Pamätník slobody (Šipka)
| Pamätník slobody (Паметник на свободата) | |
| Šipčenský pamätník | |
| pamätník | |
 pohľad na prednú fasádu pamätníku od k nemu vedúceho schodiska
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Stara Zagora |
| Okres | Kazanlăk |
| Mesto | Šipka |
| Lokalita | vrch Šipka |
| Miesto | Stará planina |
| Súradnice | 42°44′53.88″S 25°19′18.84″V / 42,7483000°S 25,3219000°V |
| Dĺžka | 18 m |
| Šírka | 18 m |
| Výška | 31,5 m |
| Autor | Atanas Donkov (architekt), Aleksandăr Andreev (sochár), Kiril Šivarov (sochár, spoluautor sochy leva) |
| Materiál | dolomit (pamätník), bronz (socha leva) |
| Vznik | 26. august 1934 (oficiálne odhalenie) |
| Výstavba | 1922 – 1930 |
| Stav | zachovalý |
  | |
| Wikimedia Commons: Shipka Monument | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pamätník slobody (bulh. Паметник на свободата – Pametnik na svobodata), známy aj ako Šipčenský pamätník (bulh. Шипченски паметник – Šipčenski pametnik), je vojenský pamätník z prvej polovice 20. storočia, ktorý sa nachádza na vrchu Šipka v starozagorskej oblasti v centrálnom južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5]
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[4] Je súčasťou Národného park-múzea Šipka-Buzludža[2][3] a v rámci neho súčasťou Národného park-múzea Šipka.[3] Národné park-múzeum Šipka, ktoré pozostáva z celkovo 26 pamätníkov, ako aj pamätných miest, kde prebiehali udalosti Rusko-tureckej osloboditeľskej vojny a rozprestiera sa na ploche viac ako 120 hektárov patrí medzi 100 národných turistických objektov Bulharska.[2]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Stavba sa nachádza vo vrcholovej časti vrchu Šipka v pohorí Stará Planina, konkrétne v jej podcelku Stredná Stará Planina v starozagorskej oblasti v okrese Kazanlăk.[2][1]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Iniciatíva na výstavbu pamätníku vzišla od veteránov rusko-tureckej osloboditeľskej vojny. V roku 1921 bola založená komisia pre výstavbu pamätníku a za jej predsedu bol určený generál Nikola Genev. Prvotná myšlienka rátala s výstavbou pamätníku na neďalekom vrchu Orlovo gnezdo, to by však poškodilo skalistý charakter jeho vrcholovej časti, preto neskôr padlo rozhodnutie, že pamätník bude postavený na vrchu Sveti Nikola (v súčasnosti Šipka), ktorý je zároveň v okolí najvyšší.[1]
Základný kameň stavby bol položený 24. augusta 1922 pri príležitosti osláv 45. výročia bojov v Šipčenskom priesmyku.[1][2] Samotná výstavba sa však reálne začala realizovať v roku 1926[1] a stavba samotného pamätníku bola dokončená v priebehu roku 1930.[2] Oficiálne odhalenie a posvätenie pamätníku sa konalo[1] 26. augusta[2] 1934.[1][2] Oficiálneho otváracieho ceremoniálu sa zúčastnili bulharský cár Boris III., premiér Kimon Georgiev,[2][1] ako aj celý Ministerský výbor,[2] opolčenskí veteráni[2][1] (celkovo približne 80 veteránov, ktorí sa dožili odhalenia pamätníku)[2] a veľké množstvo hostí.[1][2] Celkovo sa na slávnostné odhalenie prišlo pozrieť viac ako 100 000 Bulharov.[2]
V roku 1956 bol pamätník spolu s okolím vyhladený za Národné park-múzeum Šipka.[3] V roku 1957 prebehla úprava interiéru pamätníku ako aj jeho okolia.[1]
V roku 1970 získal pamätník štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[4]
V rokoch 1978 – 1979 bolo postavené memoriálne schodisko vedúce k pamätníku a tzv. Alej hrdinov s kamennou stenou s reliéfmi.[1]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Pamätník je venovaný hrdinom heroickej obrany Šipčenského priesmyku v čase zrážok medzi bulharskými opolčencami a pravidelnou osmanskou armádou, ktoré prebiehali od júla do septembra 1877 v rámci rusko-tureckej osloboditeľskej vojny.[2]
Autormi pamätníku sú architekt Atanas Donkov a sochár Aleksandăr Andreev, ktorí boli vybraní na základe konkurzu. Autormi sochy leva na prednej fasáde sú sochári Aleksandăr Andreev a Kiril Šivarov.[1][2] Na architektonickej úprave interiéru pamätníku a okolia z roku 1957 sa zúčastnili architekt Ivan Vasiľov a sochári I. Mandov, Dora Dončeva, Ľuben Dimitrov a Michail Kac. Autormi schodiska a Aleje hrdinov so stenou s reliéfmi sú architekti Pejo Berbenliev a Ivan Nikolov, ako aj sochár Ľuben Dimitrov.[1]
Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]
Pamätník je postavený z dolomitu, teda z rovnakého materiálu, ktorý tvorí vrch, na ktorom pamätník stojí. Socha leva na prednej fasáde pamätníku je vyrobená z bronzu.[1][2]
Pôdorys pamätníku je štvorcového pôdorysu s dĺžkou stien 18 metrov[1] a dosahuje výšky 31,5 metra.[2][1] Steny v prízemnej časti sú hrubé 4 metre, vo vrchnej časti 1 meter.[1]
Pamätník je v tvare vo vrchnej časti skosenej pyramídy[1] a svojím tvarom má pripomínať stredoveké bulharské bojové veže.[3] Na každej z fasád sa nachádza pamätný nápis. Ide o nápisy Za borcite na svoboda (bulh. За борците на свобода – doslovne: „Pre bojovníkov za slobodu“) – na prednej severnej fasáde pod sochou leva, Šipka (bulh. Шипка), Šejnovo (bulh. Шейново) a Stara Zagora (bulh. Стара Загора).[2][1] Na rímse na prednej severnej fasáde pamätníku sa nachádza socha leva s dĺžkou 9 metrov a výškou 6 metrov,[1] ktorá dosahuje váhy 28 ton. Socha bola odliata v sofijskom vojenskom závode Arsenal. Podľa prvotného projektu mal byť celý pamätník postavený len vo forme vyššie spomenutej sochy leva, to však bolo neskôr zmenené a pamätník bol postavený v súčasnom vzhľade s levom umiestneným na rímse severnej prednej fasády. K zmene došlo v dôsledku toho, že pamätník je vo svojej súčasnej podobe podstatne lepšie viditeľný, než by bola len plánovaná socha.[2]
K pamätníku vedie memoriálne schodisko. Pri spodnej časti schodiska sa nachádza tzv. Alej hrdinov s kamennou stenou na ktorej sa nachádzajú štyri reliéfy.[1] Schodisko pozostáva dokopy z 894 schodov.[3]
Interiér[upraviť | upraviť zdroj]
Na prvom poschodí sa nachádza miestnosť, ktorá slúži ako kaplnka a kostnica so sarkofágom v ktorom sú uložené pozostatky vojakov, ktorí zahynuli počas bitky v Šipčenskom priesmyku.[3][1] Sarkofág je položený na sochách štyroch ležiacich levov.[5] V miestnosti sú takisto sochy dvoch vojakov, ktorí držia pri sarkofágu symbolickú čestnú stráž, ako aj socha Slobody.[1] Sochy sú kamenné. Jeden z vojakov predstavuje ruského vojaka a druhý bulharského opolčenca.[5]
Na ďalších siedmych poschodiach a nachádza múzejná expozícia, ktorá podrobne predstavuje päťmesačnú obranu Šipčenského priesmyku ruskými vojakmi a bulharskými opolčencami a v rámci ktorej je vystavená aj kópia tzv. Samarskej vlajky,[1][3] ktorá bola prvou bojovou zástavou bulharských opolčencov. Okrem nej je súčasťou expozície bohatá kolekcia rádov a medailí, fotografický a dokumentačný materiál, osobné veci účastníkov bojov a zbrane.[5]
Posledné poschodie je sformované ako panoramatická terasa[1][3] z ktorej sa otvárajú výhľady do okolia na ostatné pamätníky park-múzea a na miesta, kde prebiehali boje v rámci obrany Šipčenského priesmyku.[3]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[4]
Rok vyhlásenia: 1970[4]
Dôvod pamiatkovej ochrany: historická hodnota stavby[4]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
pohľad na jednu z bočných fasád pamätníku -
detailný pohľad na prednú fasádu pamätníku -
pohľad zvrchu na vrch Šipka s pamätníkom -
pohľad na pamätník v zime -
z múzejnej expozície v interiéri pamätníku -
z múzejnej expozície v interiéri pamätníku -
z múzejnej expozície v interiéri pamätníku – kópia Samarskej vlajky -
pamätník na historickej fotografii zhotovenej niekedy v čase výstavby medzi rokmi 1927 – 1934
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 8. MOM – PAN. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-30-2. S. 3286 – 3287.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t PĂRVANOV, Ivan. Bălgarskite pametnici. Sofia : Izdatelstvo „Millenium“, 2018. ISBN 978-954-515-433-1. S. 221 – 226.
- ↑ a b c d e f g h i j KOLEKTÍV AUTOROV. Regionalna enciklopedija na Bălgarija – Stara Zagora i Starozagorska oblast. Sofia : Izdatelska kăšta „Trud“, 2008. 228 s. ISBN 978-954-528-804-3. S. 158.
- ↑ a b c d e f Министерство на културата на Република България. СПИСЪК НА ОБЕКТИ СЪС СТАТУТ НА НЕДВИЖИМИ КУЛТУРНИ ЦЕННОСТИ /ПАМЕТНИЦИ НА КУЛТУРАТА/ С КАТЕГОРИЯ “НАЦИОНАЛНО ЗНАЧЕНИЕ” НА ТЕРИТОРИЯТА НА ОБЛАСТ СТАРА ЗАГОРА [online]. mc.government.bg, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Национален парк-музей “Шипка-Бузлуджа” Паметник на свободата [online]. shipkamuseum.org, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pamätník slobody (Šipka)
