Preskočiť na obsah

Ďatľotvaré

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Piciformes)
Ďatlotvaré

Tesár čierny (Dryocopus martius), najväčší európsky ďateľ.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Piciformes
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ďatľotvaré (iné názvy pozri nižšie; lat. Piciformes; staršie: Pici, Picariae) sú rad letcov.

V užšom zmysle tento rad nezahŕňa jagavce (Galbulae/Galbuli) - pozri nižšie kapitolu Systematika.

Slovenské názvy tohto radu sú ďatľotvaré[1][2][3][4] (nespisovne: ďatlotvaré[5]), ďatle[6][7][8][9] (resp. staršie ďatly[10][11], zastarano ďatli[12], ďatlovia[13]), ďatľovce[14][1][4][15] (nespisovne: ďatlovce[16][17]) a šplhavce[2][18] (resp. zastarano šplhavci[19][20] či šplhaví[21]). Zastarané názvy sú lezce[22] (resp. lezci[21]), lazúni[23], ďatlovití[24][Pozn. 1].

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Patria sem prevažne stromové vtáky. Majú silné prsty prispôsobené šplhaniu, dva prsty smerujú dopredu a dva dozadu, zobák je spravidla dlátovitý s vyplaziteľným jazykom uľahčujúcim chytanie hmyzu. Chvostové perá sú pevnejšie a pomáhajú pri opieraní sa o kmene stromov. Ďatle majú veľmi tvrdú lebku, takže vydrží prudké nárazy pri tesaní zobákom do dreva.

Všetky hniezdia v dutinách, ale nie všetky v živých stromoch (niektoré v uhynutých stromoch, niektoré v zemi alebo termitiskách, medozvestky sú hniezdne parazity). Živia sa prevažne hmyzom, iba medozvestky jedia aj včelí vosk a tukany a fuzáne ovocie.

Väčšina druhov žije v trópoch, len ďatle aj v lesoch mierneho pásma.

Systematika recentných taxónov

[upraviť | upraviť zdroj]
Ďateľ veľký

Súčasný systém

[upraviť | upraviť zdroj]

Vysvetlivka: A, B, C... je pomocné označenie rôznych významov toho istého názvu. Znak "/" ako aj hranaté zátvorky uvádzajú synonymá.

rad ďatľotvaré A / ďatle A / ďatľovce A / šplhavce A (Piciformes A / Pici A / Picariae A) :

Staršie sa niekedy uvádzalo iné zadelenie radu Piciformes A do podradov (porov. napr. Wetmore 1960):

  • podrad ďatle D (Pici C) zahŕňal len čeľaď Picidae;
  • podrad Galbulae B zahŕňal všetky ostatné čeľade z radu Piciformes A.

Zdroje tejto kapitoly:[26][27][14][28][29][30][31][32][33][34][35][36][37][38][15][18][3][39][40][41][42][43][44][45][46][47]

Tukan

Systémy používané do začiatku 20. storočia

[upraviť | upraviť zdroj]

Základné taxóny v 19. storočí boli tieto:

  • V 19. storočí sa systémoch často vyskytoval rad šplhavce C/ lezce A/ lazúni A (Picae B/ Scansores B/ Picariae C), ktorý zahŕňal popri dnešnom rade Piciformes A aj dnešné rady kukučkotvaré (Cuculiformes), turakotvaré (Musophagiformes), papagájotvaré (Psittaciformes), krakľotvaré (Coraciiformes), dutinovce (Bucerotiformes), trogónotvaré (Trogoniformes), časť dnešného radu vrabcotvaré (Passeriformes), taxón kolibríky (Trochilidi), pričom niekedy boli do tohto taxónu zahrnuté aj dnešné taxóny dážďovníky (Apodi) a lelkotvaré (Caprimulgiformes) a niekedy naopak boli z neho vylúčené dnešné taxóny papagájotvaré (Psittaciformes) a vrabcotvaré (Passeriformes).
  • Alternatívne (až do začiatku 20. storočia) sa vyskytoval trochu užšie vymedzený rad šplhavce D/ lezce B/ lazúni B (Scansores C), ktorý spravidla zahŕňal len dnešné rady Piciformes A, kukučkotvaré (Cuculiformes), kurakotvaré (Musophagiformes) a často aj trogónotvaré (Trogoniformes), a niekedy navyše v závislosti od autora (a) buď aj papagájotvaré (Psittaciformes), (b) alebo aj krakľotvaré (Coraciiformes) + dutinovce (Bucerotiformes). Taxón Scansores C bez taxónov Coraciiformes a Bucerotiformes sa označoval aj názvom Zygodactyli alebo Zygodactylidae (pričom ale názvom Zygodactylae sa alternatívne označoval celý dnešný rad Piciformes A okrem čeľade Picidae). Taxón Scansores C vrátane Coraciiformes a Bucerotiformes sa označoval aj názvom Picariae D.[48][49][50][51][52][53][11][21][54][19][20][55][47][56][57][58][59][60][61][62]

V 19. storočia sa vyskytovali aj systémy, v ktorých sa namiesto vyššie spomínaného radu šplhavce C (Picae B) uvádzalo niekoľko menších radov, napríklad konkrétne:

- tri rady: rad Levirostres (t.j. dnešné Ramphastides A a Bucerotidae), rad Pici D (t. j. dnešné Picidae, Coraciiformes, Sittidae a zvyšné Bucerotiformes) a rad Coraces (t. j. zvyšok taxónu Picae B a rod Lanius)[63];
- alebo štyri rady: rad Levirostres (t.j. dnešné Indicatoridae, Ramphastides A, Galbulae, Cuculiformes, Musophagiformes, Coraciiformes, Bucerotiformes, Trogoniformes, Apodi a Caprimulgiformes), rad Pici C (t. j. len dnešné Picidae), rad Psittacini (t.j. len dnešné Psittaciformes) a rad Stridores (t. j. len Trochilidi).[64]

V niektorých systémoch v 19. storočí a na začiatku 20. storočia sa dnešný rad Piciformes A (či Piciformes B) považoval za súčasť radu krakľotvaré (Coraciiformes) a v rámci neho sa zaraďoval ako podrad (nie rad) ďatle A (Pici A/ Picariae A).[65][66][47][59]

V niektorých systémoch v minulosti existoval v rámci vyššie spomínaného radu šplhavce D (Scansores C/Picariae D) podrad ďatle D (Pici C/Piciformes C), ktorý zahŕňal len dnešnú čeľaď Picidae, zatiaľ čo zvyšok dnešného radu Piciformes A bol zaradený spolu s kukučkami (a niekoľkými ďalšími taxónmi) do podradu nаzvaného Cuculiformes či Coccyges.[54][58]

Shufeldt 1903 mal namiesto dnešného radu Piciformes A dva nadpodrady: nadpodrad Piciformes C (s jediným podradom Pici, ktorý zahŕňal len čeľaď Picidae) a nadpodrad Picariformes (s podradmi Indicatores, Capitones a Ramphastides), ktoré oba patrili (spolu s veľkou väčšinou všetkých vtákov) do radu Ornithurae.[67][68]

  1. Ďatlovití je tu výslovne názov radu, teda nejde o zámenu s názvom čeľade ďatlovité, ktorého zastaraná podoba je tiež ďatlovití.[21]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b KRUMPÁL, Miroslav. Veľká kniha živočíchov : viac ako 1600 farebných ilustrácií. Prvé. vyd. Bratislava : Príroda, 2019. 344 s. ISBN 978-80-551-6883-8. S. 292.
  2. a b IVANIČ PORHAJAŠOVÁ, J. et al. Zoológia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2014. S. 100
  3. a b BURNIE, D. et al. Zviera: obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava: Ikar, 2002. S. 21
  4. a b BURNIE, David. Vták : unikátny obrazový sprievodca. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2008. 512 s. ISBN 978-80-551-1754-6. S. 315.
  5. TRNKA, A. Chordáty - zoológia a ekológia. Trnava: Trnavská univerzita, Pedagogická fakulta, 2008. S. 150
  6. BALÁŽOVÁ, Mária; MALINÍKOVÁ, Erika; BALÁŽ, Michal. Úspešná maturita. 1. vyd. [Košice] : Taktik, 2023. 448 s. ISBN 978-80-8180-351-2. S. 261.
  7. SLÁDEK, J., KROPIL, R. Lesnícka zoológia. Zvolen: Technická univerzita, 2001. S. 5, 78
  8. BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. s. 528.
  9. BREHM, A. Život zvierat 3 - Vtáky. Bratislava: Obzor. 1968. S. 350
  10. Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1953. 1(1). S. 15
  11. a b FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. triedu slov. gymnázií. 1941. S. 174
  12. Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 27
  13. BROUL, F. et al. Prírodopis pre meštianske školy slovenské - 1. stupeň. Olomouc: R. Promberger. 1932. S. 49
  14. a b KOVALIK, P. Slovenské mená vtákov sveta 2020 - excelová verzia SMVS_13_aug_2020 [1]
  15. a b FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied. 1958, S. 135 a nasl.
  16. BURKA, M. et al. Poľnohospodárska biológia. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1960. S. 339
  17. LENOCHOVÁ, M. et al. Biológia pre 1. ročník gymnázia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984. S. 161
  18. a b HELL, P., SLÁDEK, J. Poľovníctvo, Poľovnícka zoológia a patológia. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry. 1962. S. 76
  19. a b DANĚK, G., PIKULA, J. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. 1936. S. 150
  20. a b POLÍVKA, F., KLÍMA, S. Živočíchopis pre nižšie triedy stredných škôl. 1928. S. 90-93
  21. a b c d Rízner, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 69 a nasl.
  22. Muzeálna slovenská spoločnost̕. Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti (Revue de Societé de musée slovaque. Sammelwerk der Slowakischen Museumsgesellschaft). [s.l.] : Muzeálna slovenská spoločnost̕, 1906. 846 s. S. 146.
  23. Győrffy, I. Prírodopis ... pre žiakov ľud. škôl. 9. vyd. Ostrihom 1899. S. 26
  24. PECHOČ, K. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Československá Grafická Unia. 1935. S. 125
  25. THE HOWARD AND MOORE COMPLETE CHECKLIST OF THE BIRDS OF THE WORLD - Errata and Corrigende to Volume 1 [2]
  26. Piciformes - bird-phylogeny [online]. bird-phylogeny.de, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online.
  27. Gaudin, Jimmy. (2024). L'inventaire taxonomique des oiseaux du monde, revu, augmenté et corrigé. Taxonomic checklist of Birds of the World, updated and corrected [3]
  28. Kompletna lista ptaków świata [online]. listaptakow.eko.uj.edu.pl, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online.
  29. H&M4 Checklist [4] (prístup 3. 5. 2024)
  30. SIBLEY, Ch. G. et al. A CLASSIFICATION OF THE LIVING BIRDS OF THE WORLD BASED ON DNA-DNA HYBRIDIZATION STUDIES. The Auk. No. 3 1988 [5]
  31. Sibley, C. G., & Ahlquist, J. E. (1986). Reconstructing Bird Phylogeny by Comparing DNA’s. Scientific American, 254(2), 82–92.
  32. Taxonomy in Flux - Piciformes (tree) [online]. jboyd.net, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online.
  33. Clements, J. F., P. C. Rasmussen, T. S. Schulenberg, M. J. Iliff, T. A. Fredericks, J. A. Gerbracht, D. Lepage, A. Spencer, S. M. Billerman, B. L. Sullivan, and C. L. Wood. 2023. The eBird/Clements checklist of Birds of the World: v2023b. Downloaded from https://www.birds.cornell.edu/clementschecklist/download/
  34. Řád - šplhavci (Piciformes) [online]. ornitas.cz, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online.
  35. PRUM, R. O. Phylogenetic interrelationships of the barbets (Aves: Capitonidae) and toucans (Aves:Ramphastidae) based on morphology with comparisons to DNA-DNA hybridization. Zool. Journal of the Linnean Soc. (1988), 92: 313-343 [6]
  36. SHORT, Lester; HORNE, Jennifer F. M.. Toucans, Barbets, and Honeyguides (Ramphastidae, Capitonidae and Indicatoridae). [s.l.] : OUP Oxford, 2001. 526 s. Dostupné online. ISBN 978-0-19-854666-5. S. 7.
  37. Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. a [7] a [8]
  38. FERIANC, O., MATOUŠEK, B. Slovenské mená vtákov. II. časť. In: Múzeum, č. 3 1978. S. 36
  39. Piciformes [online]. tolweb.org, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. Archivované 2013-12-02 z originálu.
  40. BOCK, W. J. Aves. In: Parker, S. P. (ed.), Synopsis and Classification of Living Organisms 2. 1982. S. 995.
  41. Livezey, B.C. & Zusi, R.L. 2007. Higher-order phylogeny of modern birds (Theropoda, Aves: Neornithes) based on comparative anatomy. II. Analysis and discussion. Zool. J. Linn. Soc. 149: 1-95
  42. GRZIMEK, B. et al. Grzimeks Tierleben Band IX Vögel 3. 1970.
  43. kolektív autorov. Птицы России и сопредельных регионов. Совообразные, Козодоеобразные, Стрижеобразные, Ракшеобразные, Удодообразные, Дятлообразные. [s.l.] : Litres, 2022. 512 s. Dostupné online. ISBN 978-5-04115479-0.
  44. WETMORE, A. A classification for the birds of the world. 1960. S. 30 [9]
  45. Slovenské menoslovie vtákov (Aves) fauny ČSFR (dokončenie). In: Kultúra slova. č. 10. 1990. S. 350
  46. SCHOUTEDEN, D. H. Faune du Congo Belge et du Ruanda-Urundi - III Oiseaux Non-Passereaux. 1953. S. 374 a nasl. [10]
  47. a b c RIDGWAY, R. The birds of North and Middle America - part V 1911 S. 295-297 [11] a part VI. 1914. S. 1 a nasl. [12]
  48. Tag Archives: Linnean taxonomy [online]. earthlingnature.wordpress.com, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online.
  49. Linné, C. Syst. Nat. tomus I. 12. vyd. 1766. S. 115-117, 139-189
  50. BURMEISTER, Hermann. Lehrbuch der Naturgeschichte. [s.l.] : Anton und Gelbecke, 1830. 594 s. Dostupné online. S. 496-500.
  51. JEŽO, M. Školník pre školy elementárne, slovenské. Trnava: G. a E. Bežo, 1921. S. 82
  52. ZÁTURECKÝ, A. P. Naše vtáctvo. In: Dom a škola č. 4. 1894. S. 108
  53. šplhavec. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  54. a b SCHMARDA, Ludwig Karl. Zoologie. [s.l.] : W. Braumüller, 1878. 727 s. Dostupné online. S. 554 a nasl..
  55. Klettervögel. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 11. Leipzig 1907, S. 134-135.
  56. Jan van der Hoeven. Naturgeschichte der Wirbelthiere. [s.l.] : Leopold Voss, 1856. 817 s. Dostupné online. S. 453 a nasl., 474.
  57. NICHOLSON, Henry Alleyne. A Manual of zoology for the use of students. [s.l.] : D. Appleton & Company, 1883. 674 s. Dostupné online. S. 492 a nasl..
  58. a b COUES, Elliott. Key to North American Birds (Containing a Concise Account of Every Species of Living and Fossil Bird at Present Known from the Continent North of the Mexican and United States Boundary, Inclusive of Greenland and Lower California). [s.l.] : Estes and Lauriat, 1892. 907 s. Dostupné online. S. 444-447.
  59. a b BRONN, Heinrich Georg. Dr. H.G. Bronn's (Klassen und Ordnungen des Thier-Reichs wissenschaftlich dargestellt in Wort und Bild). [s.l.] : C.F. Winter'sche Verlagsbuchhandlung, 1893. 320 s. Dostupné online.
  60. GRAVENHORST, Johann Ludwig Christian Carl. Das Thierreich nach den Verwandtschaften und Uebergängen in den Klassen und Ordnungen desselben dargestellt. [s.l.] : Graß, Barth, 1845. 254 s. Dostupné online. S. 47.
  61. KAUP, J. J. Classification der säugethiere und vögel. 1844. S. 20 a nasl. [13]
  62. The Cabinet Cyclopaedia. [s.l.] : Longman, Rees, Orme, Brown and Green, 1836. 382 s. Dostupné online. S. 357-358.
  63. GRAVENHORST, Johann Ludwig Christian. Vergleichende Uebersicht des Linneischen und einiger neuern zoologischen Systeme. [s.l.] : Bey Heinrich Dieterich, 1807. 476 s. Dostupné online. S. 439.
  64. Brehms Thierleben. Allgemeine Kunde des Thierreichs, Vierter Band, Zweite Abtheilung: Vögel, Erster Band: Papageien, Leichtschnäbler, Schwirrvögel, Spechte und Raubvögel. Leipzig: Verlag des Bibliographischen Instituts, 1882
  65. BREHM, A. Brehmův Život zvířat, Díl 3, Sv. 3 - Ptáci. Kukačkovití (Papoušci) - Mandelíkovití. Praha: J. Otto. 1927, S. 360
  66. JANDA, J., BABOR, J. F.. Velký ilustrovaný přírodopis všech tří říší, Svazek 1 - Savci-ptáci. Praha: Ústřední nakladatelství a knihkupectví učitelstva českoslovanského, 1930. S. 512
  67. The American Naturalist. [s.l.] : Essex Institute, 1904. 950 s. Dostupné online. S. 855.
  68. BAYER, F. Z novější systematiky obratlovů. In: Živa č. 6 1905. S. 164 a nasl.