Organická kyselina
| Kyseliny a zásady |
|---|
|
| Acidobázická homeostáza • Acidobázická reakcia • Amfotérna zlúčenina • Autoprotolýza vody • Disociačná konštanta • Extrakcia • Frustrovaný Lewisov pár • Funkcia kyslosti • Hammettova funkcia kyslosti • Chirálna Lewisova kyselina • Katalýza Lewisovou kyselinou • Konjugovaný pár • Kyselina • pH • Protónová afinita • Rovnovážna chémia • Sila kyselín • Titrácia • Tlmivý roztok • Zásada |
| Druhy kyselín |
| Brønsted–Lowry • Lewis • Akceptor • Minerálne • Organické • Oxidy • Silné • Slabé • Superkyseliny • Pevné |
| Druhy zásad |
| Brønsted–Lowry • Lewis • Donor • Organické • Oxidy • Silné • Slabé • Superzásady • Nenukleofilné |
Organické kyseliny sú organické zlúčeniny. ktoré sú kyslé, teda schopné odštiepiť katión vodíka (H+). Existujú dva hlavné druhy organických kyselín: buď je atóm vodíka, ktorý sa štiepi, viazaný na atóm kyslíka, alebo je viazaný na atóm uhlíka, ktorý sa nachádza vedľa karbonylovej skupiny (–C(=O)–).[1]
V rámci organickej chémie sa často používa Lewisova teória kyselín a zásad, podľa ktorej je kyselina akákoľvek látka, ktorá je schopná prijať elektrónový pár. Podľa tejto definície patria medzi kyseliny i látky ako sú katióny kovov.[1] Zvyčajne sa označujú takéto kyseliny v3ak označujú ako Lewisove kyseliny.
Druhy
[upraviť | upraviť zdroj]Najbežnejším príkladom sú karboxylové kyseliny, ktoré majú vo svojom vzorci karboxylovú skupinu, -COOH.[2] Označujú sa i ako karbónové kyseliny. Medzi ďalšie príklady patria sulfónové kyseliny, ktoré obsahujú skupinu -SO3H, alebo alkoholy, ktoré obsahujú hydroxylovú skupinu (sú však zvyčajne veľmi slabé). Medzi ďalšie slabé organické kyseliny patria tioly (-SH), enoly a fenoly.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b MCMURRY, John. Organic chemistry. Boston, MA, USA : Cengage Learning, 2016. (Ninth edition.) ISBN 978-1-305-08048-5.
- ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- ↑ KORTÜM, G.; VOGEL, W.; ANDRUSSOW, K.. Disssociation constants of organic acids in aqueous solution. Pure and Applied Chemistry, 1960-01-01, roč. 1, čís. 2-3, s. 187–536. Dostupné online [cit. 2023-07-21]. ISSN 1365-3075. DOI: 10.1351/pac196001020187. (po anglicky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |