Portál:Belgicko/Odporúčané články

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Justine Heninová[upraviť kód]

Justine Heninová
uprav
Olympijské zlato
Justine Heninová

Justine Heninová (1. jún, 1982, Liège, Belgicko) je bývalá belgická profesionálna tenistka, popredná hráčka rebríčka WTA, víťazka siedmych grandslamových turnajov. Bola povestná svojou mentálnou silou a jednoručným bekhendom, ktorý John McEnroe nazval najlepším a najkrajším na svete, hraným či už mužom alebo ženou.. 14. mája 2008 ohlásila koniec svojej profesionálnej kariéry.

Čítať viac...



Béguinages[upraviť kód]

Béguinages
uprav
Béguinages

Béguinages (flámsky: begijnhof) sú špecifické architektonické objekty, skupiny menších domov obohnaných múrom, ktoré boli v stredoveku obývané bekyňami. Bekyne ženské náboženské združenie vo vnútri rímskokatolíckej cirkvi, založené v 13. storočí v Nizozemsku pre ženy, ktoré chceli slúžiť Bohu bez toho, aby sa odlúčili od sveta. V roku 1184 založil kňaz Lambert de Begue (prezývaný Kokta) v Lutychu ženské náboženské spolky, ktoré po ňom prijali meno béguines – bekyne. Toto hnutie bolo pôvodne vyvolané veľkým populačným nepomerom mužov a žien v dôsledku križiackych výprav.[chýba zdroj] Voľné združenie osôb sa postupne pretvorilo v rád, ktorý však nebol tak prísny ako iné uzavreté rády. Členovia neskladali rehoľný sľub a svojim členom rád prikazoval síce poslušnosť a pokánie, ale nie chudobu, ako tomu bolo u mníšok. Mnohé členky boli vdovy, či slobodné ženy z bohatých a vážených rodín. Ich cieľom bola modlitba, rozjímanie a charitatívna činnosť. Väčšinou sa starali o chorých a starých ľudí a tiež vyrábali krajky a oblečenie, čo bol jeden zo zdrojov financií. Postupne vznikla i mužská obdoba Rádu – beguini alebo tiež berghardovia.

Čítať viac...


Bitka pri Waterloo[upraviť kód]

Bitka pri Waterloo
uprav
William Sadler, Bitka pri Waterloo

Bitka pri Waterloo bola bitka medzi francúzskymi a spojenými britsko-nizozemsko-nemeckými vojskami, ktorá sa odohrala 18. júna 1815 pri Waterloo v dnešnom Belgicku. Porážka Francúzov viedla k definitívnemu odstúpeniu Napoleona a zániku prvého francúzskeho cisárstva.

Čítať viac...



Vennbahn[upraviť kód]

Vennbahn
uprav
Viadukt pri meste Bütgenbach v belgickom Valónsku

Vennbahn je názov sústavy železničných tratí a zároveň skupiny piatich nemeckých exkláv vytvorených belgickou železničnou traťou, ktorá prechádza územím Nemecka medzi mestami Rötgen a Monschau, južne od Aachenu. Železničná trať je spolu s priľahlým územím vo vlastníctve Belgicka, čo spôsobilo vznik piatich navzájom oddelených exkláv, ktoré sú izolované od zvyšku Nemecka. Ide o tieto exklávy: Munsterbildchen, Rötgener Wald (vytvára južnú časť katastrálneho územia mesta Rötgen), Rückschlag, Mützenich, Ruitzhof. Administratívne prináležia spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko (nem. Nordrhein-Westfalen).

Čítať viac...


Circuit de Spa-Francorchamps[upraviť kód]

Circuit de Spa-Francorchamps
uprav
Letecká snímka okruhu

Circuit de Spa-Francorchamps je slávna pretekárska trať s bohatou históriou známa najmä vďaka belgickej Grand Prix a vytrvalostným pretekom 24 hodín Spa. Jazda na tomto okruhu je vždy veľkou výzvou a tento zážitok ešte umocňuje nebezpečná pasáž Eau Rouge. Okruh Spa-Francorchamps je zasadený do krásnej hornatej krajiny s nezabudnuteľnou prírodou a jeho charakteristika z neho robí unikátne miesto, ktoré si pochvaľujú prakticky všetci piloti a fanúšikovia.



Čítať viac...


Bitka o Ardeny[upraviť kód]

Bitka o Ardeny
uprav
Americký vojaci počas bitky v Ardenách v zime 1944

Bitka o Ardeny (nem. Unternehmen: Wacht am Rhein neskôr Herbstnebel) v angličtine často označovaná ako bitka o výbežok (angl. Battle of the Bulge) je súhrnný názov, ktorý sa používa pre označenie nemeckej ofenzívy na západnom fronte počas druhej svetovej vojny. Spadá do nej aj jej následná eliminácia v decembri 1944 až januári 1945. Išlo o posledný pokus nacistického Nemecka zvrátiť priebeh vojny, či získať Nemecku lepšiu vyjednávaciu pozíciu so západnými spojencami.

Čítať viac…


Belgická revolúcia[upraviť kód]

Belgická revolúcia
uprav
Belgická revolúcia - "Septembrové dni roku 1830 - maliar Gustave Wappers

Belgická revolúcia v roku 1830 bola vzbura provincií na juhu Holandského kráľovstva (neoficiálny názov bol Spojené nizozemské kráľovstvo) proti jeho kráľovi Viliamovi I. (Guillaume Ier). Táto revolúcia viedla ku vzniku nezávislosti Belgicka. Jeho štátnym zriadením od začiatku existencie sa stala monarchia na čele s voleným kráľom Leopoldom I. Belgickým (Leopold Georg Christian Friedrich von Sachsen-Coburg-Saalfeld, duc de Saxe, prince de Saxe-Cobourg-Gotha), ktorý vládol Belgicku nasledujúcich tridsaťštyri rokov.

Čítať viac...

Mária Terézia[upraviť kód]

Mária Terézia
uprav
Mária Terézia

Mária Terézia (* 13. máj 1717, Viedeň – † 29. november 1780, Viedeň) bola uhorskou a českou (1743 – 1780) kráľovnou z rodu Habsburgovcov a rakúskou arcivojvodkyňou od roku 1740. Bola to jediná žena, ktorá vládla na českom tróne. V roku 1736 sa stala manželkou Františka I. Lotrinského, s ktorým mala 16 detí. Často je označovaná ako „Matka dvoch cisárov“. Jej manžel sa 13. septembra 1745 stal rímskonemeckým cisárom.

Mária Terézia sa zapríčinila o ekonomické a školské reformy, podporovala obchod a rozvoj poľnohospodárstva a zreorganizovala armádu. Pokračujúci konflikt s Pruským kráľovstvom viedol až k sedemročnej vojne, ktorá prebiehala v rokoch 17561763 a skončila neúspechom habsburskej monarchie. Tento konflikt neskôr vyústil k vojne o bavorské dedičstvo. Podľa uzavretého mieru musela Mária Terézia odstúpiť Prusku hospodársky dôležité Sliezsko. Mária Terézia kritizovala mnohé z reforiem a činností syna Jozefa, ale súhlasila s rozdelením Poľska v roku 1772. Stala sa kľúčovou postavou v politike 18. storočia v Európe a Habsburskej monarchii priniesla jednotnosť. Bola považovaná za jednu z najschopnejších panovníkov vtedajších krajín a aj v súčasnosti sa o nej hovorí ako o jednej z najvýznamnejších panovníkov z Habsburského rodu.

Čítať viac...