Portál:Česko/Osobnosť týždňa/40
Václav I. alebo svätý Václav (* okolo 907 – † 28. september 929/935, Stará Boleslav, Česko) bolo české knieža z rodu Přemyslovcov, neskoršie svätec a hlavný patrón Čiech.
V detstve bol starší syn Vratislava I. a Drahomíry vychovávaný na Tetíne svojou babičkou svätou Ľudmilou, ktorá mu za učiteľa vybrala slovanského kňaza Pavla. Keď sa jeho otec stal českým kniežaťom, poslal svojho syna na Budeč študovať latinčinu. Po Vratislavovej smrti vo februári 921 sa začala krátka poručnícka vláda Ľudmily. Tá však skončila ešte v septembri toho roku, keď bola Ľudmila zavraždená a opatery neplnoletého kniežaťa sa ujala jeho matka Drahomíra. Po prevzatí vlády vyhnal Václav svoju matku z kniežacieho dvora, po čase ju však zavolal späť. Václavova vláda bola od počiatku charakteristická podporou kresťanskej cirkvi. V roku 929 bol Václav nútený podrobiť sa rímskemu cisárovi Henrichovi I. Vtáčnikovi, ktorý so svojím vojskom pritiahol až k Prahe. S týmto aktom bolo spojené i platenie poplatku, ktorý mal český panovník odvádzať rímskemu cisárovi.
Václav založil na Pražskom hrade kostol zasvätený saskému patrónovi sv. Vítovi. Časť ostatkov tohto svätca získal Václav práve od cisára Henricha. Tento smer Václavovej politickej orientácie sa nepáčil strane, ktorá nechcela prijať uvedené nábožensko-politické väzby. Jej reprezentantom bol Václavov mladší brat Boleslav, ktorý sídlil vo svojom údelnom kniežatstve v Starej Boleslavi. Obaja bratia sa dostávali do čoraz ostrejších osobných sporov, ktoré vyvrcholili pozvaním Václava do Starej Boleslavi na slávnosť vysvätenia kostola. Na nej bol ráno 28. septembra 929 (v novších prameňoch je uvádzaný rok 935) knieža Václav zavraždený. Boleslav so svojou družinou obsadil Pražský hrad a stal sa českým kniežaťom. Čoskoro dal previezť bratove ostatky do Prahy a uložiť ich do novopostavenej svätováclavskej kaplnky v kostole sv. Víta, kde sú dodnes.