Pioneer 1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pioneer 1
mesačná sonda
Podoba sond Pioneer 0 až 2
Podoba sond Pioneer 0 až 2
PrevádzkovateľUSA, USAF, NASA
Hlavní dodávateliaUSA, TRW
Dátum štartu11. október 1958
Nosná raketaThor Able 1
KozmodrómEastern Test Range
Trvanie misie1,794 dňa
Zánik13. október 1958
COSPAR1958-007A
Hmotnosťvzletová 38 kg
Raketa Thor so sondou Pioneer 1 pred štartom

Pioneer 1 bola americká kozmická sonda, druhý pokus o vyslanie americkej sondy k Mesiacu. Štartovala 11. októbra 1958. Misia bola neúspešná, sonda nedosiahla trajektóriu na Mesiac ani obežnú dráhu okolo Zeme a po 43 h 17,5 min od štartu zanikla nad Tichým oceánom.

Kvôli programovej chybe riadenia nosnej rakety dosiahla sonda nižšiu rýchlosť, než bolo potrebné na opustenie sféry gravitačného vplyvu Zeme. Taktiež odchýlka v smere činila asi 3,5°. Sonda preto zostava na balistickej trajektórii s maximálnou výškou 113 800 km (cca tretina vzdialenosti k Mesiacu). V priebehu letu boli v obmedzenom rozsahu vykonávané vedecké merania.

Opis[upraviť | upraviť kód]

Rotáciou stabilizovaná sonda mala strednú časť v tvare nízkeho valca prechádzajúceho na oboch stranách do komolého kužeľa. Priemer valcovej časti bol 0,74 m a výška vrátane kužeľových predĺžení 0,76 m. Hlavným štruktúrnym prvkom, ktorý je umiestnený v osi sondy a prechádza spodným kužeľom, je raketový motor na TPL s hmotnosťou 11 kg slúžiaci na navedenie na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Ďalších osem malých korekčných motorčekov na TPl bolo umiestnených na prstenci na konci horného kužeľa, ktorý mohol byť po použití oddelený. Z horného kužeľa vyčnievala dipólová anténa. Plášť sondy je vyrobený z laminovanej umelej hmoty. Sonda niesla následujúce vedecké prístroje s hmotnosťou 17,8 kg:

  • infračervený televízny skenujúci systém (3,7 kg) pre výskum povrchu Mesiaca s rozlíšením 1 miliradián;
  • ionizačná komora s objemom 43 cm3 na meranie primárneho kozmického žiarenia a tiež sekundárnych efektov vznikajúcich interakciou kozmickej radiácie s materiálom ionizačnej komory;
  • súprava mikrofónov a membrány registrujúcej mikrometeority v dvoch úrovniach dopadovej energie;
  • jednocievkový magnetometer slúžiaci na meranie magnetického poľa v rozsahu 0,6×10-3 µT až 1.2×10-3 mT v priestore medzi Zemou a Mesiacom a pre nájdenie prípadného magnetického poľa Mesiaca. Meranie prebieha v rovine kolmej na os rotácie;
  • teplotne závislý rezistor na meranie vnútorných tepelných pomerov sondy.

Elektrická energia se získavala z NiCd batérie (zážih raketového motoru), Ag článkovej batérie (napájanie televízneho systému) a Hg batérie (ostatné elektrické obvody). Rádiový systém vysielal na 108,06 MHz a využíval elektrickou dipólovou anténu (300 mW) na prenos telemetrie a dopplerovské merania a magnetickou dipólovou anténu (50 W) pre televízny systém. Komunikácia v smere Zem-sonda prebiehala na 115 MHz cez elektrickú dipólovú anténu.[1]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Tento text alebo jeho časť bola prevzatá z článku https://www.lib.cas.cz/space.40/2003/INDEX1.HTM (verzia 2012-01-25) uverejneného na stránkach SPACE 40 , ktorého autormi sú Miroslav Káňa, Antonín Vítek. (licencia GFDL a CC-BY-SA 3.0, povolenie autora)