Eiger

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 46°34′44″S 8°0′23″V / 46.57889°S 8.00639°V / 46.57889; 8.00639
Eiger
vrch
North face.jpg
Eiger, severná stena.
Štát Švajčiarsko Švajčiarsko
Región Bernské Alpy,
región Berner Oberland
Pohorie Alpy
Nadmorská výška 3 970 m n. m.
Súradnice 46°34′44″S 8°0′23″V / 46.57889°S 8.00639°V / 46.57889; 8.00639
Najľahší výstup Západným svahom
Prvovýstup Christian Almer, Peter Bohren, Charles Barrington
 - dátum 11. august 1858
Poloha v rámci Švajčiarska
Fire.svg
Poloha v rámci Švajčiarska
Wikimedia Commons: Eiger

Eiger je 3 970 m vysoká hora v Bernských Alpách. Spolu so štvortisícovkami Mönch (Mních) a Jungfrau (Panna) tvorí dominantné trojvršie nad centrálnou oblasťou regiónu Berner Oberland. Prvá zmienka v latinčine ako „mons Egere“. Geologicky pozostáva z druhohorných vápencov. Slávu mu priniesla jeho severná stena – Eiger Nordwand, ktorá je najväčšou stenou Álp a písala sa v nej história horolezectva.

Vnútrom hory (tunelom) vedie zubačka Grindelwald – Jungfraujoch, ktorá má v kopci dve zastávky a okná s vyhliadkou do steny, využívané aj pri záchrankách.

V r. 2006 sa vých. stenou zrútilo vyše pol milióna kubických metrov skál, nikto nebol zranený.

Výstupy normálkami[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prvovýstup uskutočnil Ír Charles Barrington s Grindelwaldskými horskými vodcami Christianom Almerom a Petrom Bohrenom 11. 8. 1858 západným svahom, obťažnosť II. Dnes sa táto najľahšia trasa začína od stanice zubačky "Eigergletscher (2 320 m)," cca 8 hod (časy pre výborne trénovaných!).
  • Severovýchodný hrebeň – Mittelegi. Od chaty Mittellegihütte (3 355 m) cca 5 hod., III, dlhé úseky po fixných lanách.
  • Južný hrebeň. Od Mönchsjochhütte (3 657 m) 6 hod., III.

Severná stena – Nordwand[upraviť | upraviť zdroj]

Sev. stena s angl. popisom významných miest

Obvykle sa uvádza relat. výška 1 800 m, ale z toho je cca 1 650 m lezeckých, bez spodnej sutiny.

Pri pokuse o výstup stenou v r. 1935 zahynuli dvaja horolezci (na mieste nazvanom bivak smrti). V roku 1936 na tomto mieste zahynula rakúsko-nemecká štvorica o ktorej bol v roku 2007 natočený dokument The Beckoning Silence. Švajčiarske úrady nato vydali zákaz výstupov stenou, zrušený neskôr súdne. Stena získala prezývku „Mordwand“.

Prvý výstup sa podaril v r. 1938 dvom nemeckým – Anderl Heckmair, Ludwig Vörg a dvom rakúskym horolezcom –  Heinrich Harrer a Fritz Kasparek. Do steny nastúpili zvlášť, ale Hitlerovské Nemecko to potom chcelo politicky zneužiť počas Anschlussu Rakúska. Harrer o prvovýstupe napísal knihu „die Weisse Spinne“ (Biely pavúk, podľa názvu firnového poľa v hornej časti steny, pozri „Spider“ na obr. vpravo).

Prvý zimný výstup uskutočnili v r. 1961 Toni Hiebeler, Walter Almberger, Anderl Mannhard a Toni Kinshofer. Pravda, nastúpili do steny cez šachtu zubačky.

Iné zaujímavé výstupy cez Nordwand[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1947 Druhý výstup uskutočnili Lionel Terray and Louis Lachenal.
  • 1952 Štvrtý výstup zrealizovali dve družstvá, ktoré sa náhodou stretli v stene. Jedno viedol Hermann Buhl, s ním liezol Sepp Jöchler a dvaja Nemci, druhé Gaston Rébufatt plus štyria. Subjektívne popisy v knihách sa zábavne líšia.
  • 1961 prvý čs. výstup R. Kuchař, Z. Zibrín, Heckmairovou cestou.
  • 1963 Prvé sólo Michel Darbellay, za cca 18 hod.
  • 1964 Prvý ženský výstup D. Voogová (a F. Bittner).
  • 1966 Direttissima, ktorú v zime dokončili Haston, Lehne, Votteler and Hupfauer po smrti spolulezca J. Harlina.
  • 1974 Reinhold Messner a Peter Habeler za 10 hodín.
  • 1976 Prvý letný priestup Harlinovou cestou – čs. družstvo P. Bednařík, P. Cicvárek, J. Sochor, P. Ševčík.
  • 1976 Čs. prvovýstup v pravej časti steny S. Kysilková, P. Plachecký, J. Rybička, J. Šmíd – tzv. Tschechenroute I (česká cesta I).
  • 1978 Čs. zimný prvovýstup v ľavej časti steny J. Flejberk, J. Rybička, J. Šmíd, M. Šmíd, Tschechenroute II.
  • 1983 Zimný sólový prvovýstup ideálnou direttissimou P. Pochylý, Pochylý route.
  • 1983 Rakúšan T. Bubendorfer vysóloval stenu bez lana za 4 hod. 50 min.
  • 2008 Švajčiar Ueli Steck prekonal vlastný rýchlostný rekord, vysóloval stenu za 2 hod. 47 min. a 33 sek.

Dnes vedie stenou vyše 20 ciest.

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma z Männlichenu: Eiger, Mönch a Jungfrau (zľava do prava)

Trilógia[upraviť | upraviť zdroj]

Severné steny Grandes Jorasses, Matterhornu a Eigeru sa označujú aj ako "magický triptych." Často sa zabúda, že prvým slovenským horolezcom, ktorý ho dokončil bol Zdeno Zibrín v r. 1961. Až dlho po ňom Hámor a Jackovič (1995). Prvé zimné sólo všetkých troch preliezol Ivano Ghirardini v zime 1977 – 78.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • I. Dieška: Horolezectvo - Encyklopédia, Šport 1989.
  • M. Šmíd: Ze života horolezce, Olympia 1991.
  • G. Rébuffat: Hviezdy a búrky, Osveta 1956.
  • H. Buhl: Od Álp po Himaláje, Šport 1965.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]