Péneleós

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Péneleós (starogr. Πηνελέως – Péneleós) je v gréckej mytológii syn Hippalma z Téb a jeho manželky Asteropy.[1][2]

Péneleós sa zúčastnil na výprave Argonautov do Kolchidy[3] a neskôr trójskej vojny. Pred vojnou bol ako mnohí iní, nápadníkom krásnej Heleny,[4] ktorá si nakoniec za manžela vybrala spartského kráľa Menelaa.[5] Únos Heleny trójskym princom Paridom vyvolal potom trójsku vojnu.[5]

Antický autor Pausanias uvádza, že sa Péneleós stal otcom syna Ofelta.[6] Podľa Pausania po smrti tébskeho kráľa Thersandra v trójskej vojne, za vodcu ďalšej výpravy vybrali Pénelea, pretože Thersandrov syn Tisamenos bol ešte veľmi mladý.[7] Na výpravu potom Péneleós zhromaždil vojsko, ktoré sa na dvanástich lodiach doplavilo k brehom Tróje.[2] V krvavom boji sa mu spočiatku darilo. Na trójskej pláni zabil Trójanov Ilionea[8] a Lykóna,[9] ale následne ho vojenská šťastena opustila, keď ho zranil Polydamas.[10] Z Homérovej Iliady jeho ďalší osud nie je známy, ale podľa niektorých neskorších antických autorov ho v najbližšom boji usmrtil oštepom Eurypylos.[11][12]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,67,7.
  2. a b Hyginus, Fabulae 16.
  3. Apollodoros, Bibliotheca, 1,9,16.
  4. Apollodoros, Bibliotheca, 3,10,8.
  5. a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 328.
  6. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,5,16.
  7. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,5,15.
  8. Homér, Iliada, 14, 488-490.
  9. Homér, Iliada, 16, 336-340.
  10. Homér, Iliada, 17, 597-600.
  11. Lucius Septimius, Dictys Cretensis, Posthomerica, 4,17.
  12. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,18,4.