Neosymbolizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Neosymbolizmus je umelecký smer z konca 19. storočia. Zakladateľom bol grécky básnik a kritik Jean Moréas. Ako moderný smer v poézií predstavuje refexívno-meditatívnu stránku lyriky. Je to pesimistická a tragická poézia, v ktorej dominujú temné, hlboké tóny a hlboké úvahy. Zdôrazňuje idey humanizmu a vyjadruje túžbu po harmónii. Do poézie prináša novú metaforizáciu. Báseň je ponímaná ako mnohovýznamový text, závisí na interpretácii čitateľa. Základným nástrojom v básňach je symbol. V tvorbe niektorých autorov sa vyskytuje prvok dolorizmu (bolestivosť).

Na Slovensku sa objavil v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia, Medzi typických slovenských autorov neosymbolizmu patrí Emil Boleslav Lukáč.