Onésimos (maliar)

Onésimos (starogr. Ονήσιμος – „Užitočný“) bol staroveký aténsky hrnčiar a maliar červenofigúrových váz, činný približne v rokoch 505 až 485 pred Kr.^[2]

Onésimos pôsobil v Aténach. Špecializoval sa na zdobenie červenofigúrových váz, predovšetkým čaší zv. kylix, a to väčšinou typu B.^[3] Bol žiakom Eufronia, pre ktorého, ako sa zdá, pracoval výlučne ako hrnčiar (neskôr možno krátko ako maliar).^[2] Dosvedčuje to červenofigúrový kylix z Louvru, znázorňujúci jazdca na koni, ktorý Eufronios po skončení svojej maliarskej kariéry^[4] signoval ako hrnčiar a Onésimos ako maliar (Eufronios sa podpísal do tonda čaše, zatiaľ čo fragmentárny podpis na vonkajšku, ktorý je dnes sotva viditeľný, identifikuje Onésima ako maliara^[5]).^[6] Zachovalo sa okolo 150 jeho diel.^[2]^[6] Najmenej 10 váz (väčšinou čaší), zdobených jeho maľbami, nesie Eufroniov podpis ako hrnčiara a ďalšie mu boli pripísané hlavne na základe jeho štylistických maliarskych čŕt.^[3] Jeho diela sú v mnohom podobné dielam majstra Eufronia, ktorý ho po rokoch spolupráce ovplyvnil. ^[3]

Červenofigúrový kylix z Bostonu (MFA 95,27 z Múzea výtvarného umenia), ktorý je obzvlášť pederastický, má nápisy PANAITIOS KALOS „Panaitios je pekný“ a KALOS HO PAIS „chlapec je pekný“.^[3]^[7] Onésimos pri niektorých svojich nápisoch kalos používal meno Panaitios, čo mnohých privádzalo k presvedčeniu, že existoval maliar menom Panaitios, ktorý pracoval pred ním (napr. britský klasický archeológ John Beazley). Dnes je väčšina odborníkov presvedčená, že tu ide o totožného umelca.^[3] Ďalším takým príkladom sú tri Onésimom maľované červenofigúrové čaše, ktoré majú nápis LYKOS KALOS „Lykos je pekný“.^[8]

Onésimove maľby sú starostlivo usporiadané tak, aby ladili s tvarom vázy. Škálu maliarskych tém mal mimoriadne rôznorodú. Obľuboval scény z každodenného života, scény zo symposií (často nemravné), možno najviac palestralne scény („zo zápasníckej školy“ ^[9]), mýty spracovával len zriedkavo. Lak na Onésimovych vázach je dosť matný a väčšinou nanášaný pruhovaným spôsobom, postavy sú obkresľované pomerne hustým štetcom. Povrch mnohých jeho váz je zle zachovaný (možno kvôli zloženiu laku). Pre Onésima je typický jednoduchý lomený meander (ornament z pravouhlej lomenej čiary) ako rám tonda, t. j. maľby kruhového tvaru na dne čaše.^[2] Onésimos experimentoval s technickými možnosťami vo svojom remesle, pri čom sa mu podarilo významne prispieť vo vývoji maliarskej techniky na bielom podklade.^[10] Na vrchole svojej kariéry bol možno najzručnejším maliarom váz v Aténach.^[11]

Referencie

↑ Lukas de Blois, R.J. van der Spek. An Introduction to the Ancient World. Abingdon : Routledge, 2019. ISBN 978-13-5124-544-9. S. 268.
↑ ^a ^b ^c ^d Susanne Pfisterer-Haas. Corpus vasorum antiquorum. München : C.H.Beck, 2010. ISBN 978-34-0660-761-5. S. 18.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Gordon Campbell. The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture. Oxford : Oxford University Press, 2007. ISBN 978-01-9530-082-6. S. 150.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 399.
↑ Anne Mackay. Orality, Literacy, Memory in the Ancient Greek and Roman World. Leiden : BRILL, 2008. ISBN 978-90-4743-384-2. S. 101.
↑ ^a ^b Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 54-55.
↑ Michael Kaylor. The Collected Works & Commissioned Biography of Edward Perry Warren. Brno : Masarykova univerzita, 2014. ISBN 978-80-2107-634-1. S. 49.
↑ Anne Mackay. Orality, Literacy, Memory in the Ancient Greek and Roman World. Leiden : BRILL, 2008. ISBN 978-90-4743-384-2. S. 16.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 230.
↑ Cedric G. Boulter. Greek Art. Leiden : BRILL, 1985. ISBN 978-90-0407-079-0. S. 20.
↑ The J. Paul Getty Museum. Greek Vases in the J. Paul Getty Museum. Malibu : Getty Publications, 1991. ISBN 978-08-9236-184-7. S. 41.

Iné projekty

Umelecký portál

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Onésimos (maliar)

[:268-1] Lukas de Blois, R.J. van der Spek. An Introduction to the Ancient World. Abingdon : Routledge, 2019. ISBN 978-13-5124-544-9. S. 268.

[:18-2] Susanne Pfisterer-Haas. Corpus vasorum antiquorum. München : C.H.Beck, 2010. ISBN 978-34-0660-761-5. S. 18.

[:150-3] Gordon Campbell. The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture. Oxford : Oxford University Press, 2007. ISBN 978-01-9530-082-6. S. 150.

[:399-4] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 399.

[:101-5] Anne Mackay. Orality, Literacy, Memory in the Ancient Greek and Roman World. Leiden : BRILL, 2008. ISBN 978-90-4743-384-2. S. 101.

[:54-55-6] Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 54-55.

[:49-7] Michael Kaylor. The Collected Works & Commissioned Biography of Edward Perry Warren. Brno : Masarykova univerzita, 2014. ISBN 978-80-2107-634-1. S. 49.

[:16-8] Anne Mackay. Orality, Literacy, Memory in the Ancient Greek and Roman World. Leiden : BRILL, 2008. ISBN 978-90-4743-384-2. S. 16.

[:230-9] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 230.

[:20-10] Cedric G. Boulter. Greek Art. Leiden : BRILL, 1985. ISBN 978-90-0407-079-0. S. 20.

[:41-11] The J. Paul Getty Museum. Greek Vases in the J. Paul Getty Museum. Malibu : Getty Publications, 1991. ISBN 978-08-9236-184-7. S. 41.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]