Obliak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dobre vytriedené obliaky na morskom pobreží

Obliak alebo okruhliak (nevhodne valún[1][pozn 1]) je fragment horniny alebo minerálu s priemerom 2 až 256 mm. Obliaky tvoria klasty štrku, zlepencov a brekcii a nemusia byť preto nevyhnutne oblé ako to evokuje ich názov. Ak sa obliaky v usadenej hornine dotýkajú, označuje sa takáto textúra ako podporná stavba zŕn. Naopak ak sú utopené v základnej hmote (matrix) napríklad ílovitého, vápnitého alebo piesčitého zloženia, označuje sa daná textúra ako podporná stavba základnej hmoty.[6] V niektorých prípadoch môžu byť obliaky súčasťou gradačného zvrstvenia.

Obliaky vznikajú eróziou starších hornín, vyvretého, sedimentárneho aj metamorfného pôvodu. Obliaky sú zvyčajne opracované, čím sa odlišujú od ostrohranných klastov v brekcii. Obrúsenie obliakov je zvyčajne spôsobené transportom vo vode, kde do seba úlomky hornín narážajú a obrusujú sa. Vietor v súčasnej Zemskej atmosfére nedokáže trasportovať v suspenzii väčšie častice ako 1 mm a jeho schopnosť pohybovať v prízemných vrstvách väčšími časticami je malá.[7]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Termín valún[2] uprednostňovali všetci významní slovenskí sedimentológovia ako napr. R. Marschalko[3], M. Mišík[4], J. Jablonský[5] a ďalší.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kušnír, P., 1994, Terminologický stĺpček - Valún, okruhliak a obliak. Mineralia Slovaca, 26, 2, GEO 3
  2. Potfaj, M., 1997, Terminológia zlepencových klastov. Mineralia Slovaca, 29, 6, GEO 27
  3. Marschalko, R., 1986, Vývoj a geotektonický význam kriedového flyšu bradlového pásma. Veda, Bratislava, 137 s.
  4. Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985, Historická a stratigrafická geológia. Slovenské Pedagogické Nakladateľstvo, Bratislava, 570 s.
  5. Jablonský, J., 1978, Príspevok k poznaniu albu zliechovskej série Strážovských vrchov. In Vozár, J. (Editor) Paleogeografický vývoj Západných Karpát. Konf. Symp. Sem., GÚDŠ, Bratislava, s. 175–187
  6. Kukal, Z., 1985, Návod k pojmenovávaní a klasifikaci sedimentů. Terminologická příručka. Ústřední ústav geologický, Praha, s. 26
  7. Nichols, G., 2009, Sedimentology and stratigraphy. Wiley-Blackwell, Chichester, 419 s.