Preskočiť na obsah

Piz Badile

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Piz Badile
vrch
Severovýchodná stena Piz Badile
Štáty Švajčiarsko Švajčiarsko,  Taliansko Taliansko
Región Bregaglia
Pohorie Alpy
Nadmorská výška 3 308 m n. m.
Súradnice 46°17′41″S 9°35′10″V / 46,29472°S 9,58611°V / 46.29472; 9.58611
Najľahší výstup Južným hrebeňom (Červený kuloár)
Prvovýstup W. A. B. Coolidge, F. a H. Dévouassoudovci
 - dátum 27. júl 1867
Poloha v rámci Švajčiarska
Poloha v rámci Švajčiarska
Wikimedia Commons: Piz Badile
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Piz Badile je 3 308 m vysoký vrch na hranici Švajčiarska a Talianska, v oblasti Bergell. Popularitu mu priniesla jeho 900 m vysoká severovýchodná stena, žulový monolit, ktorý tvorí „hladký, kolmý, pravidelný múr, vyvolávajúci predstavu dokonalosti“ (Rébuffat).

Pizzo Badile znamená po taliansky „Štít Lopata“. Pod vrcholom je dnes bivaková búda.

  • Prvý výstup na vrchol južným hrebeňom – dnešnou normálkou – uskutočnil W. A. B. Coolidge a horskí vodcovia F. Dévouassoud a H. Dévouassoud v r. 1867, obťažnosť II.
  • Prvovýstup severnou hranou z r. 1923 (W. Risch a A. Zürcher), V-, Badilekante, patrí k najkrajším alpským lezeckým túram.
  • Prvovýstup severovýchodnou stenou vykonali v r. 1937 piati: R. Cassin, G. Esposito, V. Ratti, ku ktorým sa v stene pridali dvaja mladí lezci z Como. Na tretí deň všetci doliezli na vrchol v búrke, ale M. Molteni zahynul od vyčerpania hneď za vrcholom a G. Valseschi kúsok od chaty Gianetti. Obťažnosť cesty (V+/A0 alebo VI+).

Iné zaujímavé výstupy cez Severovýchodnú stenu

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1947 G. Rébuffat ako horský vodca, B. Pierre, Cassinova c.
  • 1952 Prvé sólo Cassinovou cestou spravil Hermann Buhl
  • 1967 – 68 Prvý zimný priestup M. Darbellay, A. Gogna, G. Calcano, C. Bournissen, P. Arnamo a D. Troillet
  • 1970 Zimný prvovýstup cestou „Via del Fratello“ (bračekova cesta) A. Rusconi, a G. Rusconi
  • 1978 Čs. prvovýstup „Cesta bielym pásom, Linea Bianca“ urobili I. Koller a S. Šilhán
  • 1978 Ďalší čs. prvovýstup (v pravej časti): „Cesta kvetov" spravili I. Koller a S. Šilhán
  • 1980 Čs. prvovýstup „Cesta cez lievik“ vykonali J. Rybička, J. Šimon a L. Škalda
  • 2006 Prvé zimné sólo stenou preliezol F. Valseschini (Via del Fratello)
Pizzo Badile z juhu, chata Gianetti

Východná stena

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1953 Prvý výstup touto stenou Corti a Battaglia
  • 1969 Prvovýstup – Anglická cesta Kosterlitz a Isherwood
  • 1975 čs. direttissima A. Belica a I. Koller
  • 1982 Prvý zimný priestup angl. cesty – čs. horolezkyne Z. Hoffmanová a A. Stehlíková

Šesť veľkých stien Álp

[upraviť | upraviť zdroj]

Ku tzv. Trilógii – severným stenám Grandes Jorasses, Matterhornu a Eigeru sa niekedy pridáva západná stena Petit Dru, severná stena Cima Grande a práve sv. stena Piz Badile. Prvý ich všetky preliezol a vo vynikajúcej knihe „Étoiles et Tempêtes“ popísal Gaston Rébuffat.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • I. Dieška: Horolezectvo - Encyklopédia, Šport 1989.
  • I. Dieška: Horolezectvo zblízka, Šport 1984.
  • G. Rébuffat: Hviezdy a búrky, Osveta 1956.
  • H. Buhl: Od Álp po Himaláje, Šport 1965.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]