Pálffyho park v Smoleniciach
| Pálffyovský park | |
| historická zeleň | |
 vstup do parku v roku 2016 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Obec | Smolenice |
| Súradnice | 48°30′25″S 17°25′57″V / 48,507083°S 17,432480°V |
| Vznik | 2.pol.19.st. |
 Národná kultúrna pamiatka SR | |
| Pred r. 2002[1] | |
| - názov | park |
| - dátum vyhlásenia | 2001 |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 11387/1 |
| - dátum zápisu | 21. 9. 2001 |
  | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pálffyovský park alebo Pálfiovský park v Smoleniciach je národná kultúrna pamiatka nachádzajúca sa v centre obce Smolenice v okrese Trnava.[3] Bol súčasťou Smolenického kaštieľa, ktorého ruiny boli v roku 2001 zbúrané.[4]
Založenie parku
[upraviť | upraviť zdroj]Park začal budovať v poslednej štvrtine 19. storočia gróf Móric Pálffy, ktorý sa do Smoleníc presťahoval na konci 60. rokov 19. storočia. Park bol vybudovaný na svažitom teréne, klesajúcom na juhovýchod a mal obdĺžnikový pôdorys nepravidelného tvaru. Kaštieľ sa nachádzal na severnom okraji parku. Bol obohnaný kamenným múrom, ktorý bol obrastený brečtanom alebo divým viničom. Hlavná brána sa nachádzala na severozápadnej strane areálu (od dnešnej ulice SNP). Po roku 1896 pribudla aj južná brána (od dnešnej Štúrovej ulice). Obe brány boli kované, no umelecky rozdielne spracované. Cez celý park viedla cestná sieť zo zvalcovanej drte. V tesnej blízkosti kaštieľa sa nachádzala fontána. V celom areáli boli dve studne (v súčasnosti už zahrnuté). Park bol zakladaný približne v rovnakom období ako park pri dnešnom Smolenickom zámku a mal aj podobnú skladbu drevín. Išlo prevažne o domáce listnaté dreviny, najmä platan, lipa, pagaštan, javor (mliečny a horský), jaseň, brest a ihličnaté dreviny, ako napr. borovica obyčajná, borovica čierna, smrek, duglaska alebo chvojka/borievka a iné. V parku bolo aj množstvo okrasných kríkov a záhonov. Približne v strede parku, v kruhovej výsadbe pagaštanov a líp, bol asfaltový kruh, po obvode ktorého sa nachádzali kamenné lavice a stoličky z bývalého kláštora sv. Kataríny (obec Dechtice). Na konci 19. storočia bol cez plochu parku vybudovaný lesný vodovod, ktorý viedol po trase (Vlčiareň – zámocký park a zámok – tzv. horný majer – kaštieľ). Vo východnej časti areálu bol menší hospodársky dvor, ktorý slúžil pre potreby pálffyovskej rodiny. Nachádzal sa tu aj veľký skleník, ktorý bol počas prechodu frontu v roku 1945 zničený. Časť pôvodných stromov bola v rokoch 1939 – 1945 vyrúbaná.[5]
Po roku 1945
[upraviť | upraviť zdroj]Po odchode Pálffyovcov zo Smoleníc bol kaštieľ zoštátnený a v novembri 1945 sa do neho presťahovala miestna škola a z parku sa stal školský dvor. Podobne ako budova kaštieľa, tak aj park čiastočne znehodnotili úpravy pre potreby školy, najmä prístavbou nových objektov (sociálne zariadenia, sklad, školské ihrisko a pod.), ako aj slabšou starostlivosťou o zeleň. Po presťahovaní školy do novej budovy v roku 1977 a po odchode materskej školy z kaštieľa v roku 1981 prestal byť celý objekt udržiavaný a začal pustnúť. Situácia sa nezmenila, ani keď kaštieľ prevzali Reštaurácie, podnikové riaditeľstvo v Trnave. Postupne sa v parku premnožili rôzne náletové dreviny (baza, agát) a začal sa využívať na pasenie hospodárskych zvierat. Fontána a kamenný nábytok boli premiestnené pred kultúrny dom v obci. Viaceré predmety boli z kaštieľa i parku odcudzené.[6]
Po roku 1989
[upraviť | upraviť zdroj]Zmena k lepšiemu neprišla ani v roku 1991, kedy sa kaštieľ dostal do súkromných rúk. Plánovaná rekonštrukcia v skutočnosti spôsobila zničenie už tak dosť schátranej národnej kultúrnej pamiatky a jej premenu na ruinu. V parku zostalo množstvo stavebného materiálu chystaného na rekonštrukciu kaštieľa. Stal sa miestom pre stretnutia rôznych neprispôsobivých obyvateľov obce a začal sa v ňom hromadiť odpad. V roku 1998 sa majiteľom stala opäť obec. V roku 2001 bol kaštieľ vyňatý zo zoznamu národných kultúrnych pamiatok a jeho ruiny boli zhodené. V tom istom čase zasa pamiatkari rozhodli, že park je napriek svojmu zlému stavu, najmä svojím zložením a spätosťou s rodom Pálffy, stále významným miestom v Smoleniciach a preto bol 21. septembra 2001 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.[3]
Súčasný stav
[upraviť | upraviť zdroj]V posledných rokoch sa pristupuje k postupnej revitalizácii parku.[4] Boli odstránené náletové dreviny, vybudoval sa nový chodník, pravidelne sa kosí trávnik, odstránili sa čierne skládky a pod. Na mieste bývalého kaštieľa bolo vybudované moderné zariadenie pre seniorov. Z pôvodného muriva je značná časť už zbúraná (niektoré časti zhodil aj silný vietor). Pôvodné kované brány sa už v parku nenachádzajú. V auguste 2017 bola v parku odhalená busta Jozefa Pálffyho, ktorý v Smolenickom kaštieli býval a ktorý na začiatku 20. storočia začal budovať Smolenický zámok.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2026-03-03]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2026-03-03]. Dostupné online.
- 1 2 Register nehnuteľných NKP [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online.
- 1 2 Obnova parku pri bývalom kaštieli [online]. Smolenice: OZ Naše Smolenice, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online. Archivované 2020-08-08 z originálu.
- ↑ VÁGENKNECHTOVÁ, Veronika. Smolenice, kaštieľ - základné podmienky na prípravu a realizáciu obnovy pamiatky z hľadiska pamiatkovej starostlivosti. Bratislava : Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti, 1992.
- ↑ BOCÁN, R.. Návrh na aktualizáciu evidenčného listu kultúrnej pamiatky - Dolný kaštieľ, Smolenice, ul. SNP 196. Trnava : Pamiatkový ústav Brastislava, 1996.