Olomoucký jazykový ostrov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Olomoucký jazykový ostrov (nem. Olmützer Sprachinsel) bol nemecký jazykový ostrov na severnej Morave, ktorý zahŕňal mesto Olomouc (Olmütz) a jeho okolie.

Nemecká menšina v Olomouci tvorila jazykový ostrov, ktorý sa nachádzal mimo súvislého nemeckého osídlenia.[1] Pred pripojením národnostne zväčša českých obcí v r. 1919 (vznikla tak Velká Olomouc) bol Olomouc nemeckým mestom so silnou českou menšinou, po pripojení sa pomer národností obrátil.[1]

Okrem mesta Olomouc doň patrilo jedenásť obcí na južnom predmestí, a to:

S ostrovom susedila ešte obec Pavlovice (dnes mestská časť Olomouca pod názvom Pavlovičky), kde Nemci tvorili 58 % obyvateľstva.[2] Táto ale nebola zaradená do nárokov Nemeckého Rakúska, ktoré si nárokovalo olomoucký jazykový ostrov.[2]

Olomoucký jazykový ostrov sa nachádzal relatívne blízko kompaktnému germanofónnemu územiu Šternberka, ale jeho závislosť na českom okolí bola nespochybniteľná.[2] Celkový ráz ostrova bol v menšej miere nemecký, ako tomu bolo v prípade Brna.[2]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Spočiatku po vyhlásení ČSR miestni Nemci uvažovali, že sa pripoja k provincii Sudetenland, vyhlásenej Nemeckým Rakúskom, ktoré si naň činilo nárok.[1]

V čase vyhlásenia ČSR mal Olomouc približne 20-tisíc obyvateľov, pričom približne tretinu tvorili Česi.[3] Napriek českej menšine bol Olomouc spravovaný čisto nemeckým zastupiteľstvom, potreby českej menšiny boli zanedbávané.[3] Neskrývaným cieľom snáh o odčinenie národnostnej nespravodlivosti bolo počeštenie Olomouca, to sa dalo dosiahnuť jedine administratívnym pripojením českých predmestských obcí.[3] Obce, ktoré sa mali pripojiť k Olomoucu a vytvoriť Velký Olomouc, sa dali rozdeliť na dve skupiny, české a nemecké.[3] Tak sa aj obce olomouckého jazykového ostrova (Nová Ulice a obce Neředín, Nové Sady, Nový Svět, Povel a Pavlovičky (vtedy Pavlovice), ktoré mali úplne nemeckú radničnú správu, stali súčasťou Velkého Olomouca.[3] V týchto obciach vyvinul takzvaný Okresní národní výbor ešte pred začatím rokovaní o integrácii iniciatívu, ktorá mala viesť k zosadeniu miestnej správy.[3]

Počet obyvateľov Olomouca sa pripojením 13 predmestských obcí zvýšil z 22-tisíc na 57-tisíc, zároveň sa rozloha mesta zväčšila z 300 ha na 4 053 ha.[1]

Demografia[upraviť | upraviť kód]

Podľa sčítania z roku 1910 žilo na území jazykového ostrova 37 443 obyvateľov, pričom 24 628 malo obcovaciu reč nemeckú (66 %).[2] V roku 1921, v prvom česko-slovenskom sčítaní, sa na tom istom území sčítalo 42 149 obyvateľov, z nich tvorili Nemci už len 17 059 (40 %).[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d HÁJEK, Martin. Odsun Němců z Olomouce [online]. 2011, [cit. 2013-06-21]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b c d e f g JAŠŠ, Richard; FŇUKAL, Miloš. The German language island of Brno, Olomouc and Jihlava during German-Austrian irredentism in the autumn of 1918 [online]. MORAVIAN GEOGRAPHICAL REPORTS, 2009, [cit. 2013-06-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b c d e f TICHÁK, Milan. Velký Olomouc slaví 90 let. Jak a proč vznikl? [online]. Olomoucký deník.cz, [cit. 2013-06-20]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Bieberle, Josef: Olomoučtí Němci. K padesátému výročí jejich přesídlení. 1. Mezi dvěma světovými válkami. Střední Morava 3/1996, s. 4–12.
  • Bieberle, Josef: Olomoučtí Němci. K padesátému výročí jejich přesídlení. 2. Poválečný rozchod. Střední Morava 4/1997, s. 4–22.
  • Die Olmützer Sprachinsel (mit einer Karte). Wien 1919.
  • Hájek, Martin: Odsun Němců z Olomouce. Vrahovice 2013. ISBN 978-80-260-4099-6.
  • Kux, Johann: Die deutschen Siedlungen um Olmütz: ein volksbodengeschichtliches Quellenwerk bis 1918, mit 47 Bildtafeln, 10 Karten und 8 Tabellen Besitzerreihen. Olmütz 1943.
  • Mezihorák, František: Olomoučtí Němci po druhé světové válce: Svaz domoviny Olomouce a střední Moravy = Olmützer Deutsche nach dem zweiten Weltkrieg: (Heimatverband Olmütz und Mittelmähren). Olomouc 2008. ISBN 978-80-7182-251-6.
  • Šebestová, Pavlína: Die Olmützer Sprachinsel - Gedächtnis des Ortes und konkrete Schicksale der damaligen deutschen Bewohner. Ostrava 2010. (bakalárska práca na Ostravskej univerzite)