Preskočiť na obsah

Pestrec mariánsky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pestrec mariánsky

Pestrec mariánsky.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pestrec mariánsky (lat. Silybum marianum[2]; iné názvy pozri nižšie) je jednoročná alebo dvojročná rastlina s nápadne ostnitými listami z čeľade astrovité (Asteracea). Rastie predovšetkým v subtropických biómoch.[3][2]

Slovenské názvy tejto rastliny sú: pestrec mariánsky[3][4]; staršie: silybum mariánske[4]; bohemizmus: ostropestrec mariánsky[5]; zastarano: ostropestrec obecný[6], kardus mariánsky[7], kardus[8], panny Márie kardus[9], ostropes záhradný[10], ostropes mariánsky[11], ostropes[12][13]; ľudovo: strakáč[7], biely tŕň[7], ostrolist[7], podstrel[7], volčec[7].

Latinské názvy sú najmä: Silybum marianum, Silybum mariae, Mariana mariana, Mariana lactea, Carduus marianum, Carduus marianus, Carduus mariae, Carduus lactifolius, Carduus versicolor.

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Rastie na suchých kamenistých pôdach.[14] Je pôvodom zo Stredomoria, v Malej a Juhozápadnej Ázie a na Kanárskych ostrovoch. V Strednej Európe rastie iba ako zdomácnený.[15]

Je to ročná alebo dvojročná rastlina. Rastie do výšky 60 - 150 cm. Má tmavozelené lesklé a vrúbkované listy s ostňami na krajoch. Má jeden červenkasto ružový kvet. Kvitne od júna do augusta.[14]

Kvety, listy a semená sa zbierajú pre liečivé účely. Rastlina obsahuje silymarín, ktorý sa používa pri liečení pečene. Je to jedna z najúčinnejších látok na ochranu pečene.[14][16] V ľudovom liečiteľstve sa používal pri nedostatku materského mlieka, liečbe žltačky a poruchy žlče.[14]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ostropestřec mariánský na českej Wikipédii.
  • VOLÁK, Jan; STODOLA, Jiří; SEVERA, František. Veľká kniha liečivých rastlín. 1987. vyd. Bratislava : Príroda.
  1. IUCN Red list 2019.08. Prístup 8. novembra 2022
  2. a b Silybum marianum [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-12-01]. Dostupné online. (anglicky)
  3. a b Tibor Baranec at al.. BOTANIKA, s.139. 3. nezmenené. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, Vydavateľstvo SPU, 2021.
  4. a b ČERVENKA, M. et al. Slovenské botaniské názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 427
  5. DRGONCOVÁ, L. Posolstvo potravín. Lubina. 2018. ISBN 9788057001263. S. 151
  6. POLÍVKA, F., BROUL, F. Kľúč pre určovanie rastlín v našej vlasti najčastejšie sa vyskytujúcich. Olomouc: Promberger. 1932. S. 46
  7. a b c d e f THURZOVÁ, Ľ. et al. Malý atlas liečivých rastlín. Martin: Osveta. 1984. S. 337
  8. Obzor. Skalica: Daniel G. Lichard, 1885, 23(13), S. 98
  9. kard. In: Historický slovník slovenského jazyka
  10. REUSS, Gustav. Května Slovenska.... [s.l.] : Lorber, 1853. 586 s. S. 246.
  11. LAZORÍK, J. Remeslá - domáce výroby a obrázky z minulého tradičného života. Prešov: Arkus JJ. 2011. S. 176
  12. Ľudovít A. Mičátek. Karmannyj russko-slovenskij slovar (Vačový rusko-slovenský slovník). [s.l.] : Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok,., 1892. 400 s. S. 146.
  13. ostropes. In: BERNOLÁK, A. Slowár Slowenskí Česko - Latinsko - Nĕmecko - Uherskí: seu Lexicon Slavicum Bohemico - Latino - Germanico - Ungaricum. Buda: Reg. Univers. Hungar.. 1825. S. 1976
  14. a b c d E. PIZZORNO JR., Joseph; T. MURRAY, Michael. Textbook of Natural Medicine. [s.l.] : Elsevier Health Sciences, 2012. Dostupné online. ISBN 9781455740147.
  15. SLAVÍK, Bohumil (editor); ŠTĚPÁNKOVÁ, Jitka (editor). Květena České republiky 7. Praha : Academia, 2004. ISBN 80-200-1161-7.
  16. V. Kupčová: Silymarín – fytofarmakum pri poškodení pečene Archivované 2016-10-23 na Wayback Machine, 2007