Periférne artériové ochorenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tepny, zásobujúce mozog: karotická (širšia, na obrázku vpravo) a vertebrálna (užšia, na obrázku vľavo)

Periférne artériové ochorenie (PAO) je postupné zužovanie artérii (tepien) pri rôznych chorobách, najčastejšie ako následok aterosklerózy. Jeho prejavy závisia na lokalizácii postihnutých tepien a sú následkom zniženého prekrvenia a nedostatku kyslíka v orgánoch alebo tkanivách. Pre periférne artériové ochorenia je charakteristické, že popri svojej lokalizácii sú prejavom chorobného procesu, postihujúceho celé artériové riečište, vrátane ciev vitálnych orgánov, ako sú srdce a mozog. Preto je pri nich ohrozené nielen tkanivo alebo orgán v dôsledku miestneho nedokrvenia, ale pacienta ohrozujú komplikácie srdcovocievnych ochorení, ktoré nemusia byť v danom čase ani diagnostikované.

Príznaky a diagnostika[upraviť | upraviť kód]

Príznaky záležia od orgánu, ktorý je postihnutý nedokrvením v dôsledku obmedzenia prietoku krvi. V prípade veľkých tepien, zásobujúcich mozog, to môžu byť poruchy vedomia alebo mozgová porážka, zúženia veľkých končatinových artérii sa prejavujú bolesťami končatiny po námahe, bolesti veľkých brušných artérii bolesťami brucha, prípadne aj poruchami trávenia. Charakteristickým, ale skôr zriedkavým príznakom je počuteľný cievny šelest, vznikajúci prúdením krvi cez zúžené miesto, za zúžením v niektorých lokalizáciach sa dá zistiť oslabenie pulzácii tepien, končatiny bývajú chladné, so zmenenou farbou a prípadne vredmi. Pre stanovenie presnej diagnózy je potrebné zobrazenie tepny pomocou duplexnej ultrasonografie alebo angiografické vyšetrenie.[1][2]

Typické lokalizácie PAO[1][upraviť | upraviť kód]

  • postihnutie extrakraniálnych karotických a vertebrálnych artérii: jedná sa o zúžené veľké tepny na krku, zásobujúce krvou mozog - krčná tepna a chrbticová tepna. Poruchy prívodu krvi sa prejavujú závratmi, stratami vedomia a nakoniec aj mozgovou porážkou. Diagnóza sa stanovuje ultrasonograficky, prípadne angiograficky. Liečbu najčastejšie vyžaduje významné zúženie krčnej tepny (karotickej artérie), vykonáva sa endarterektomia (odstránenie zužujúcej aterosklerotickej masy) alebo sa do postihnutého úseku zavádza výstuha - stent.
  • postihnutie tepien horných končatín: vcelku zriedkavejšie, okrem aterosklerózy býva pomerne časté zúženie následkom tlaku z okolia, čo vyžaduje chirurgickú liečbu.
  • postihnutie mezenterických artérii: postihnutie týchto tepien, zásobujúcich krvou črevá sa prejavuje nevysvetliteľnými bolesťami brucha, niekedy začínajúcimi v súvislosti s jedením. Náhly rozsiahly uzáver v dôsledku trombózy alebo embólie je sprevádzaný krutými bolesťami a pacienta ohrozuje na živote následkom nekrózy čreva. Liečba je neodkladná, aplikovaná ako život zachraňujúci výkon.
  • zúženie obličkových artérii môže prostredníctvom narušenia regulačných mechanizmov spôsobovať artériovú hypertenziu, alebo z dôvodu nedokrvenia obličiek ich zlyhávanie.
  • periférne artériové ochorenie dolných končatín je najčastejšie, spôsobuje námahové bolesti dolných končatín a môže končiť aj stratou končatiny. V prípade závažného nedokrvenia sa lieči chirurgicky alebo endovaskulárnym výkonom.
Ultrasonograficky zobrazená karotická artéria, zúžená aterosklerotickými masami (svetlé masy na obrázku tepny hore a dole)

Často sa u jedného pacienta vyskytujú zúženia artérii vo viacerých lokalizáciach, čo platí najmä pre postihnutie pri ateroskleróze. Preto je u každého pacienta so zistený periférnym artériovým ochorením pátrať po príznakoch ischemickej choroby srdca, spôsobenej aterosklerózou koronárnych tepien srdca, pretože táto ho môže priamo ohroziť na živote.

Liečba[upraviť | upraviť kód]

Významnou súčasťou liečby je liečba vyvolávajúceho ochorenia - najčastejšie aterosklerózy. Jej podstatnou zložkou je úprava životosprávy, liečba prípadnej dyslipidémie, antitrombotická liečba, prípadne vazoaktívna liečba. Pri kritickej ischémii je snaha rozšíriť zúžené miesto tepny endovaskulárnym výkonom (napríklad rozšírenie balónkovou angioplastikou s prípadným zavedením stentu) alebo je potrebný angiochirurgický výkon. Akútny alebo akútne zhoršený uzáver artérie je často život ohrozujúca situácia, vyžadujúca obnovenie prietoku v tepne rozrušením trombu (fibrinolýza, antikoagulačná liečba), pomocou katétra alebo operáciou.[1][2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c KOLEKTÍV AUTOROV. 2017 ESC Guidelines on the Diagnosis andTreatment of Peripheral Arterial Diseases,in collaboration with the European Societyfor Vascular Surgery (ESVS) [online]. European Society of Cardiology, 2017, [cit. 2020-04-28]. Dostupné online.
  2. a b KLENER, PAVEL, 1937-. Vnitřní lékařství. Praha : Karolinum, 2006. (3., přeprac. a dopl. vyd.) Dostupné online. ISBN 80-7262-431-8. S. 329 - 346.