Ochorenie srdca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kardiovaskulárne ochorenia sú v širšom slova zmysle všetky ochorenia srdca a ciev (gr. kardia - srdce a lat. vas - cieva); v užšom zmysle sa tento termín zvyčajne používa pre označenie chorôb spôsobených aterosklerotickými degeneratívnymi zmenami: ischemickú chorobu srdca, ischemickú chorobu dolných končatín a ischemickú cievnu mozgovú príhodu.

Rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení[upraviť | upraviť zdroj]

Rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení sa zvyčajne delia do dvoch skupín: na neovplyvniteľné a ovplyvniteľné.

Neovplyvniteľné rizikové faktory[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vek
  • Mužské pohlavie
  • Genetické faktory (kardiovaskulárne ochorenie v rodine)
  • Hypertenzia
  • Osobná anamnéza (už prekonané kardiovaskulárne ochorenia)
  • Metabolický syndróm

Vek[upraviť | upraviť zdroj]

Ateroskleróza je dlhodobý proces, preto pravdepodobnosť jej manifestácie formou niektorého z kardiovaskulárnych ochorení vzrastá s vekom. Za rizikový sa považuje vek nad 45 rokov u muža a nad 55 rokov u ženy.

Pohlavie[upraviť | upraviť zdroj]

Muži majú vyššie riziko aterosklerózy a z nej plynúcich ochorení než ženy pred menopauzou. Za príčinu tohto faktu sa považuje protektívny vplyv estrogénov. (Estrogény zvyšujú hladinu HDL cholesterolu.)

Genetické faktory[upraviť | upraviť zdroj]

Kandidátnych génov, zodpovedných za rozvoj aterosklerózy, sú desiatky až stovky. Ich konkrétny podiel je predmetom výskumu. Z praktického hľadiska sa ako rizikový posudzuje infarkt myokardu u prvostupňového mužského príbuzného mladšieho 55 rokov a prvostupňové ženské príbuzné mladšie 65 rokov.

Ovplyvniteľné rizikové faktory[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kardiovaskulární onemocnění na českej Wikipédii.