Panna Cinka
Panna Cinková (* 1711 - † 1772)
Cinka Panna (v maď. jazyku) je považovaná za legendárnu rómsku primášku.
Narodila sa v roku 1711 v Gemeri (dnes okres Rimavská Sobota) v slávnej rómskej muzikantskej rodine. Jej otec bol skvelý hudobník, primáš, bol aj dvorným muzikantom kniežaťa Františka Rákocziho. Jej otcovi a bratom sa pripisuje autorstvo rómskych piesní Rákocziho žalm, Rákocziho duma a. i.
Cinka Panna
Jej umelecké meno pochádza z mena Anna (Annamária), ktoré dostala pri evanjelickom krste. Iné pramene uvádzajú že toto meno má preto, lebo do svadby bola panna, ďalší zdroj udáva, že ju nazývali Vászon Panna. Vászon v maďarskom jazyku znamená plátno, súkno. Pannus znamená purpur, červeň a radosť. Niektorí historici predpokladajú, že tretí spomenutý význam slova Pannus by mohol vystihovať to, že svojou prítomnosťou a hudobným prejavom rozdávala radostnú náladu alebo že proste “Vászon Panna” znamená Purpurové plátno.
Detstvo
Už od svojich deviatich rokov, spočiatku potajomky, kým ostatné dievčatá v jej veku sa hrali s bábikami, Anna skúšala hrať na otcových husliach. Jej prvotná tvorba zachytávala motívy z prírody, imitovala napríklad štebot vtáčikov a šum vetra a neskôr sa naučila tklivé melódie z oblasti Gemera. Jej talent obdivoval statkár Lányi, ktorý sa v neprítomnosti otca správal k tomuto talentovanému dievčaťu ako jej tútor. Podporoval jej talent natoľko, že jej vybavil štúdium v Rožňave u kapelníka J. Nepomuka Palackého.
Primáška
V štrnástich rokoch (iné zdroje uvádzajú, že v devätnástich) sa vydala Anna za miestneho rómskeho kováča - rómskeho hudobníka, čelistu Dányiho, ktorý v roku 1725 spolu so svojimi bratmi založil kapelu, ktorá sa preslávila po celom Uhorsku, Poľsku a Rumunsku. Novým primášom kapely sa stala jeho mladučká žena.
Niektoré historické zdroje opisujú Annu ako krásnu ženu, druhé pramene tvrdia opak. Poznatky týkajúce sa jej výzoru sa ale zhodujú v tvrdení, že Anna sa obliekala do mužských šiat a vystupovala s fajkou v ústach. Pre vystúpenia svojej kapely navrhla kostým z kuruckej uniformy a gemerského kroja.
So svojim mužom mala štyroch synov a jednu dcéru. Niektoré zdroje uvádzajú, že mala až desať detí. Jej synovia neskôr tvorili celú jej kapelu. Hrala aj na svadbe u Pálffyovcov v kaštieli v Kráľovej pri Senci, ale aj Balassovskom paláci v Bratislave. Spolu s kapelou rodu Bakošovcov si konkurovali v hre na dvore Márie Terézie.
Dielo
Zo začiatku hrala Panna Cinková piesne starého otca ako napríklad piesne „Tristo vdov“, „Tanec mŕtvych“, alebo „Pieseň prastarých otcov“. Podľa Káldyho jej najúspešnejšie skladby vznikli okolo roku 1735. Tieto skladby vyšli v zbierke Kuruc Dalok. Žánrovo je táto zbierka prevažne v štýle verbunkov z neskoršieho obdobia. Káldy ju ďalej považuje za priekopníčku a jednu zo zakladateľov tvorby kompozícií zvanej halgató. V tomto žánri vynikala jej skladba „Pomalé uhorské“. Zložila aj pieseň „Lastovička leť“.
Svoje najväčšie diela zachytila v diele s názvom Uhorská zbierka v roku 1730. Obsahuje 64 piesní a tancov v maďarskom jazyku, 15 piesní v slovenskom jazyku, 12 tzv. suitských tancov a 6 maďarských kuruckých skladieb.
Meno Panny Cinkovej môžeme nájsť aj v zahraničných encyklopédiách hudby. Slovenský literát Ján Botto ju spomenul v povesti Báj Maginhradu . Tiež viacerí maďarskí poeti a skladatelia, ako napríklad Mór Jókai, Zoltán Kodály, a Endre Dózsa vyobrazili Pannu Cinkovú ako postavu vo svojich dielach.
Viaceré hudobné kódexy uvádzajú niektoré ďalšie hudobné nástroje na ktorých hrala Panna Cinková. Okrem tradičných nástrojov môžme spomenúť citaru, píšťalku, fleuru, kolovrátok, dudy, fajfarku, zvonce či mulitánku.
Pochovaná bola 5. februára 1772 vo veku 61 rokov. Po jej smrti jej ctitelia, básnici Gerhard a Gvadányi oslavovali jej ľudské a hudobné kvality. Panna Cinková je básnikmi označovaná za rómsku Sapfó.
Referencie
Arne B. Mann – Neznámi rómovia