Pekari Wagnerov
| Pekari Wagnerov | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Catagonus wagneri Rusconi, 1930 | |
 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Pekari Wagnerov[1] alebo pekari chako[1] (Catagonus wagneri) je sviniam podobný cicavec z čeľade pekariovitých pôvodom z oblasti Južnej Ameriky.[2][3][4][5][6][7][8][9]
Obsah
Miestne názvy[upraviť | upraviť kód]
Miestne juhoamerické kmene poznajú pekariho Wagnerovho pod názvom tagua.[5][7]
Taxonómia[upraviť | upraviť kód]
Druh bol prvýkrát opísaný Carlosom Rusconim v roku 1930 na základe fosílnych nálezov[2][5][9] a dlho bol považovaný za vyhynutý druh.[3][5][7][8]
Živý exemplár bol prvýkrát objavený v prírode na začiatku 70. rokov 20. storočia[2][5][7][8][9] pri výprave do oblasti Gran Chaco, ktorú viedol Dr. Ralph Wetzel.[5]
Je jediným zástupcom rodu Catagonus.[3]
Jeho vývoj prebiehal izolovane po dobu viac než 8 miliónov rokov.[3]
Rozšírenie[upraviť | upraviť kód]
Vyskytuje sa v Južnej Amerike na území štátov Argentína, Bolívia a Paraguaj[10][3][4][5][8] v oblasti nazývanej Gran Chaco,[3][4][5][6][7][8] ktorá patrí k najhorúcejším oblastiam kontinentu.[4] Je endemitom tejto oblasti.[3][8] Celkovo žije na ploche až 140 000 km².[3][6][8]
Opis[upraviť | upraviť kód]
- Dĺžka chvosta: 3 - 10 cm[5]
- Hmotnosť (samica): 30,5 - 38,5 kg[4]
Obidve pohlavia sú si podobné.[6][8]
Je najväčším v súčasnosti žijúcim zástupcom pekariovitých.[3][5][8]
Farba srsti je sivohnedá.[3][4][5][6][8] V oblasti pliec sa nachádza golier tvorený pásom svetlejšej srsti a[4][5][6][8] stredom chrbta sa tiahne pás tmavšej srsti.[4][5][6][8] Mladé jedince sú sfarbené podobne ako dospelé.[8]
Srsť je hrubá a štetinatá[3][4] a pomerne dlhá.[4][5] Môže dosahovať dĺžky až okolo 22 centimetrov.[5]
Hlava je v pomere k telu veľmi veľká.[5] Pekari Wagnerov má 38 zubov.[8] Rypák je pomerne dlhý a ohybný.[3][5][6] Uši sú veľké a pokrýté dlhou svetlejšou srsťou.[5]
Rypák, uši a chvost sú väčšie než u ostatných zástupcov pekariovitých.[6][9]
Končatiny sú pomerne dlhé a dobre prispôsobené behu.[5]
Majú veľmi dobre vyvinutý zrak a čuch.[5]
Je najvzácnejším zástupcom čeľade pekariovitých.[4]
Hlas[upraviť | upraviť kód]
Na komunikáciu používajú škálu zvukov, predovšetkým krochkanie a trkotanie zubami.[6]
Biotop[upraviť | upraviť kód]
Obľubuje suchý stepný krovinatý typ krajiny,[10][4][6] ktorá je charakterizovaná rastom predovšetkým nízkych sukulentov a ostnatých kríkov.[3][4][6] Zdržuje sa ale aj v trávnatých stepných oblastiach a v poľnohospodársky využívanej krajine.[4]
Spôsob života[upraviť | upraviť kód]
Aktívne sú cez deň, pričom najaktívnejšia časť dňa je dopoludnie.[3][4][5][6] Týmto sa odlišujú od väčšiny cicavcov žijúcich v najhorúcejších častiach Južnej Ameriky.[4] V najhorúcejších častiach dňa sa skrývajú do kríkov, či iných vyšších porastov, kde odpočívajú.[5] Väčšinu aktívnej časti dňa strávi hĺadaním potravy.[3]
Žijú v menších rodinných skupinkách čítajúcich zvyčajne do 10 jedincov.[4][5][6][8] ojedinele sa ale vyskytujú aj solitárne jedince.[5]
Často a radi sa váľajú v prachu.[5]
V prípade ohrozenia sa naježia a utekajú, pričom vylučujú zo žliaz umiestnených na chrbte sekrét, ktorý vydáva zápach a slúži pravdepodobne k tomu, aby sa skupinka mohla orientovať a jednotlivé jedince sa nestratili.[5][6][8] Týmto mliečnym sekrétom si pekari aj označujú svoje teritória.[5][8]
Niekedy sa prípade ohrozenia postavia do línie a vytvoria obranný val.[6]
Reprodukcia[upraviť | upraviť kód]
Samice rodia raz ročne.[4] Za účelom pôrodu samica opúšťa rodinnú skupinu a rodí v ústraní.[4]
Gravidita u tohto druhu trvá 151 dní.[4][5][8]
Mladé jedince sa väčšinou rodia v období medzi septembrom až januárom (obvykle september - november).[5][6][8] Rodí sa 1 - 4 mláďatá, pričom obvyklý počet je 2 - 3.[4][5][8] Pri pôrode vážia mladé jedince medzi 500 - 1050 gramami.[4] Už približne 2 hodiny po pôrode sú mlade jedince schopné samostatného pohybu.[4][6] Predpokladá se, že pohlavnej dospelosti mladé jedince dosahujú vo veku 2 - 3 rokov.[5][8] Je však zaznamenaný prípad v zajatí, kedy samica počala vo veku necelého jedného roka.[8]
Potrava[upraviť | upraviť kód]
Sú veľmi dobre adaptované na suché drsné prostredie v ktorom žijú a tak väčšinu tekutín prijímajú len z konzumovaných rastlín a to predovšetkým z mäsitej dužiny kaktusov a bromélií.[3][4][8] Kaktusy a bromélie zároveň tvoria hlavnú zložku jeho potravy.[3][4][5][6][8] Okrem nich sa živí korienkami, ovocím, semenami, ale aj rôznými travinami.[3][4] Výnimočne skonzumuje aj zdochlinu, alebo uloví malého cicavca.[3] Potrebné minerály získava konzumáciou hliny, ktorá je na ne bohatá, ale aj konzumáciou rozkladajúcich sa rastlinných produktov.[3]
Ohrozenie a ochrana[upraviť | upraviť kód]
Podľa klasifikácie IUCN patrí k ohrozeným taxónom.[2][10][3][4][5][6]
V rámci CITES klasifikácie je pekari Wagnerov zaradený do CITES APPENDIX: I.[4][6]
Súčasná populácia je považovaná za klesajúcu.[2][10][3][4] Presný počet populácie nie je známy, ale predpokladá sa, že ide o 3000 - 5000 jedincov.[4][8]
Hlavné hrozby pre tento druh sú predovšetkým strata a fragmentácia biotopov, ale aj lov zo strany človeka.[3][4][6]
Medzi prirodzených nepriateľov patria okrem človeka aj jaguáre a pumy, pričom mladé jedince môžu padnúť za obeť aj ocelotom.[4][5]
Galéria[upraviť | upraviť kód]
Dospelý pár pekari Wagnerových
Referencie[upraviť | upraviť kód]
- ↑ a b LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 77.
- ↑ a b c d e biolib.cz
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x edgeofexistence.org
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al ielc.libguides.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ultimateungulate.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v https://animaldiversity.org/accounts/Catagonus_wagneri/ animaldiversity.org]
- ↑ a b c d e faunaparaguay.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac uwsp.edu
- ↑ a b c d e f g h animalia.bio
- ↑ a b c d iucnredlist.org
Iné projekty[upraviť | upraviť kód]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pekari Wagnerov
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pekari Wagnerov
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému 
