Portál:Byzantská ríša/Vybraný článok 2024 07
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/96/K%C3%A9pes_kr%C3%B3nika_-_122.oldal_-_III._B%C3%A9la_kir%C3%A1ly.jpg/150px-K%C3%A9pes_kr%C3%B3nika_-_122.oldal_-_III._B%C3%A9la_kir%C3%A1ly.jpg)
Bitka pri Zemune alebo bitka pri Sirmiu (maď. Zimonyi csata) bolo stretnutie 8. júla 1167 medzi Byzantskou ríšou a Uhorským kráľovstvom. Byzantínci dosiahli rozhodujúce víťazstvo a prinútili Uhrov žiadať o mier za byzantských podmienok. Bitka upevnila byzantskú kontrolu nad západným Balkánom.
Od polovice 11. storočia Uhorské kráľovstvo rozširovalo svoje územie a vplyv smerom na juh s cieľom anektovať regióny Dalmácia a Chorvátsko. Toto úsilie a uhorské spojenectvo so srbskými kniežatstvami boli príčinou napätia s Byzantskou ríšou, ktorá považovala uhorskú expanziu za potenciálnu hrozbu byzantskej nadvlády na Balkáne. Byzantínci a Uhri sa navzájom napádali územie a Byzantínci pravidelne pomáhali uchádzačom o uhorský trón (napr. Borisovi Kolomanovičovi). Trenice a vypuknutie otvorených vojen medzi Byzantíncami a Uhrami dosiahli vrchol v 50. a 60. rokoch 12. storočia.