Papua (indonézska provincia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Papua, nazývaná aj Západná Papua je názov jednej z provincií Indonézie. Do roku 2001 sa nazývala Irian Jaya, predtým Západný Irian a Holandská Nová Guinea. V roku 2001 bola obyvateľompriznaná autonómia a neobľúbený názov Irian Jaya sa zmenil na Západná Papua

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Rozloha súše
Rozloha 420 540 km²
Klíma
Zrážky 1 800 až 3 000 mm
Teplota 19-28 °C
Vlhkosť 80%

Západná Papua leží na druhom najväčšom ostrove sveta, Nová Guinea v časti Oceánie zvanej Melanézia. Tvorí západnú časť ostrova, zatiaľ čo východnú tvorí Papua - Nová Guinea. Hlavným mestom je Jayapura s vyše 250 000 obyvateľmi.

V súčasnosti je Západná Papua jednou z provincií Indonézie, ktorá je najväčšou moslimskou krajinou sveta. Papua však svojou pôvodnou kultúrou, náboženstvom, či z etnického hľadiska nemá veľa spoločného s Indonéziou. V kontraste s hnedou pleťou a ázijskými črtami obyvateľov na zvyšných indonézskych ostrovoch, je tmavá až čierna pokožka tamojších pôvodných obyvateľov Západnej Papui.

V Západnej Papuy sa nachádzajú najväčšie zásoby zlata a medi na svete[1], hoci väčšina ich zostáva naďalej ukrytá pod zemou.

Pôvodné obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Pre cestovateľov predstavuje Západná Papua jedno z posledných málo prebádaných miest sveta. Na obrovskej rozlohe tu v ťažko prístupnom vnútrozemí žijú dodnes izolované kmeňové spoločenstvá takmer na úrovni ľudí spred niekoľkých stoviek rokov. Papuu nazývajú západní cestovatelia aj "Krajina kanibalov", Krajina lovcov lebiek", či "Krajina neľútostných bojovníkov". Kanibalizmus tu pretrvával vraj až do sedemdesiatych rokov 20. storočia[1]. Táto oblasť sa stala osudnou aj Michaelovi Rockefellerovi, 23-ročnému synovi guvernéra New Yorku. Jeho telo sa nikdy nenašlo a je veľmi pravdepodobné, že sa stal obeťou lovcov lebiek. Tieto zvyky domorodcov postupne vykorenili až kresťanskí misionári a dodnes je majoritná časť domorodcov katolícka. Okrem toho sa však na tradičnom živote domorodcov v izolovaných dedinách mení iba málo. Ľudia naďalej žijú v chatrčiach zvaných „honai“ používajú luky, šípy, či kamenne sekery.

  1. a b http://www.dobrodruh.sk/cestopisy/irian-jaya---cesta-do-praveku