Piz Badile
| Piz Badile | |
| vrch | |
 Severovýchodná stena Piz Badile
| |
| Štáty |  Švajčiarsko,  Taliansko
|
|---|---|
| Región | Bregaglia |
| Pohorie | Alpy |
| Nadmorská výška | 3 308 m n. m. |
| Súradnice | 46°17′41″S 9°35′10″V / 46,29472°S 9,58611°V |
| Najľahší výstup | Južným hrebeňom (Červený kuloár) |
| Prvovýstup | W. A. B. Coolidge, F. a H. Dévouassoudovci |
| - dátum | 27. júl 1867 |
  Poloha v rámci Švajčiarska
| |
| Wikimedia Commons: Piz Badile | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Piz Badile je 3 308 m vysoký vrch na hranici Švajčiarska a Talianska, v oblasti Bergell. Popularitu mu priniesla jeho 900 m vysoká severovýchodná stena, žulový monolit, ktorý tvorí „hladký, kolmý, pravidelný múr, vyvolávajúci predstavu dokonalosti“ (Rébuffat).
Pizzo Badile znamená po taliansky „Štít Lopata“. Pod vrcholom je dnes bivaková búda.
Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]
- Prvý výstup na vrchol južným hrebeňom – dnešnou normálkou – uskutočnil W. A. B. Coolidge a horskí vodcovia F. Dévouassoud a H. Dévouassoud v r. 1867, obťažnosť II.
- Prvovýstup severnou hranou z r. 1923 (W. Risch a A. Zürcher), V-, Badilekante, patrí k najkrajším alpským lezeckým túram.
- Prvovýstup severovýchodnou stenou vykonali v r. 1937 piati: R. Cassin, G. Esposito, V. Ratti, ku ktorým sa v stene pridali dvaja mladí lezci z Como. Na tretí deň všetci doliezli na vrchol v búrke, ale M. Molteni zahynul od vyčerpania hneď za vrcholom a G. Valseschi kúsok od chaty Gianetti. Obťažnosť cesty (V+/A0 alebo VI+).
Iné zaujímavé výstupy cez Severovýchodnú stenu[upraviť | upraviť zdroj]
- 1947 G. Rébuffat ako horský vodca, B. Pierre, Cassinova c.
- 1952 Prvé sólo Cassinovou cestou spravil Hermann Buhl
- 1967 – 68 Prvý zimný priestup M. Darbellay, A. Gogna, G. Calcano, C. Bournissen, P. Arnamo a D. Troillet
- 1970 Zimný prvovýstup cestou „Via del Fratello“ (bračekova cesta) A. Rusconi, a G. Rusconi
- 1978 Čs. prvovýstup „Cesta bielym pásom, Linea Bianca“ urobili I. Koller a S. Šilhán
- 1978 Ďalší čs. prvovýstup (v pravej časti): „Cesta kvetov" spravili I. Koller a S. Šilhán
- 1980 Čs. prvovýstup „Cesta cez lievik“ vykonali J. Rybička, J. Šimon a L. Škalda
- 2006 Prvé zimné sólo stenou preliezol F. Valseschini (Via del Fratello)
Východná stena[upraviť | upraviť zdroj]
- 1953 Prvý výstup touto stenou Corti a Battaglia
- 1969 Prvovýstup – Anglická cesta Kosterlitz a Isherwood
- 1975 čs. direttissima A. Belica a I. Koller
- 1982 Prvý zimný priestup angl. cesty – čs. horolezkyne Z. Hoffmanová a A. Stehlíková
Šesť veľkých stien Álp[upraviť | upraviť zdroj]
Ku tzv. Trilógii – severným stenám Grandes Jorasses, Matterhornu a Eigeru sa niekedy pridáva západná stena Petit Dru, severná stena Cima Grande a práve sv. stena Piz Badile. Prvý ich všetky preliezol a vo vynikajúcej knihe „Étoiles et Tempêtes“ popísal Gaston Rébuffat.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- I. Dieška: Horolezectvo - Encyklopédia, Šport 1989.
- I. Dieška: Horolezectvo zblízka, Šport 1984.
- G. Rébuffat: Hviezdy a búrky, Osveta 1956.
- H. Buhl: Od Álp po Himaláje, Šport 1965.