Nikolaj Ivanovič Ježov
| Nikolaj Ivanovič Ježov | |
| šéf NKVD | |
 |
|
 |
|
| 3. Ľudový komisár pre vodnú prepravu | |
|---|---|
| V úrade 6. apríl 1938 – 9. apríl 1939 |
|
| Predchodca | Nikolaj Pachomov |
| Nástupca | funkcia zanikla |
| Ľudový komisár pre vnútorné záležitosti | |
| V úrade 26. september 1936 – 27. január 1937 |
|
| Predchodca | Genrich Jagoda |
| Nástupca | Lavrentij Berija |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 1. máj 1895 Petrohrad, Ruské impérium |
| Úmrtie | 4. február 1940 (44 rokov) Moskva, Ruská SFSR, Sovietsky zväz |
| Politická strana | Komunistická strana Sovietskeho zväzu |
| Národnosť | ruská |
| Odkazy | |
 |
Nikolaj Ivanovič Ježov (multimediálne súbory) |
Nikolaj Ivanovič Ježov (* 1. máj 1895, Petrohrad, Ruská ríša – † 4. február 1940, Moskva, Sovietsky zväz) bol sovietsky štátny činiteľ, v rokoch 1938 – 1939 Národný komisár vnútra (minister vnútra). V rokoch 1936 – 1938 šéf sovietskej tajnej polície NKVD počas tzv. Veľkého teroru – nazývaného aj „ježovština“, keď viedol najkrvavejšiu a najkrutejšiu stalinskú čistku. Nakoniec však bol ako nepohodlný zbavený funkcie a zastrelený.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Bol nízkeho vzrastu (151 cm vysoký), telesne postihnutý, kríval. V mladosti nevynikal. Ohľadom jeho pôvodu existujú isté nejasnosti. V dotazníkoch Ježov pôvodne uvádzal, že pochádza z Petrohradu a pochádza z rodiny ruského robotníka. Jeho matka bol Litovka. No neskôr uvádzal, že sa v rodine rozprávalo okrem ruštiny aj po poľsky a litovsky[1]. Po absolvovaní troch rokov školskej dochádzky v roku 1906 odišiel k príbuznému do Petrohradu, kde sa učil remeslu. Pracoval v Putilovskej továrni. V roku 1915 sa prihlásil ako dobrovoľník do armády. Pre nízky vzrast bol odoslaný k tylovým delostreleckým jednotkám.
Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1917 sa stal komunistom, pôsobil ako politický komisár v Červenej armáde. Od roku 1927 pracoval v ústrednom výbore komunistickej strany. Od roku 1933 sa podieľal na čistkách z komunistickej strany, pri ktorých bolo vylúčených viac ako 1 milión členov.
V roku 1934 bol zvolený do ÚV VKS(b) a od februára 1935 do marca 1939 bol tiež predsedom Ústrednej komisie straníckej kontroly (mocný a obávaný orgán, ktorý uskutočňoval čistky v strane).
Jeho lojalita k Stalinovi bola bezmedzná. V roku 1936 sa Ježov dostal takmer na vrchol pyramídy výkonnej moci v Sovietskom zväze, stal sa ľudovým komisárom vnútorných vecí (NKVD). Ako šéf tejto tajnej polície mal za úlohu uskutočniť generálnu čistku v celej sovietskej spoločnosti, no predovšetkým v strane, v armáde, v štátnej správe a medzi elitou národa. Najskôr však bol preorganizovaný samotný NKVD. Ježov zlikvidoval (väčšinou fyzicky) staré kádre (činnosť rozviedky bola paralyzovaná) a nahradil ich svojimi ľuďmi, ktorí sa neštítili ničoho. Zlegalizoval fyzické násilie pri výsluchoch proti ľuďom, ktorí boli označení za najnebezpečnejších zločincov a za nepriateľov ľudu. Vrchol čistiek (tzv. veľký teror) prebiehal v rokoch 1937 a 1938 a Ježov bol ich hlavným vykonávateľom, avšak strojcom a zadávateľom v pozadí bol Stalin. Mnoho obetí sa domnievalo, že za všetko môže NKVD spolu s Ježovom, a že Stalin vôbec netuší, čo sa deje. Ježov realizoval nechválne známy rozkaz 00447.
Vrcholom Ježovovej kariéry bola oslava 20. výročia sovietskej polície dňa 20. decembra 1937, kde bol Ježov oslavovaný a velebený ako Stalinov nadaný žiak.
Politický pád[upraviť | upraviť zdroj]
Predzvesťou Ježovovho politického pádu bolo jeho menovanie na post ľudového komisára lodnej dopravy (apríl 1938). Praxou bolo, že nepohodlná osoba bola najskôr preradená na nevýznamnú funkciu a po opadnutí záujmu zlikvidovaná, ale až koncom augusta 1938 sa dostal Stalinov chránenec Lavrentij Berija na miesto zástupca Ježova. 11. novembra 1938 bol zbavený funkcie ľudového komisára vnútorných vecí (NKVD) a 25. novembra ho Berija nahradil. 3. marca 1939 bol Ježov zbavený všetkých funkcií a 10. apríla zatknutý. Odmietol sa priznať, že chystal sprisahanie proti Stalinovi. Medzi obvineniami boli rôzne zločiny ako špionáž, terorizmu ale aj obvinenie z homosexuality. 4. februára 1940 bol zastrelený. Jeho telo bolo spopolnené na Donskom cintoríne v Moskve. Na verejnosti sa o jeho súde a poprave neobjavili žiadne informácie. Jednoducho zmizol bez stopy.
V roku 1998 Vojenské kolégium Vrchného súdu Ruskej federácie rozhodlo, že Ježovov prípad nemôže podliehať rehabilitácii pre jeho zodpovednosť za politicky nariadené masové vraždy v 30. rokoch.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Ežov, Nikolaj Ivanovič in Petrov, N.V., Skorkin, K.V., Kto rukovodil NKVD 1934-1941 [online]. memo.ru, [cit. 2016-07-29]. Dostupné online. (po rusky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikolaj Ivanovič Ježov
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nikolaj Ježov na českej Wikipédii.
