Pelias (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Peliás)
Iasón prináša Peliovi zlaté rúno, červenofigúrový kratér, cca 340-330 pred Kr.

Pelias alebo Peliás (starogr. ΠελιάςPelias, lat. Pelias) je v gréckej mytológii syn boha morí Poseidóna[1] a jeho milenky Tyro, manželky Kréthea, zakladateľa a kráľa Iólku.[2]

Pelias sa zmocnil vlády v Iólku protiprávne. Dediča trónu Aisóna zosadil a po rokoch neuznal ani dedičské nároky jeho syna Iasóna. Priamo ho neodmietol, ale vládu mu prisľúbil pod podmienkou, že prinesie zlaté rúno z ďalekej Kolchidy, čo bola úloha podľa všeobecného presvedčenia nesplniteľná.[2] Rúno vlastnil kráľ Aiétes, ktorý kedysi prijal mladého Frixa, ktorého baran so zlatým rúnom priniesol z Orchomenu. Aiétes zlaté rúno považoval za symbol svojej kráľovskej moci.

Iasón sa rozhodol, že danú úlohu splní a preto zorganizoval výpravu Argonautov, slávnych gréckych hrdinov a na lodi Argó sa s nimi vydal na dlhú a strastiplnú cestu do Kolchidy. Po mnohých nebezpečenstvách nakoniec Iasón aj za pomoci olymských bohov a kúziel Aiétovej dcéry Médeie zlaté rúno získal a priniesol ho do Iólku.[2]

Po návrate mu Pelias aj napriek splnenej úlohe nechcel vládu vydať. Médeia v tom čase už manželka Iasóna, svojimi kúzlami omladila Iasónovho staručkého otca Aisóna, ktorý sa obával, že sa nedožije dňa, kedy sa v Iólku vráti vláda do rúk právoplatného dediča. Keď to videli Peliove dcéry Peisidiké, Pelopeia, Hippothoé a Alkéstis[3], požiadali Médeiu, aby omladila aj ich otca. Médeia súhlasila a dcéry po dohode svojmu otcovi v spánku prerezali hrdlo a Médeia, ktorá mu do žíl mala vliať omladzovací odvar, to z pomsty neurobila a Pelias zomrel. Nešťastné Peliove dcéry následne od hrôzy zošaleli.[2]

Pomsta ale prináša len ďalšiu pomstu a za tento ohavný čin boli Iasón s Médeiou z Iolku vyhnaní Peliovým synom Akastom[3], ktorý sa stal novým kráľom.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Homér, Odysea, 11,235.
  2. a b c d e Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 363.
  3. a b Apollodoros, Kronika, 1,9,10.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Peliás na českej Wikipédii.