Vyškovský jazykový ostrov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vyškovský jazykový ostrov (nem. Wischauer Sprachinsel) (iné názvy: vyškovský jazykový ostrovček) bol nemecký jazykový ostrov v Česku, ktorý sa nachádzal asi 7 kilometrov juhozápadným smerom od okresného mesta Vyškov a 30 km východne od Brna na Morave.[1] Ležal pri cisárskej ceste, ktorá vedie z Olomouca do Brna.[1] Bol vôbec najmenšou po nemecky hovoriacou komunitou bývalého Česko-Slovenska.[1] Do roku 1910 bolo nemecké osídlenie kompaktné a majoritné. Po založení ČSR sa začal zvyšovať podiel českých obyvateľov na obyvateľstve.[1]

Vyškovskí Nemci počas druhej svetovej vojny súhlasili so zámermi vyhladiť Židov a väčšinu Slovanov, ktorých nebude možné germanizovať.[2] Súhlasili aj s vysťahovaním českého obyvateľstva z neďalekých dedín na Vyškovsku a Drahanskej vrchovine, ktorý bol súčasťou plánov na rozkúskovanie českého jazykového územia - tzv. konečné riešenie českej otázky.[2]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladá sa, že ostrov vznikol v druhej polovici 13. storočia následkom nemeckej kolonizácie.[2] Ich osídľovanie inicioval olomoucký biskup Bruno zo Schauenburgu.[2] Po tridsaťročnej vojne sem smeroval ďalší prúd kolonistov.[2]

Po vzniku ČSR sa miestni nestotožnili s novým štátom. Nemecké hnutie v Brne, ktoré ovplyvňovalo činnosť Nemcov v jazykovom ostrovčeku, malo ostré nacionálne zameranie.[2] Okolo časopisu Der Aufbruch (Prielom) sa sformovala skupina zástancov veľkonemeckého plánu zjednotenia Európy pod nemeckým vedením.[2]

Za Protektorátu[upraviť | upraviť zdroj]

Po 15. marci 1939, okupácii zvyšku Česka (nem. Resttschechei), Nemci z jazykového ostrovčeka dávali najavo svoju radosť z okupácie a zániku Česko-Slovenska.[2] Nemeckí občania v Komořanoch postavili slavobránu, vyzdobili domy nemeckými vlajkami s hákovými krížmi a nadšene vítali wehrmacht.[2] Všetky nápisy v češtine a štátne znaky na verejných budovách a na českej škole boli odstránené a zničené.[2]

Pod zámienkou rozširovania vojenského priestoru sa Nemci snažili rozkúskovať a rozdeliť české jazykové oblasti a vytvoriť súvislé nemecké pásmo od Brna cez Vyškov až k Olomoucu.[2] Ríšsky protektor von Neurath už 5. septembra 1940 vydal výnos o sťahovaní 33 obcí na Vyškovsku a Drahanskej vysočine.[2] Bolo to súčasťou plánu využiť využiť jestvujúce jazykové ostrovy, ktoré tvorili kostru pásov osídlenia, ktoré malo podľa nemeckých plánov rozdeliť české osídlenie. Tak aj vyškovský jazykový ostrov sa mal stať súčasťou pásu od Brno až k Olomoucu (de facto od Rakúska až do Sliezska). Súčasne dochádzalo ku germanizácii Vyškova.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vyškovský jazykový ostrov tvorilo sedem obcí a jedna osada.[2]

Delil sa na tzv. horný, ktorý tvorili obce Rostěnice (Rosternitz), Zvonovice (Swonowitz) – dnes spoločná obec Rostěnice-Zvonovice, Hlubočany (Hobitschau), Lysovice (Lissowitz), Kučerov (Kutscherau) a osada s 36 súpisnými číslami Terešov (Thereschau), miestna časť Hlubočan.[1] V hornej časti tvorili Nemci 70 až 90 %.[2]

Dolný ostrovček tvorili obce Komořany (Gundrum) a Čechyně (Tschechen), dnes časť Rousínova, ktoré boli od dedín hornej časti ostrova oddelené rýdzo českými dedinami Podbřežice, Tučapy a Dražovice.[1] V dolnej časti tvorili Nemci 40 až 60 %.[2]

Demografia[1][upraviť | upraviť zdroj]

V období od roku 1880 do roku 1930 narástol počet obyvateľov ostrovčeka o 776 osôb (23,9 %) z 3 247 obyvateľov na 4 023.[1] Počet Nemcov v rovnakom období stúpol o 284 osôb, teda o 11 %. kým české etnikum stúplo o 480 osôb (o 89 %).[1] Česi v roku 1930 (posledné česko-slovenské sčítanie) tvorili 25,5 % všetkých obyvateľov.[1] V roku 1930 bola vo všetkých obciach, s výnimkou Čechyně (tu klesol počet Nemcov tak rapídne, že v roku 1930 tvorili len 31 %), nemecká majorita.[1]

Počas druhej svetovej vojny padlo alebo bolo nezvestných 210 miestnych Nemcov, pri náletoch a samovraždách zahynulo 59 miestnych Nemcov.[1]

Rostěnice[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Rozloha Počet domov Počet obyvateľov Česi Nemci Ostatní
1880  –  90 402 21 381 0
1900 474 96 421 4 417 0
1921 474 107 449 15 433 1
1930 474 118 445 25 420 0

Zvonovice[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Rozloha Počet domov Počet obyvateľov Česi Nemci Ostatní
1880  –  53 262 13 248 1
1900 289 58 269 5 264 0
1921 289 61 275 12 263 0
1930 289 69 278 17 261 0

Hlubočany, Terešov[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Rozloha Počet domov Počet obyvateľov Česi Nemci Ostatní
1880  –  128 600 104 496 0
1900 787 145 701 67 634 0
1910 787 151 773 56 717 0
1921 787 156 746 233 510 3
1930 787 173 748 233 514 1

Kučerov[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Rozloha Počet domov Počet obyvateľov Česi Nemci Ostatní
1880  –  126 601 100 495 6
1900 881 142 698 51 642 5
1910 882 150 706 3 703 0
1921 882 153 736 61 673 2
1930 881 188 834 105 728 1

Lysovice[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Rozloha Počet domov Počet obyvateľov Česi Nemci Ostatní
1880  –  81 397 18 379 0
1900 525 88 420 0 420 0
1910 525 96 438 33 405 0
1930 525 111 477 32 445 0

Komořany[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Rozloha Počet domov Počet obyvateľov Česi Nemci Ostatní
1880  –  114 525 225 300 0
1900 588 118 499 68 431 0
1910 588 122 520 31 489 0
1921 588 123 541 255 286 0
1930 588 148 657 262 395 0

Čechyně[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Rozloha Počet domov Počet obyvateľov Česi Nemci Ostatní
1880  –  89 460 61 399 0
1900 474 93 459 94 364 1
1910 474 97 518 66 450 2
1921 474 98 555 346 192 17
1930 474 122 584 348 219 17

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g h i j k l HANÁČEK, Mgr. Martin. Příspěvek k historii německého jazykového ostrůvku na Vyškovsku v letech 1860 – 1946 a jeho didaktické využití [online]. 2011, [cit. 2013-06-17]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o ŠŮSTEK, Václav. Historie zrady: Vyškovský německý jazykový ostrůvek 1918 – 1946, I. [online]. [Cit. 2013-06-17]. Dostupné online. (po česky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vyškovský_jazykový_ostrov&oldid=7728769“