Portál:Chémia/Odporúčaný článok/30

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Mydlo je tenzid používaný v kombinácii s vodou na umývanie a pranie. Zvyčajne je dostupné vo forme lisovaných zvyčajne zaoblených tehličiek. Postupne sa rozšírilo aj aj používanie tekutého mydla, najmä v podávačoch verejných umyváriek. Po aplikácii na na povrch tuhého telesa udržje mydlo dokáže udržať častice v suspenzii, takže môžu byť spolu s vodou spláchnuté. V rozvinutých krajinách nahradili pri praní prádla mydlo syntetické detergenty.

Mydlá sú zvyčajne zmesi sodných a draselných solí mastných kyselín. Môžu byť vytvorené z olejov a tukov reakciou s hydroxidmi ako hydroxid sodný a draselný pri teplotách 80-100°C v procese zvanom zmydelňovanie. Pôsobením lúhu sú v tuku hydrolyzované triacylglyceroly za vzniku glycerolu a surové mydlo. Historicky sa využíval najmä hydroxid draselný, získavaný z popola spálenej rastlinnej alebo drevnej hmoty. Mydlo je vyrábané z olejov alebo z tuku. Pojem mydlo je v užívaný tak bežne, že sa používa aj pre mnohé čistiace prostriedky, ktoré neobsahujú mydlo.

Aj keď je pojem „mydlo“ je bežný v každodennej konverzácii, v skutočnosti je väčšina druhov "mydiel" tvorená syntetickými detergentmi, ktoré sú lacnejšie a jednoduchšie vyrábané. Napriek snahe zmierniť dopad na životné prostredie boli úspechy v tomto ohľade skromné.

Mydlo je užitočné pri umývaní, pretože molekuly mydla sa dobre viažu s nepolárnymi molekulami (napr. tuk, olej) a polárnymi molekulami (ako voda). Mastné látky zvyčajne adherujú na povrchy ako je koža alebo oblečenie. Molekuly mydla adherujú na mastnotu a pôsobia ako ručka, ktorá umožní spláchnutie mastnosty vodou. Ak sa nechá mydlo dlho pôsobiť na niektoré povrchy ako pokožka alebo tkaniny, môže narušiť rovnováhu obsahu vlhkosti v nich a spôsobiť rozpad tkaniny respektíve suchosť pokožky.