Pekari Wagnerov
| Pekari Wagnerov | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Catagonus wagneri Rusconi, 1930 | |
 mapa rozšírenia pekari Wagnerovho | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Pekari Wagnerov[2] alebo pekari chako[2] (Catagonus wagneri) je sviniam podobný cicavec z čeľade pekariovitých pôvodom z oblasti Južnej Ameriky.[3][4][5][6][7][8][9][10]
Miestne názvy[upraviť | upraviť zdroj]
Miestne juhoamerické kmene poznajú pekariho Wagnerovho pod názvom tagua.[6][8]
Taxonómia[upraviť | upraviť zdroj]
Druh bol prvýkrát opísaný Carlosom Rusconim v roku 1930 na základe fosílnych nálezov[3][6][10] a dlho bol považovaný za vyhynutý druh.[4][6][8][9]
Živý exemplár bol prvýkrát objavený v prírode na začiatku 70. rokov 20. storočia[3][6][8][9][10] pri výprave do oblasti Gran Chaco, ktorú viedol Dr. Ralph Wetzel.[6]
Je jediným zástupcom rodu Catagonus.[4]
Jeho vývoj prebiehal izolovane po dobu viac než 8 miliónov rokov.[4]
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Vyskytuje sa v Južnej Amerike na území štátov Argentína, Bolívia a Paraguaj[11][4][5][6][9] v oblasti nazývanej Gran Chaco,[4][5][6][7][8][9] ktorá patrí k najhorúcejším oblastiam kontinentu.[5] Je endemitom tejto oblasti.[4][9] Celkovo žije na ploche až 140 000 km².[4][7][9]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
- Dĺžka chvosta: 3 - 10 cm[6]
- Hmotnosť (samica): 30,5 - 38,5 kg[5]
Obidve pohlavia sú si podobné.[7][9]
Je najväčším v súčasnosti žijúcim zástupcom pekariovitých.[4][6][9]
Farba srsti je sivohnedá.[4][5][6][7][9] V oblasti pliec sa nachádza golier tvorený pásom svetlejšej srsti a[5][6][7][9] stredom chrbta sa tiahne pás tmavšej srsti.[5][6][7][9] Mladé jedince sú sfarbené podobne ako dospelé.[9]
Srsť je hrubá a štetinatá[4][5] a pomerne dlhá.[5][6] Môže dosahovať dĺžky až okolo 22 centimetrov.[6]
Hlava je v pomere k telu veľmi veľká.[6] Pekari Wagnerov má 38 zubov.[9] Rypák je pomerne dlhý a ohybný.[4][6][7] Uši sú veľké a pokrýté dlhou svetlejšou srsťou.[6]
Rypák, uši a chvost sú väčšie než u ostatných zástupcov pekariovitých.[7][10]
Končatiny sú pomerne dlhé a dobre prispôsobené behu.[6]
Majú veľmi dobre vyvinutý zrak a čuch.[6]
Je najvzácnejším zástupcom čeľade pekariovitých.[5]
Hlas[upraviť | upraviť zdroj]
Na komunikáciu používajú škálu zvukov, predovšetkým krochkanie a trkotanie zubami.[7]
Biotop[upraviť | upraviť zdroj]
Obľubuje suchý stepný krovinatý typ krajiny,[11][5][7] ktorá je charakterizovaná rastom predovšetkým nízkych sukulentov a ostnatých kríkov.[4][5][7] Zdržuje sa ale aj v trávnatých stepných oblastiach a v poľnohospodársky využívanej krajine.[5]
Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]
Aktívne sú cez deň, pričom najaktívnejšia časť dňa je dopoludnie.[4][5][6][7] Týmto sa odlišujú od väčšiny cicavcov žijúcich v najhorúcejších častiach Južnej Ameriky.[5] V najhorúcejších častiach dňa sa skrývajú do kríkov, či iných vyšších porastov, kde odpočívajú.[6] Väčšinu aktívnej časti dňa strávi hĺadaním potravy.[4]
Žijú v menších rodinných skupinkách čítajúcich zvyčajne do 10 jedincov.[5][6][7][9] ojedinele sa ale vyskytujú aj solitárne jedince.[6]
Často a radi sa váľajú v prachu.[6]
V prípade ohrozenia sa naježia a utekajú, pričom vylučujú zo žliaz umiestnených na chrbte sekrét, ktorý vydáva zápach a slúži pravdepodobne k tomu, aby sa skupinka mohla orientovať a jednotlivé jedince sa nestratili.[6][7][9] Týmto mliečnym sekrétom si pekari aj označujú svoje teritória.[6][9]
Niekedy sa prípade ohrozenia postavia do línie a vytvoria obranný val.[7]
Reprodukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Samice rodia raz ročne.[5] Za účelom pôrodu samica opúšťa rodinnú skupinu a rodí v ústraní.[5]
Gravidita u tohto druhu trvá 151 dní.[5][6][9]
Mladé jedince sa väčšinou rodia v období medzi septembrom až januárom (obvykle september - november).[6][7][9] Rodí sa 1 - 4 mláďatá, pričom obvyklý počet je 2 - 3.[5][6][9] Pri pôrode vážia mladé jedince medzi 500 - 1050 gramami.[5] Už približne 2 hodiny po pôrode sú mlade jedince schopné samostatného pohybu.[5][7] Predpokladá se, že pohlavnej dospelosti mladé jedince dosahujú vo veku 2 - 3 rokov.[6][9] Je však zaznamenaný prípad v zajatí, kedy samica počala vo veku necelého jedného roka.[9]
Potrava[upraviť | upraviť zdroj]
Sú veľmi dobre adaptované na suché drsné prostredie v ktorom žijú a tak väčšinu tekutín prijímajú len z konzumovaných rastlín a to predovšetkým z mäsitej dužiny kaktusov a bromélií.[4][5][9] Kaktusy a bromélie zároveň tvoria hlavnú zložku jeho potravy.[4][5][6][7][9] Okrem nich sa živí korienkami, ovocím, semenami, ale aj rôznými travinami.[4][5] Výnimočne skonzumuje aj zdochlinu, alebo uloví malého cicavca.[4] Potrebné minerály získava konzumáciou hliny, ktorá je na ne bohatá, ale aj konzumáciou rozkladajúcich sa rastlinných produktov.[4]
Ohrozenie a ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa klasifikácie IUCN patrí k ohrozeným taxónom.[3][11][4][5][6][7]
V rámci CITES klasifikácie je pekari Wagnerov zaradený do CITES APPENDIX: I.[5][7]
Súčasná populácia je považovaná za klesajúcu.[3][11][4][5] Presný počet populácie nie je známy, ale predpokladá sa, že ide o 3000 - 5000 jedincov.[5][9]
Hlavné hrozby pre tento druh sú predovšetkým strata a fragmentácia biotopov, ale aj lov zo strany človeka.[4][5][7]
Medzi prirodzených nepriateľov patria okrem človeka aj jaguáre a pumy, pričom mladé jedince môžu padnúť za obeť aj ocelotom.[5][6]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Dospelý pár pekari Wagnerových
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ IUCN Red list 2011.8. Prístup 14. mája 2022
- ↑ a b LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 77.
- ↑ a b c d e biolib.cz
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x edgeofexistence.org
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al ielc.libguides.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ultimateungulate.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v https://animaldiversity.org/accounts/Catagonus_wagneri/ animaldiversity.org]
- ↑ a b c d e faunaparaguay.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac uwsp.edu
- ↑ a b c d e f g h animalia.bio
- ↑ a b c d iucnredlist.org
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pekari Wagnerov
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pekari Wagnerov
