Preskočiť na obsah

Paulovnia plstnatá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Paulovnia plstnatá

Paulovnia plstnatá; otvárajúci sa kvetný púčik
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Paulownia tomentosa
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Paulovnia plstnatá[1][2] (Paulownia tomentosa)[3] je opadavý strom z rodu paulovnia (Paulownia)[4] z čeľade paulovniovité (Paulowniaceae)[5]. Rod Paulownia bol pomenovaný na počesť ruskej kráľovnej Holandska menom Anna Paulowna (po rusky Anna Pavlovna, po slovensky Anna Pavlovová).[6]

Paulovnia plstnatá je strom vysoký až 15 m, s rozložitou korunou a exotickým vzhľadom. Má nápadne veľké (až 50 cm) široko vajcovité protistojné a opadavé listy. Napriek svojej mohutnosti sú listy jemné mäkko plstnaté.

Hnedou plsťou sú obalené aj púčiky pripravené na strome už od leta predchádzajúceho roka vo veľkých vzpriamených súkvetiach, dlhých 20 až 30 cm. Obyčajne rozkvitajú v apríli alebo máji pred vypučaním listov, v tuhých zimách však púčiky namŕzajú a potom už nerozkvitnú.

Je to druh s obojpohlavnými výrazne symetrickými kvetmi, organizovanými podľa čísla päť. Kališné lístky, korunné lupienky a tyčinky sú zrastené. Stopka súkvetia je plstnatá a kalich zvončekovitý. Farba kvetov kolíše od svetlej po tmavomodrú.

Plody paulovnie sú končisto vajcovité, drevnaté, hnedé tobolky, dlhé 3 až 5 cm. Každá tobolka obsahuje až 2000 semien a veľký strom môže vyprodukovať až 20 miliónov semien ročne. Drobné, ploché, okrídlené semená vážia asi 0,17 mg a ľahko sa šíria vetrom.

Paulovnia sa môže rozmnožovať zo semien ale aj z koreňových výhonkov. Vo vhodných podmienkach dokáže narásť za jednu sezónu o viac ako 5 metrov. Na vhodnom substráte semená môžu vyklíčiť už v priebehu niekoľkých dní. Sadenice rastú rýchlo a stromy rodia za 8 až 10 rokov. Korene sú plytké a vodorovné.

Druh je citlivý na nízke teploty.[2][6][7]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem pôvodnej domoviny Číny, sa paulovnia plstnatá vyskytuje aj v Japonsku a v Južnej Kórei.[7] Do Európy (Francúzska) bola introdukovaná asi v roku 1884. V Spojených štátoch amerických, na území medzi Georgiou a New Yorkom, dokonca splanela.[2]

Paulovnia plstnatá je svetlo náročný druh, ktorý ľahko kolonizuje obnaženú pôdu, znáša sucho a vietor. Ako väčšina pionierskych druhov aj paulovnia potrebuje na uchytenie holú pôdu, dostatok vlahy a priame slnečné svetlo. Dokáže však prežiť aj na nehostinných miestach, kde jej rast je značne pomalší. Táto jej schopnosť urobila z nej obľúbený druh pre obnovu vegetácie. Druh má tendenciu nekontrolovane a rýchlo sa rozširovať aj pomocou koreňových výhonkov, čím dokáže vytvárať aj rozsiahlejšie monokultúry.[7]

Paulovnia sa prirodzene vyskytuje v listnatých a zmiešaných lesoch. Tam, kde je zavlečená, sa stáva bežnou na okrajoch ciest, čistinách, okrajoch lesov, útesoch, skalnatých svahoch, brehoch riek a narušených biotopoch.[7]

Druh toleruje teploty až do 40 °C ale vo všeobecnosti uprednostňuje miernejšie oblasti v subtropickom a miernom podnebí s optimálnou ročnou teplotou 24 až 29°C, s ročnými zrážkami približne 1 000 mm.[7]

V pôvodnej domovine sa vyskytuje na miestach do nadmorskej výšky až 1800 m.[6]

Paulovnia plstnatá je v USA na zoznamoch inváznych druhov v štátoch Connecticut a Tennessee a invázne vlastnosti vykazuje aj inde. Pri hodnotení rizík neuspela ani v Austrálii a Tichomorí.[7]

Význam a využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Paulovnia je dekoratívny strom nielen kvetmi ale aj listami. Vyžaduje teplú, chránenú a slnečnú polohu. Pre svoj vzrast sa vysádza iba do veľkých záhrad alebo parkov.[6] Pestuje sa aj na plantážach pre produkciu dreva.[7]

Hrozby a choroby

[upraviť | upraviť zdroj]

Významným škodcom parazitujúcim sa na paulovnii plstnatej v krajine jej pôvodu (Číne) je defoliátor - motýľ Eumeta variegata, [8] pričom hostiteľom a hlavným zdrojom šírenia sú mladé semenáče.[7]

Paulovniu postihuje aj antraknóza, bežné hubové ochorenie stromov, ktoré vedie k škvrnitosti listov, ich kučeraveniu a skorému opadávaniu.[7] Táto choroba však nepredstavuje významnú hrozbu pre zdravie stromu a vo väčšine prípadov nevyžaduje liečbu.[9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. MIČIETA, K. et al. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. 2018. S. 252
  2. a b c Stromy a kry. Praha : Artia, 1984. ISBN 80-07-00402-5.
  3. Paulownia-tomentosa [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online. (anglicky)
  4. Paulownia [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online. (anglicky)
  5. Paulowniaceae [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online. (anglicky)
  6. a b c d Lubomír Rak. PAULOWNIA TOMENTOSA (Thunb.) Steudel – pavlovnie plstnatá / paulovnia plstnatá [online]. BOTANY.CZ, 2007-07-05, [cit. 2022-04-09]. Dostupné online. (česky)
  7. a b c d e f g h i Paulownia tomentosa (paulownia) [online]. CABI, Invasive Species Compendium, [cit. 2022-04-09]. Dostupné online. (anglicky)
  8. Eumeta variegata [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online. (anglicky)
  9. Anthracnose of shade trees [online]. University of Minnesota Extension, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]