Portál:Architektúra/Odporúčaný článok/38

Dóm sv. Alžbety je gotická arcibiskupská katedrála, ktorá sa nachádza na Hlavnej ulici v Košiciach. Je to zároveň najväčší kostol na Slovensku vôbec a „najvýchodnejšia“ gotická katedrála v Európe. Vonkajšia dĺžka dómu je 60 m, šírka 36 m, výška severnej veže 60 m, hlavnej lode 23 m a bočných lodí 12 m. Vnútorná výška hlavnej lode je 24 m a celý kostol zaberá plochu 1200 m².

Dóm bol postavený na mieste staršieho goticko-románskeho farského kostola zasväteného sv. Alžbete Uhorskej, ktorý bol postavený v druhej tretine 13. storočia. Aj v listine pápeža Martina IV. z roku 1283 sa uvádza, že jágerský biskup Ondrej II. vyňal spod právomoci abovského arcidiakona košickú faru. Tento farský kostol vyhorel okolo roku 1380, avšak bol upravený a udržiavaný v prevádzke až do výstavby súčasného Dómu.

Bohatí mešťania rozhodli o výstavbe nového veľkolepého dómu zodpovedajúcemu významu stredovekých Košíc s požehnaním panovníka Žigmunda Luxemburského po roku 1380. Prvá fáza stavebných prác trvala do roku 1462. V tejto etape bol kostol stavaný prv ako päťloďová bazilika. Zvykne sa uvádzať, že vzorom pre košický dóm mal byťDóm sv. Viktora v Xantene v Porýní, avšak toto stanovisko je spochybňované. Po príchode novej stavebnej dielne - hute - v roku 1440 bola koncepcia výstavby zmenená pridaním k hlavnej lodi rovnako vysokej priečnej lode. Sochárska výzdoba bočných portálov predstavuje vrcholné gotické staviteľstvo európskeho formátu, tak ako presbytérium od dvorného staviteľa Žigmunda Luxemburského Petra. Severná osemboká veža bola v porovnaní so zvyškom chrámu stavaná skromnejšie. Od 60. rokov 14. storočia vrcholila prvá etapa výstavby dómu prácami na jeho interiéry.

Druhá etapa sa začala v roku 1462 výstavbou južnej, alebo Matejovej veže, ktorá dostala pomenovanie po vtedajšom vladárovi a prispievateľovi na dóm Matejovi Korvínovi. Táto bola stavaná ornamentálnejšie ako severná veža dómu, nakoľko došlo aj k výmene stavebnej hute.

Od roku 1464 do roku 1490 pôsobil na stavbe Dómu sv. Alžbety kamenár, ktorého meno uvádzajú historické pramene ako majster Stephan Lapicidus alebo Stephan Steynmentz werkmeister zu Khashaw. Popri výstavbe veže sa stavali aj bočné kaplnky, ktoré pôvodne na plánoch nefigurovali: v roku 1475 bola postavená kaplnka sv. Kríža, v roku 1477 kaplnka Panny Márie a ku koncu toho istého storočia i dnes už neexistujúca kaplnka sv. Jozefa. Veľkolepo poňaté bolo riešenie južného portálu s predsieňou a kráľovskej empory, ku ktorej doviedli unikátne zdvojené kráľovské schodisko. Obe riešenia sú výsledkom vplyvu hute Petra Parléřa pôsobiacej pri pražskej Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha v druhej polovici 14. storočia.