácností preto často končia v komunálnom odpade alebo na čiernych skládkach.

Skládky nebezpečného odpadu na Slovensku:

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]