Nikolaj Ivanovič Ježov
| Nikolaj Ivanovič Ježov | ||||||||
| šéf NKVD | ||||||||
 | ||||||||
 | ||||||||
| 3. Ľudový komisár pre vodnú prepravu | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 6. apríl 1938 – 9. apríl 1939 | ||||||||
| ||||||||
| Ľudový komisár pre vnútorné záležitosti | ||||||||
| V úrade 26. september 1936 – 27. január 1937 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 1. máj 1895 Petrohrad, Ruské impérium | |||||||
| Úmrtie | 4. február 1940 (44 rokov) Moskva, Ruská SFSR, Sovietsky zväz | |||||||
| Politická strana | Komunistická strana Sovietskeho zväzu | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Nikolaj Ivanovič Ježov (multimediálne súbory) | |||||||
Nikolaj Ivanovič Ježov (* 1. máj 1895, Petrohrad, Ruská ríša – † 4. február 1940, Moskva, Sovietsky zväz) bol sovietsky štátny činiteľ, v rokoch 1938 – 1939 Národný komisár vnútra (minister vnútra). V rokoch 1936 – 1938 šéf sovietskej tajnej polície NKVD počas tzv. Veľkého teroru – nazývaného aj „ježovština“, keď viedol najkrvavejšiu a najkrutejšiu stalinskú čistku. Nakoniec však bol ako nepohodlný zbavený funkcie a zastrelený.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Bol nízkeho vzrastu (151 cm vysoký), telesne postihnutý, kríval. V mladosti nevynikal. Ohľadom jeho pôvodu existujú isté nejasnosti. V dotazníkoch Ježov pôvodne uvádzal, že pochádza z Petrohradu a pochádza z rodiny ruského robotníka. Jeho matka bola Litovka. No neskôr uvádzal, že sa v rodine rozprávalo okrem ruštiny aj po poľsky a litovsky[1]. Po absolvovaní troch rokov školskej dochádzky v roku 1906 odišiel k príbuznému do Petrohradu, kde sa učil remeslu. Pracoval v Putilovskej továrni. V roku 1915 sa prihlásil ako dobrovoľník do armády. Pre nízky vzrast bol odoslaný k tylovým delostreleckým jednotkám.
Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1917 sa stal komunistom, pôsobil ako politický komisár v Červenej armáde. Od roku 1927 pracoval v ústrednom výbore komunistickej strany. Od roku 1933 sa podieľal na čistkách z komunistickej strany, pri ktorých bolo vylúčených viac ako 1 milión členov.
V roku 1934 bol zvolený do ÚV VKS(b) a od februára 1935 do marca 1939 bol tiež predsedom Ústrednej komisie straníckej kontroly (mocný a obávaný orgán, ktorý uskutočňoval čistky v strane).
Jeho lojalita k Stalinovi bola bezmedzná. V roku 1936 sa Ježov dostal takmer na vrchol pyramídy výkonnej moci v Sovietskom zväze, stal sa Ľudovým komisárom vnútra (NKVD). Vo funkcii nahradil Genricha Jagodu, ktorý sa zrejme začal zdráhať organizovať nezmyselné politické čistky. Ako šéf tejto tajnej polície mal za úlohu uskutočniť generálnu čistku v celej sovietskej spoločnosti, no predovšetkým v strane, v armáde, v štátnej správe a medzi elitou národa. Najskôr však bol preorganizovaný samotný NKVD. Ježov zlikvidoval (väčšinou fyzicky) staré kádre (činnosť rozviedky bola paralyzovaná) a nahradil ich svojimi ľuďmi, ktorí sa neštítili ničoho. Zlegalizoval fyzické násilie pri výsluchoch proti ľuďom, ktorí boli označení za najnebezpečnejších zločincov a za nepriateľov ľudu. Vrchol čistiek (tzv. veľký teror) prebiehal v rokoch 1937 a 1938 a Ježov bol ich hlavným vykonávateľom, avšak strojcom a zadávateľom v pozadí bol Stalin. Mnoho obetí sa domnievalo, že za všetko môže NKVD spolu s Ježovom, a že Stalin vôbec netuší, čo sa deje. Ježov realizoval nechválne známy rozkaz 00447 „O prenasledovaní bývalých kulakov, zločincov a iných protisovietskych živlov“, pod hlavičkou ktorého bolo do konca roku 1939 popravených 386 798 ľudí.
Druhým významným krokom veľkého teroru pod jeho vedením, v bývalom ZSSR známom aj vďaka jeho menu ako ježovščina, boli represie proti národnostným menšinám, hlavne Poliakom, Nemcom, Fínom. Zatknutých bolo viac než 1,5 milióna ľudí, z ktorých bolo 700 000 zastrelených.[2]
Vrcholom Ježovovej kariéry bola oslava 20. výročia sovietskej polície dňa 20. decembra 1937, kde bol Ježov oslavovaný a velebený ako Stalinov nadaný žiak.
Politický pád[upraviť | upraviť zdroj]
Predzvesťou Ježovovho politického pádu bolo jeho menovanie na post ľudového komisára lodnej dopravy (apríl 1938). Praxou bolo, že nepohodlná osoba bola najskôr preradená na nevýznamnú funkciu a po opadnutí záujmu zlikvidovaná, ale až koncom augusta 1938 sa dostal Stalinov chránenec Lavrentij Berija na miesto zástupca Ježova. 11. novembra 1938 bol zbavený funkcie ľudového komisára vnútorných vecí (NKVD) a 25. novembra ho Berija nahradil. 3. marca 1939 bol Ježov zbavený všetkých funkcií a 10. apríla zatknutý. Odmietol sa priznať, že chystal sprisahanie proti Stalinovi. Medzi obvineniami boli rôzne zločiny ako špionáž, terorizmu ale aj obvinenie z homosexuality. 4. februára 1940 bol zastrelený. Jeho telo bolo spopolnené na Donskom cintoríne v Moskve. Na verejnosti sa o jeho súde a poprave neobjavili žiadne informácie. Jednoducho zmizol bez stopy.
V roku 1998 Vojenské kolégium Vrchného súdu Ruskej federácie rozhodlo, že Ježovov prípad nemôže podliehať rehabilitácii pre jeho zodpovednosť za politicky nariadené masové vraždy v 30. rokoch.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Ežov, Nikolaj Ivanovič in Petrov, N.V., Skorkin, K.V., Kto rukovodil NKVD 1934-1941 [online]. memo.ru, [cit. 2016-07-29]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Jannsen, M., 2004: Yezhov, Nikolai Ivanovich. In: In: Millar, J. R. (ed.), Encyclopedia of Russian history, Vol. 4: S-Z, Thomson Gale, New York, s. 1712 - 1713
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikolaj Ivanovič Ježov
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nikolaj Ježov na českej Wikipédii.