Pól nedostupnosti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mapa vzdialeností od najbližšieho pobrežia[1] (zohľadňuje väčšie morské ostrovy ale nie jazerá). Červené body označujú póly nedostupnosti kontinentov, Veľkej Británie a Iberského polostrova. Tenšie  izolínie majú rozostup 250 km, tie širšie 1000 km. Mapa využíva Mollweidovo zobrazenie.

Pól nedostupnosti je miesto, ktoré je najnáročnejšie dosiahnuteľné kvôli svojej odľahlosti od iných geografických prvkov. Termín často označuje najvzdialenejšie miesto od pobrežia. Ide o geografický konštrukt, nie je to skutočný fyzikálny jav viditeľný v teréne. Okrem použitia v rôznych definíciách, zaujíma predovšetkým cestovateľov a prieskumníkov.

Severný pól nedostupnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Severný pól nedostupnosti

Severný pól nedostupnosti, niekedy označovaný ako arktický pól nedostupnosti, sa nachádza v Severnom ľadovom oceáne najďalej od nejakej zemskej masy.

Dlho sa predpokladalo, že leží na 84°03′S 174°51′Z / 84,050°S 174,850°Z / 84.050; -174.850 (Starý Severný Pól nedostupnosti), 661 km od Severného pólu, 1453 km severne od Barrow na Aljaške, a v rovnakej vzdialenosti (1094 km) od troch najbližších ostrovov (Ellesmerov ostrov, Zem Františka Jozefa a Novosibírske ostrovy). Tieto súradnice vyplývajú z jednoduchej geometrie, keďže tri body (v tomto prípade spomenuté ostrovy) dostatočne definujú kruh, pól nedostupnosti je potom uprostred tohto kruhu.

Nedávne overenie pomocou satelitnej kartografie ukázalo, že pól v skutočnosti leží na 85°48′S 176°9′Z / 85,800°S 176,150°Z / 85.800; -176.150 (Skutočný Severný Pól nedostupnosti), 214 km od pôvodne určeného miesta, 1008 km od Ellesmerovho ostrova, Komsomolského ostrova (Severná zem) a Henrietinho ostrova (De Longove ostrovy). [2]

Pól prvýkrát dosiahol sir Hubert Wilkins, ktorý nad ním preletel lietadlom v roku 1927; v roku 1958, Sovietsky ľadoborec dosiahol bod na mori. Vzhľadom na neustály pohyb ľadových krýh nemôže byť pól označený žiadnou trvalou štruktúrou.

Podľa niektorých správ dosiahol toto miesto cestou po pevnine Sir Wally Herbert, ktorý prišiel na psom záprahu v roku 1968. Ďalšie správy o tomto póle ako doteraz nedosiahnutom, pričom uvádzajú neúspešnú expedíciu Jim McNeilla z roku 2006. [3]

Sovietska stanica Pól nedostupnosti na snímke z roku 2007

Južný pól nedostupnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Južný pól nedostupnosti je bod v Antarktíde najviac vzdialený od Južného oceánu. Súradnice sa rôznia v závislosti od definície pobrežia, keďže línia pobrežných ľadov sa dynamicky mení vzhľadom na pohyb ľadových príkrovov.

Južný pól nedostupnosti sa obyčajne stotožňuje s polohou výskumnej stanice bývalého Sovietskeho zväzu (82°06′J 54°58′V / 82,100°J 54,967°V / -82.100; 54.967 (Južný pól nedostupnosti (WMO))[4], hoci niektoré zdroje udávajú 83°06′J 54°58′V / 83,100°J 54,967°V / -83.100; 54.967 (Južný pól nedostupnosti (IPHC))[5]).

Podľa ThePoles.com , bod na Antarktíde najďalej od mora počítaný len na základe zemského povrchu, je 82°53′14″J 55°4′30″V / 82,88722°J 55,07500°V / -82.88722; 55.07500, a najvzdialenejším bodom s prihliadnutím na ľadovce je 83°50′37″J 65°43′30″V / 83,84361°J 65,72500°V / -83.84361; 65.72500. Tieto body, vypočítané podľa British Antarctic Survey, sú uvádzané ako "najpresnejšie meranie k dispozícii" (od roku 2005) [6][7][8].

Južný pól nedostupnosti je ťažšie dosiahnuteľný než geografický Južný pól. Dňa 14. decembra 1958, počas medzinárodného geofyzikálneho roku, vytvorila 3. sovietska antarktická expedícia pod vedením Jevgenija Tolstikova dočasnú stanicu s názvom Pól nedostupnosti (82°06′J 54°58′V / 82,100°J 54,967°V / -82.100; 54.967 (pól nedostupnosti stanica). Druhý ruský tím sa tam vrátil v roku 1967. Dnes stavba stále pretrváva na pôvodnom mieste (dominantou je busta Vladimira Iľjiča Lenina obrátená k Moskve) a je chránená ako historické miesto.

V nedávnej minulosti smerovalo k Južnému pólu nedostupnosti viacero expedícií: 4. decembra 2006 (Henry Cookson, Rupert Longsdon, Rory Sweet, Paul Landry)[9], 11. decembra 2005 (Ramón Larramendi, Juan Manuel Viu, Ignacio Oficialdegui)[6][6][7][8], 27. decembra 2011 (Sebastian Copeland, Eric McNair-Landry)[10].

Oceánsky pól nedostupnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Oceánsky pól nedostupnosti 48° 52′ 36″S 123° 23′ 36″W

Oceánsky pól nedostupnosti (48°52.6′J 123°23.6′Z / 48,8767°J 123,3933°Z / -48.8767; -123.3933 (Oceánsky pól nedostupnosti)) je miesto v Tichom oceáne najvzdialenejšie od pevniny, konkrétne 2688 km od ostrova Ducie (Pitcairnove ostrovy) na severe, Veľkonočného ostrova na severovýchode a ostrova Maher v blízkosti pobrežia Antarktídy na juhu. Toto miesto je tiež označované ako "bod Nemo", čo je odkaz na Verneho román Dvadsaťtisíc míľ pod morom[11]. Okolo bodu Nemo vedie aj trasa lodí v pretekoch Volvo Ocean Race. Ide o jedno z najhoršie dosiahnuteľných miest na planéte z dôvodu, že oceánsky pól nedostupnosti nie je pevnina ale geografický bod v oceáne. V roku 1992 ho chorvátsko-kanadský inžinier Hrvoje Lukatela vypočítal podľa počítačových geo-programov. Zistil, že najvzdialenejší bod v oceáne musí počítať od troch rôznych pobreží a výsledkom bol bod Nemo.[12]

Bod Nemo využívajú svetové vesmírne aj vojenské agentúry ako pohrebisko vesmírnej techniky, práve z dôvodu jeho najväčšej izolácie od osídlených oblastí. Bod Nemo sa využíva v prípadoch, keď je potrebné zbaviť sa satelitov, ktoré lietajú bližšie pri Zemi, pretože je oveľa jednoduchšie a lacnejšie ich spomaliť a nechať spadnúť na Zem, než ich dostať na tzv. cintorínovú orbitu (vysoká orbita, na ktorej lieta vesmírny odpad, a kde nehrozí zrážka s využívanou aktívnou vesmírnou technikou na nižších orbitách). Menšie satelity zhoria podobne ako meteory v atmosfére. Na likvidáciu väčších satelitov je potrebné už plánovanie miesta dopadu. Dôležité je teda nechať satelit dopadnúť do oceánu, ideálne čo najďalej od pevniny, aby nehrozilo, že trosky spôsobia škody. Dané miesto tiež musí byť ďaleko od lodných trás a práve bod Nemo je ideálnym miestom. Staré a vyradené satelity a dokonca aj stanica Mir našli svoj odpočinok práve v bode Nemo. Napríklad vesmírna stanica Mir po sebe zanechala stopu trosiek 1 500 kilometrov dlhú a 100 kilometrov širokú. Z tohto dôvodu potrebujú astrofyzici dostatočný priestor na manévrovanie.

V rokoch 1971 až 2016 sa v Bode Nemo konalo 263 „pohrebov". Pravidelne sem dopadajú prázdne nákladné moduly z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) a napokon tu spočinie aj samotná ISS. Stane sa tak najskôr v roku 2028, uvažuje sa však o predĺžení jej životnosti.[13].

Ďalšou pozoruhodnou zaujímavosťou je skutočnosť, že na tomto mieste bývajú najbližšie k prípadným dobrodruhom len astronauti na Medzinárodnej vesmírnej stanice, ktorí sú pri prelete nad ním vzdialení 400 km oproti 2688 km, čo je vzdialenosť k najbližšej pevnine z bodu Nemo.

Kontinentálne póly nedostupnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Eurázia[upraviť | upraviť zdroj]

Kontinentálny pól nedostupnosti EPIA1

V Eurázii, kontinentálny pól nedostupnosti (46°17′S 86°40′V / 46,283°S 86,667°V / 46.283; 86.667) je miesto najďalej od oceánu. Leží na severozápade Číny, pri hranici s Kazakhstanom. Skoršie výpočty naznačujú, že to je 2645 km od najbližšieho pobrežia, a približne 320 km severne od mesta Urumči v Sin-ťiang v Číne v púšti Dzoosotoyn Elisen.

Avšak toto umiestnenie ignoruje estuárium rieky Ob ako súčasť oceánu, a nedávna štúdia[1] navrhuje ďalšie dve miesta (s prihliadnutím na neistotu definície pobrežia): EPIA1 44°17′S 82°11′V / 44,29°S 82,19°V / 44.29; 82.19 a EPIA2 45°17′S 88°08′V / 45,28°S 88,14°V / 45.28; 88.14, ktoré sa nachádzajú 2510 ± 10 km a 2514 ± 7 km od oceánov [1] Spomenuté body ležia v tesnom trojuholníku okolo Džungárskej brány, významnej historickej brány medzi Východom a Západom.

Inde v Sin-ťiangu 43°40′52″S 87°19′52″V / 43,68111°S 87,33111°V / 43.68111; 87.33111 v juhozápadnom predmestí Urumči, bol označený v roku 1992 "stred Ázie". Miesto je miestna turistická atrakcia.[14].

Zhodou okolností, kontinentálne a oceánske póly nedostupnosti majú podobný polomer, eurázijské póly EPIA1 a EPIA2 sú o 178 km bližšie k moru než je vzdialenosť oceánskeho pólu od pevniny.

Severná Amerika[upraviť | upraviť zdroj]

V severnej Amerike, je kontinentálny pól nedostupnosti (43°22′S 101°58′Z / 43,36°S 101,97°Z / 43.36; -101.97 (pól nedostupnosti Severnej Ameriky)) v juhozápadnej  Južnej Dakote 11 km severne od mesta Allen (tiež považované za najchudobnejšie miesto v Spojených štátoch), 1650 km od najbližšieho pobrežia [1].

Južná Amerika[upraviť | upraviť zdroj]

V Južnej Amerike, je kontinentálny pól nedostupnosti v Brazílii (14°03′J 56°51′Z / 14,05°J 56,85°Z / -14.05; -56.85., blízko Arenápolis.[1]

Austrália[upraviť | upraviť zdroj]

V Austrálii je kontinentálny pól nedostupnosti buď na 23°10′J 132°16′V / 23,17°J 132,27°V / -23.17; 132.27 [1] alebo 23°2′J 132°10′V / 23,033°J 132,167°V / -23.033; 132.167[15], 920 km od najbližšieho pobrežia. Najbližšie mesto je Papunya v Severnom teritóriu, 30 km juhozápadne od oboch miest.

Afrika[upraviť | upraviť zdroj]

V Afrike, je pól neprístupnosti na 5°39′S 26°10′V / 5,65°S 26,17°V / 5.65; 26.17, 1814 km od pobrežia, [1] v blízkosti sa stretávajú hranice Stredoafrickej republiky, Južného Sudánu a Demokratickej republiky Kongo. V blízkosti sa nachádza mesto Obo.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g GARCIA-CASTELLANOS, Daniel; LOMBARDO, Umberto. Poles of Inaccessibility: A Calculation Algorithm for the Remotest Places on Earth. Scottish Geographical Journal, 2007, s. 227–233. Dostupné online [cit. 2008-06-15]. DOI10.1080/14702540801897809.
  2. DUHAIME-ROSS, Arielle. A New Race to Earth's End. Scientific American, 2013. Dostupné online. DOI10.1038/scientificamerican1113-16a.
  3. Explorer set for historic Arctic adventure. BBC News, 20 February 2006. Dostupné online.
  4. Catalogue of Russian Antarctic Meteorological data 1994, World Meteorological Organization, retrieved June 2007
  5. Historic Sites & Monuments in Antarctica, International Polar Heritage Committee
  6. a b c http://www.thepoles.com/news.php?id=1276
  7. a b http://www.barrabes.com/revista/articulo_ant.asp?idArticulo=4549
  8. a b http://www.tierraspolares.es/catamaran/inaccesibilidad_i.htm
  9. "UK team makes polar trek history", BBC news story, retrieved June 2007
  10. http://www.explorersweb.com /polar/news.php?id=20632
  11. Lukatela, Hrvoje; Point Nemo (or, One Thousand and Four Hundred Miles from Anywhere)
  12. Zoznám sa – najvzdialenejšie miesto na zemi. Red Bull. Dostupné online [cit. 2017-11-24].
  13. Bod Nemo: cintorín vesmírnej techniky leží tisíce kilometrov od pevniny. [[1]]. Dostupné online [cit. 2017-11-24].
  14. 43° 40’ 52”N 87° 19’ 52” E Geographic Center of Asia – The Heart of Asia (亚洲之心) – Xinjiang (新疆), China
  15. Centre of Australia, States and Territories, Geoscience Australia