Oreopitekovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Oreopitekovité
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Oreopithecidae
Schwalbe, 1915
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Oreopitekovité (Oreopithecidae) sú vyhynutá čeľaď hominoidovcov.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Oddelili sa od základného kmeňa hominoidovcov (najneskôr) pred 18 – 20 mil rokov (Nyanzapithecus vancouveringi). Cez ostrovy mora Tethys (predchodca Stredozemného mora) sa oreopitekovité niekedy medzi 14 – 10 mil. rokov dostali z Afriky na južné pobrežia Európy (Oreopithecus bambolii), kde žili na stromoch v močaristých pralesoch, po ústupe miocénnych pralesov však vyhynuli.

Miesta nálezov[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým nálezom bola sánka druhu Oreopithecus bambolii z roku 1872 v uhoľnej bani v Toskánsku na Monte Bamboli. Na východoafrickom území sa v 70. – 80. rokoch našli nálezy oreopitekovitých na ostrovných lokalitách Maboko a Rusinga a na ďalších kenských lokalitách Fort Ternan a Kapsibor. Vroku 1997 bol oznámený nález nového druhu Nyanzapithecus harrisoni na kenskej lokalite Nachola.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

  • výška: 120 cm, hmostnosť: max. 30 kg
  • hominoidným typom postkraniálneho skeletu a ultraštruktúrou zubnej skloviny sa podobajú dnešným hominoidovcom
  • atypickým tvarom zubov -malý druhý rezák, predĺžené koruny stoličiek a pod. sa podobajú mačiakoidovcom
  • krátky a široký chrup a dlhé horné končatiny
  • lebka s malou kapacitou (max. 200 cm³), krátkou kolmou tvárou a veľkými nadočnicovými oblúkmi

Klasifikácia a členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pokiaľ ide vyššiu klasifikáciu, ich zaradenie sa rôzni. V minulosti ich považovali za „uhoľných ľudí“, neskôr ich zaraďovali pod fosílne ľudoopice alebo medzi mačiakoidovce. Aj dnes sú zaraďované napr. medzi parapitekovce (Parapithecoidea).

Členenie: