Nota

O iných významoch výrazu Nota pozri Nota (rozlišovacia stránka).

Nota je základná jednotka dĺžky trvania tónu. Označuje sa prázdnym oválom („hlavička noty“). Táto doba trvania sa nazýva aj ako jedna doba. Kratšie noty sa označujú modifikáciou oválu nasledovne:

Nota	Pomlčka (Pauza)	Názov noty alebo pomlčky, dlžka	Doby
		celá	4 doby
		polová	2 doby
		štvrťová	1 doba
		osminová	¹⁄₂ doby
		šestnástinová	¹⁄₄ doby
		dvaatridsatinová	¹⁄₈ doby
		štyriašeťdesiatinová	¹⁄₁₆ doby
		stodvadsaťosminová	¹⁄₃₂ doby

Všetky noty okrem celej majú okrem „hlavičky“ aj tzv. „nožičky“, ktoré píšeme smerom nahor vpravo od noty ak je nota maximálne v druhej medzere notovej osnovy. Ak je na tretej linajke, alebo vyššie, palička sa píše smerom nadol, vľavo od hlavičky.

Noty osminové a kratšie majú navyše zástavku, ktorá smeruje vždy vpravo.

Ak za sebou nasleduje viac nôt so zástavkou, tak ich spájame „trámcom“.

Za notou sa môže nachádzať bodka, ktorá predlžuje notu o polovicu jej dĺžky. Tak napr. štvrťová nota s bodkou bude mať dĺžku ¹⁄₁ + ¹⁄₂ = ³⁄₂ doby (zratúvame podľa matematických pravidiel počtov so zlomkami). Predĺžiť notu môžeme aj tak, že spojíme dve rovnako vysoké noty oblúčikom (ligatúrou). Dĺžka noty je v tom prípade súčtom dĺžok spojených nôt. Ďalšou možnosťou predĺženia tónu je korunka (fermáta) „“, ktorá predlžuje notu o bližšie nešpecifikované trvanie (závisí to viac-menej od vkusu interpreta).

Špecifickým prípadom nôt sú tzv. trioly, ktorých dĺžka je ¹⁄₃ z najbližšej dlhšej noty. Najčastejším prípadom je rozdelenie štvrťovej noty na tri trioly (v tomto prípade vyzerajú trioly ako osminové noty, ale sú označené číslicou „3“:

(– triola má dĺžku jednej štvrťovej noty)

Existujú tiež málo používané iné dĺžky nôt – kvintoly (¹⁄₅ z najbližšej dlhšej noty), sextoly (¹⁄₆ z najbližšej dlhšej noty), septoly (¹⁄₇) a pod.

Zvláštnym typom noty je pauza, ktorá označuje dĺžku času v ktorom nástroj nevydáva žiaden zvuk. Dĺžky pauzy sú rovnaké ako dĺžky nôt a sú odlíšené graficky (pozri prechádzajúcu tabuľku).

Označenie výšky tónu

Výška tónu sa označuje polohou noty v notovej osnove. Závisí v prvom rade od použitého kľúča, ktorý sa nachádza na začiatku každého riadku notovej osnovy (najbežnejší je husľový kľúč v označujúci základný tón g¹ na druhú linajku zospodu). Okrem toho môže byť výška tónu upravená tzv. posuvkami, ktoré sa v notách môžu nachádzať buď priamo pred notou, alebo aj na začiatku riadku (v tom prípade ide o predznamenanie). Každá posuvka platí pre všetky noty danej výšky ktoré sa za ním (t. j. vpravo od neho) nachádzajú. Predznamenanie platí pre celý riadok a to nie len pre notu danej výšky, ale aj pre všetky noty o oktávu vyššie, alebo nižšie.

Posuvky

Posuvky môžu byť

krížik „ $\sharp$ “ (zvyšuje notu o poltón)
béčko „ $\flat$ “ (znižuje notu o poltón)
odrážka, znak rušiaci predošlé predznamenania alebo posuvky „ $\natural$ “

Názov nôt s krížikom sa tvorí pridaním prípony „-is“. Napr. C $\sharp$ = cis, D $\sharp$ = dis, E $\sharp$ = eis…

Názvy nôt s béčkom sa tvoria príponou „-es“ pre C $\flat$ = ces, D $\flat$ = des, F $\flat$ = fes a G $\flat$ = ges. V prípade E a A sa tvorí len príponou „-s“, teda E $\flat$ = es a A $\flat$ = as. Výnimku tvorí aj H $\flat$ , ktoré sa väčšinou označuje ako b a len zriedka ako hes.

Niekedy sa pred notou môžu nachádzať aj dva krížiky, alebo béčka, ktoré potom upravujú výšku noty o celý tón. Názov takejto noty sa potom tvorí zdvojením príslušnej koncovky. Napr. D $\sharp$ $\sharp$ = disis (jeho výška je rovnaká, ako E), alebo D $\flat$ $\flat$ = deses (výška je zhodná s C). Posuvky sa v notovej osnove píšu pred notu, ktorú chceme upraviť (zvýšiť, znížiť alebo zrušiť účinok).

Pozri aj