Poklasická indická filozofia
Poklasická indická filozofia je stredné obdobie vývinu indickej filozofie, ktoré nasleduje po starovekej indickej filozofii, predchádza novej a súčasnej indickej filozofii a možno ho vymedziť časovým rozmedzím 10. až 18. storočia.
Vývoj indickej filozofie[upraviť | upraviť zdroj]
Počiatky indickej filozofie nachádzame už vo védach - súbore posvätného, náboženského vedenia rôzneho veku (asi 1200 pred Kr. až asi 600 pred Kr.), ktoré tvorí základ brahmanského naboženstva a filozofického systému; záver véd tvoria upanišády, kde sa pozornosť sústreďuje na pojem poznania: duša je nositeľom poznania, sama je však nepoznateľná a zmyslami nepostihnuteľná, nad všetkými bohmi a prirodnými silami stojí svetový duch - brahma, ktorý preniká celým vesmírom a je súčasťou individuálnej duše - átmanu.
Po tomto skôr mytologickom období vzniká rad smerov, z ktorých najväčší význam má budhizmus; budhizmus (zakladateľom je Budha asi 563-483) preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zľych skutkov a učenie o kolobehu života; podstatou života je utrpenie a budhizmus hlása cesty ako ho prekonať a ako dosiahnuť konečný cieľ - stav, kedy končí kolobeh životov a tým aj utrpenie; svojím dôrazom na premáhanie utrpenia, na sebavychovu osobnosti zapôsobil na ďalší vývoj východných filozofií skôr v moralistickom než v náboženskom zmysle. Džinizmus (zakladateľom Džina, vl. menom Mahavíra Vardhamána, okolo 6. stor. pred Kr.) spája náboženské špekulácie s filozofickými úvahami, pričom hlása dualizmus a zdôrazňuje zdokonaľovanie človeka; tieto nábožensko-filozofické smery obsahujú mnoho materialistických a racionalistických prvkov. V neskoršom období v nich začínajú pevládať náboženské prvky a mysticizmus; na prelome letopočtu sa presadzuje synkritické učenie hinduizmu, zaoberajúce sa otázkou zmyslu ľudského života; moderná indická filozofia rozvíja potom princípy novovédantizmu, ale je aj pod vplyvom európskej, nezriedka náboženskej, filozofie.
Delenie indickej filozofie[upraviť | upraviť zdroj]
- staroveká indická filozofia (15. storočie pred Kr. - 10. storočie)
- poklasická indická filozofia (10. storočie - 18. storočie)
- nová a súčasná indická filozofia (18. storočie - 20. storočie)
Pramene indickej filozofie[upraviť | upraviť zdroj]
Smery, školy a učenia indickej filozofie[upraviť | upraviť zdroj]
- ádvaita
- bárhaspatia
- brahmanizmus
- budhizmus
- mahájánový budhizmus
- Čárvaka
- džinizmus
- džňánajoga
- budhistická filozofia
- hínajána
- hinduizmus
- joga
- lókájata
- madhjámika
- mahájána
- mímánsa
- njája
- sánkhja
- sarvástiváda
- sáutrántika
- stháviraváda
- únjaváda
- tantrizmus
- théraváda
- vaišéšika
- védánta
- védizmus
- višištádvaita
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- ahinsá
- indická filozofia
- budhizmus
- hinduizmus
- India
- Indovia
- indické náboženstvo
- brahman
- Ceylón
- daršana
- dharma-čakra
- staroveká indická filozofia
- východná filozofia
- Himaláje
- Indický oceán
- Indovia
- karma
- kšatrijovia
- indická kultúra
- nirvána
- predstavitelia indickej filozofie
- sanskrit
- Srí Lanka
- tat tvam asi
- zoznam literatúry o indickej filozofii
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- BONDY, Egon. Indická filosofie. 1. vyd. Praha : Vokno, 1991. 237 s. ISBN 80-85239-07-8.
- ZBAVITEL, Dušan. Hinduismus a jeho cesty k dokonalosti. 1. vyd. Praha : DharmaGaia, 1993. 143 s. ISBN 80-901225-5-8.
- Zbavitel, D.: Indické literatúry. Literatúra starej a strednej doby, 1963
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.