Preskočiť na obsah

Pomstiteľ (partizánsky oddiel)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Pomstiteľ alebo Mstiteľ bol partizánsky oddiel, ktorý pôsobil na Slovensku od septembra 1944 do marca 1945, teda počas Slovenského národného povstania (SNP) a následných protifašistických partizánskych bojov po potlačení povstania.

Základ oddielu tvorila 22-členná sovietsko-československá[pozn 1] partizánska organizátorská skupina Vernyje pod velením mjr. Semiona Georgieviča Morozova, vyslaná Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia a vysadená 12. – 14. septembra 1944 na základni partizánskej brigády Sergej v priestore Nižnej alebo Vyšnej Jablonky.[pozn 2] 16. septembra 1944 sa oddiel Pomstiteľ spolu s partizánskou brigádou Smrť fašizmu a oddielom Belov-Kovalenko brigády Sergej začal presúvať na západ. Na Spiši sa zapojil do ťažkých bojov o. i. pri Lendaku, kde padlo až 23 partizánov. Koncom októbra 1944 spolu s brigádou Smrť fašizmu zo severu, cez územie Poľska obišiel Tatry a cez Oravu prešiel do Nízkych Tatier, kde sa usídlil v priestore Balážov.[1]

Tu sa k oddielu pridali vojaci 1. československej armády na Slovensku, ktorí po potlačení SNP prešli na partizánsky spôsob boja, ako aj príslušníci iných partizánskych oddielov a miestnych partizánskych skupín. Začiatkom decembra 1944 sa tak sformovali nové skupiny oddielu. Vo výsledku mal Pomstiteľ šesť skupín, ktoré tvorilo (spolu s vojakmi Červenej armády) 443 príslušníkov, pričom:

  • prvej skupine velil Viktor Josifovič Jelinek,[5] zástupcom veliteľa bol V. Nesterenko, náčelníkom štábu F. Hlavica,
  • druhej skupine velil P. Kozačok,
  • tretej skupine velil Nikolaj Romanovič Nesterenko,[6] zástupcom veliteľa bol D. Potapov, náčelníkom štábu M. Vajs,
  • štvrtej skupine velil kpt. Viktor Žid, zástupcom veliteľa bol A. Kramár,
  • piatej skupine velil Ján Balaďa, zástupcom veliteľa bol C. Kováč, pričom jej základ tvorilo 19 pracovníkov zaniknutého Slobodného slovenského vysielača a vyvíjala najmä agitačno-propagačnú činnosť – organizovala besedy a stretnutia s obyvateľstvom, vydávala časopis Zvesti, tlačila maďarské a nemecké letáky, vyhotovovala falošné doklady,
  • šiestej skupine velil Daniel Chladný-Hanoš, zástupcom veliteľa bol V. Čunderlík a D. Lavas, náčelníkom štábu J. Prokeš, pričom táto skupina sa spojila s partizánskou rotou Dolný Jelenec, ktorej velil Chladného brat Ján.[1]

V decembri 1944 a januári 1945 sa brigáda zamerala najmä na diverzné akcie na komunikáciách a vojenských objektoch v údolí Hrona. Od začiatku februára v jej činnosti prevládali bojové strety nepriateľskými jednotkami presúvajúcimi sa z Banskej Bystrice do Ružomberka a s protipartizánskymi aj frontovými jednotkami. 18. marca začali nemecké frontové a protipartizánske jednotky generálny útok na Kalište, Španiu Dolinu, Baláže a Staré Hory, podporovanými tankami. Pomstiteľ bol pre nedostatok munície nútený z tohto priestoru ustúpiť a okrem šiestej skupiny sa jeho jednotky vydali na prechod frontu na oslobodené územie, ktorý úspešne uskutočnili 22. – 23. marca v priestore Mýta pod Ďumbierom.[7]

  1. Osem príslušníkov boli občanmi Československa.[1]
  2. Informácia o vysadení skupiny sa v rámci encyklopédie Dejiny Slovenského národného povstania 1944 (5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP, 1984) mierne líši.
    V hesle o partizánskom oddiele sa uvádza, že organizátorská skupina Veryje bola „vysadená 12. – 14. 9. 1944 na základňu partiz.[ánskej] brigády Sergej v priestore Vyšnej Jablonky“ (zvýraznil redaktor Wikipédie),[1] zatiaľ čo v biografickom hesle o S. G. Morozovovi sa píše: „Po prebití sa cez front [z Bieloruska] veliteľ 19-člennej partiz.[ánskej] skupiny, ktorá z Moskvy odletela do Stanislavi, 12. – 14. septembra 1944 bola vysadená pri Nižnej Jablonke, potom veliteľ partiz. oddielu Pomstiteľ“ (zvýraznil redaktor Wikipédie).[2] O partizánskej brigáde Sergej je z tejto encyklopédie známe, že 1. augusta 1944 pri Osadnom prešiel jej oddiel Belov-Kovalenko pod velením npor. Andreja Michajloviča Zalku[3] z Poľska na územie Slovenska, kam sa 5. septembra 1944 presunula celá brigáda. Pôsobila v oblasti severovýchodného Slovenska, kde v spolupráci s ostatnými odbojovými jednotkami „v priestore Vyšná a Nižná Jablonka – ZubnéPichnePčoliné“ utvorila partizánsku oblasť zahŕňajúcu okolo 20 dedín. Autor hesla ďalej uvádza, že 21. septembra nepriateľ za podpory tankov útočil na brigádu z troch smerov – „od Humenného na Zubné, od Medzilaboriec na Nižnú Jablonku a od Sniny na Pichne“.[4] Z textu nie je známe, kde v priestore Nižnej či Vyšnej Jablonky sa nachádzala vyššie zmieňovaná základňa. (V čase útoku 21. – 24. septembra sa štáb brigády nachádzal pri Zubnom a následne sa brigáda skoncentrovala „v priestore Vyšnej Jablonky a s časťou príslušníkov brigády Kriváň odrazila 26. – 27. 9. 1944 ďalšie nepriateľské útoky.“) Napokon, dediny Vyšná a Nižná Jablonka od seba delí len nepatrná, zhruba trojkilometrová vzdialenosť (po priamej ceste popri Rieke).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d Plevza, Viliam, ed. (1984), „Pomstiteľ“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 408 
  2. Plevza, Viliam, ed. (1984), „Moroz, Semion Georgievič“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 320 
  3. Plevza, Viliam, ed. (1984), „Zalko, Andrej Michajlovič“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 624 
  4. Plevza, Viliam, ed. (1984), „Sergej“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 468 
  5. Plevza, Viliam, ed. (1984), „Jelinek, Viktor Josifovič“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 210, „sovietsky partizán. Počas SNP od dec.[embra] 1944 veliteľ skupiny samostatného partiz.[ánskeho] oddielu Pomstiteľ.“ 
  6. Plevza, Viliam, ed. (1984), „Nesterenko, Nikolaj Romanovič“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 336, „sovietsky partizán. Počas SNP zástupca veliteľa 1. skupiny, neskôr veliteľ 3. skupiny samostatného partiz.[ánskeho] oddielu Pomstiteľ.“ 
  7. Plevza, Viliam, ed. (1984), „Pomstiteľ“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 408-409