Pečiarka poľná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pečiarka poľná
Agaricus campestris.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Agaricus campester
Synonymá
Agaricus campestris
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Gatunek jadalny.svg Pečiarka poľná (iné názvy pozri nižšie; lat. Agaricus campestris) je jedlá huba z čeľade pečiarkovité.

Názvy[upraviť | upraviť kód]

Vedecké názvy[upraviť | upraviť kód]

Latinské názvy sú najmä [1][2]:

  • Agaricus campestris (nesprávne: Agaricus campester),
  • Pratella campestris
  • Pluteus campestris
  • Psalliota campestris
  • Fungus campestris
  • Psalliota flocculosa
  • Agaricus villaticus
  • Pratella villatica
  • Fungus villaticus
  • Psalliota villatica
  • Agaricus setiger
  • Pratella setiger
  • Fungus setiger

Slovenské názvy[upraviť | upraviť kód]

Odborný názov znie pečiarka poľná [3][4]. Staršie odborné názvy sú: šampiňón poľný[5], šampiňón obyčajný [6], šampiňón pečiarka [6]. Ešte staršie odborné názvy, teda odborné názvy zhruba do 30. rokov 20. storočia sú: pečiarka, pečierka, pečarka, pečárka, pečírka; pečiarka polnia; pažitník, pažitnica; pečerica, zemianka, uhelka, cigáňka, majovka, tanečníce; žampion, šampion. [7][4][8][9][10]

Nárečové resp. ľudové názvy sú: pečiarka, pečarka, pečárka, pešärka, pešiarka, pečírka, pečirka, pažitník, pažitnica, pečiatka, pičurka, petifrka, lajniak, lajnáčka, strništierka, scernoška, pasenčorka, biela huba (na pečenie), holubkyňa, malinga (a májska pečiarka [11]). Hovorové a nárečové sú názvy šampiňón a odvodené tvary - uvedené sú v článku šampiňón. Zriedkavý je nárečový tvar šajpánka. [4][12][13]Tieto názvy sa však môžu vzťahovať aj na pečiarku ovčiu alebo na celý rod Agaricus alebo aj na rod hnojník a pod. (porov. aj článok pečiarka)[14][15][16][8][17].

Staršia systematika[upraviť | upraviť kód]

V minulosti u niektorých autorov druh pečiarka poľná zahŕňal aj dnešný samostatný druh pečiarka dvojvýtrusná (Agaricus bisporus; vrátane pečiarky záhradnej [18] - Agaricus hortensis), a prípadne aj niektorý alebo viacero z týchto dnešných samostatných druhov: pečiarka ovčia (Agaricus arvensis), pečiarka obyčajná (Agaricus bitorquis), pečiarka hájová (Agaricus sylvicola), pečiarka Romagnesiho (Agaricus bresadolanus), pečiarka smradľavá (Agaricus bernardii), Agaricus moellerianus, Agaricus cupreobrunneus, Agaricus termitum a Agaricus capellianus[14][19]

Výskyt[upraviť | upraviť kód]

Pečiarka poľná rastie v severnom aj južnom miernom pásme od mája do novembra na poliach, lúkach, na kompostoch, v priekopách pri cestách a podobne.[20]

Opis [20][21][upraviť | upraviť kód]

Klobúk je za mladi takmer guľovitý, biely, neskôr polguľovito vyklenutý, v dospelosti až plochý a žltkastý, na povrchu hodvábne vláknitý či vláknito šupinatý, prípadne hnedo šupinkatý alebo hnedým. Má priemer 5-12 cm. Jeho okraj je najprv podvinutý, neskôr ostrý s útržkovitými zvyškami čiastočného vela. Lupene sú pomerne vysoké a husté, voľné, za mladi ružkovkasté, neskôr hnedočervenkasté a nakoniec tmavohnedé až hnedočierne; sú 3-10 mmm široké. Hlúbik je valcovitý, 3-10 cm vysoký a 2-4 cm hrubý, na báze niekedy trochu zhrubnutý a na konci zahrotený, plný, biely, v dospelosti naspodku hnedastý; v jeho hornej tretine je potrhaný biely tenko blanitý prsteň, ktorý čoskoro mizne. Dužina je pevná, mäsitá, biela, na vzduchu mierne ružovejúca; má príjemnú vôňu a chuť. Výtrusný prach je purpurovohnedý až čiernohnedý, výtrusy sú hladké, vajcovito elipsovité, červenohnedé.

Okrem zámeny s rôznymi inými jedlými druhmi z rodu pečiarka (Agaricus), sú možné zámeny s jedovatými druhmi pečiarka páchnuca (Agaricus xanthodermus), muchotrávka končistá (Amanita virosa), muchotrávka biela (Amanita verna) a s bielymi druhmi z rodu strmuľka (Clitocybe).

Využitie[upraviť | upraviť kód]

Pečiarka poľná je známa jedlá huba, jedna z najchutnejších voľne rastúcich pečiarok. Je vhodná ako prísada k mäsitým jedlám alebo je vhodná do polievok. [20]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. [1]
  2. [2]
  3. [3]
  4. a b c MAJTÁNOVÁ, M. Zo slovenských ľudových názvov húb. In: Kultúra slova 7, 1969 [4]
  5. VIDO, Jozef. Huby našich hôr a lúk. [s.l.] : Štátne telovýchovné nakladateľstvo, 1955. 110 s. S. 22.
  6. a b Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971, S. 97
  7. pečiarka. In: Slovenský náučný slovník III 1932, S. 66
  8. a b MAJTÁNOVÁ, M.: Názvy húb v slovenských učebniciach do roku 1918. In: Kultúra slova 1974, č. 5, strany 156 a nasl., S. 160-161 [5] (Poznámky: 1. Maď. a nem. názov z diela 1871-1 je citovaný chybne. 2. Autorka síce tvrdí, že texty hovoria o rode Agaricus, pri bližšom pohľade na citované diela však minimálne jedno hovorí o pečiarke poľnej a pri ostatných je prakticky nezistiteľné, či sa myslí celý rod Agaricus alebo len druh pečiarka poľná)
  9. MAJTÁNOVÁ, M. Z vývinu slovenskej mykologickej terminológie. In: Kultúra slova, 1969, č. 5, strany 152 a nasl., S. 154, 155, 162 [6]
  10. KOVALEVSKÝ, M. Verejná prosba. In: Dom a škola, 1891, č. 3-4, strany 85-91, S. 89 [7]
  11. Magyarországi szlovákok néprajza. [s.l.] : [s.n.], 1981. 296 s. S. 84.
  12. pečiarka poľná [online]. nahuby.sk, [cit. 2019-06-27]. Dostupné online.
  13. pečiarka. In: Slovník slovenských nárečí II, 2006, S. 763
  14. a b NOVACKÝ, J. M. et al. Názvy tržných jedlých húb. In: Slovenské odborné názvoslovie 1954, roč. II, č. 10, strany 292 a nasl., S. 298 [8]
  15. Slovník slovenských nárečí II. S. 763
  16. Atlas húb - Slovenské názvy [online]. nahuby.sk, [cit. 2019-06-29]. Dostupné online.
  17. TIMKO, A. E. Huby tatranských lesov. In: Obzor, roč. XXIII, č. 18, strany 137 a nasl., S. 138-139 [9]
  18. pečiarkovité. In: Pyramída
  19. Index Fungorum - Search Page [online]. indexfungorum.org, [cit. 2019-06-29]. Dostupné online.
  20. a b c pečiarka poľná [online]. nahuby.sk, [cit. 2019-06-29]. Dostupné online.
  21. AGARICUS CAMPESTRIS L. – pečárka polní / pečiarka poľná [online]. botany.cz, [cit. 2019-06-29]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]