Portál:Česko/Odporúčaný článok/26
Dejiny Česka sú dejinami územia tzv. českých krajín, teda Čiech, Moravy a časťi Sliezska.
Prvé doklady o osídlení Česka v podobe artefaktov siahajú až do staršej kamennej doby, zhruba 28 000 rokov pred Kr. Od 3. storočia pred Kr. obývali Česko Kelti. Meno keltského kmeňa Bójov sa stalo základom pre latinské pomenovanie Čiech Boiohaemum, z ktorého vznikol názov Bohemia, ktorý sa dodnes pre Čechy používa v mnohých jazykoch. Začiatkom 1. storočia prišli na územie Čiech germánske kmene a nedávne archeologické nálezy svedčia o tom, že sa rímske légie v 2. storočí na pár rokov dostali až na strednú Moravu k dnešnému Olomoucu.
Na Morave a v Čechách sa prví Slovania objavili v 6. storočí, prevažne v jeho druhej polovici. Prišli z východu cez horské pásma, priesmyky a dolinami riek. Na území chránenom zo všetkých strán prirodzenou hranicou hôr a hlbokých lesov, panoval pomerný pokoj. V tom čase tu sídlili už iba zvyšky predchádzajúceho germánskeho obyvateľstva, ktorého väčšia časť sa odsťahovala na západ. Slovanov prišlo po menších skupinách niekoľko desiatok tisíc. Pokojne sa usadili vedľa germánskych osád, pretože pôdy bolo v úrodných nížinách okolo Labe, Ohře a dolného toku Vltavy dostatok.