Plechový dychový nástroj

Plechové dychové nástroje sú dychové hudobné nástroje, v ktorom tón vzniká rozochvením stĺpca vzduchu pomocou pier hráča.

Na nástroj sa nasadzuje nátrubok (náustok). Plechové dychové nástroje sa obvykle vyrábajú z mosadzného plechu.

Medzi plechové dychové nástroje nástroje okrem iných patria:

Výška tónu[upraviť | upraviť zdroj]

Na plechové dychové nástroje je možné zahrať radu alikvotnych tónov, ktoré sa určujú napätím pier pri tvorbe tónu. Jemnejšie rozčlenenie hraných tónov sa prevádza zmenou dĺžky nástroja. Nástroj je v princípe dutá trúbka, najbežnejším spôsobom zmeny jej dĺžky je zaraďovanie odbočiek. K tomu slúži ventilová alebo piestová mechanika. Odbočky bývajú obvykle 3-4, ich dĺžka je volená tak, aby sa ich zaradením znížila výška tónu o poltón (druhá klapka), tón (prvá klapka), jeden a pol tónu (tretia klapka), alebo súčet niektorých kombinácii predchádzajúcich hodnôt.

Iný spôsob je zvolený u znižcovej pozauny, kde je dĺžka nástroje menená pomocou dvojice posuvných dielov, vložených do seba.

Medzi dychové nástroje patrí aj Fanfára.

Použitie v hudbe[upraviť | upraviť zdroj]

Plechové dychové nástroje sa samozrejme bežne používajú tak ako v oblasti vážnej (artificiálnej) hudby aj v odbore populárnej hudby resp. popmusic. V populárnej hudbe majú veľké využitie najmä v oblasti klasickej tanečnej hudby (tzv. stredný prúd), ďalej potom aj v oblasti ľudovej dychovej hudby (napr. slovenské ľudovky, česká lidovka). Veľmi významnú rolu hrajú tiež v jazzovej hudbe. Najmä v jazze a v dychovej hudbe sa niekedy používajú tzv. dusítka, keď hráč rukou umelo pridusuje resp. tlmí prúd vzduchu vychádzajúceho von z nástroja (v začiatkoch americkej jazzovej hudby sa k tomuto účelu používali napr. gumené inštalatérske zvony).