Portál:Politika/Odporúčaný článok/44 2006
Martinská deklarácia alebo Deklarácia slovenského národa je dokument z 30. októbra 1918 prijatý na zhromaždení v Martine, kde sa účastníci prihlásili k sebaurčovaciemu právu národov a ustanovili SNR ako jedinú predstaviteľku oprávnenú vystupovať v mene slovenského národa.
Vznik[upraviť zdroj]
V Martine (vtedy Turčianskom Svätom Martine) sa už od 29. októbra schádzalo v budove Tatrabanky na uhorskými úradmi povolené zhromaždenie SNS vyše 200 zástupcov z celého Slovenska. O tom, že v Prahe 28. októbra už vyhlásili Česko-Slovensko ešte nič nevedeli. 30. októbra sa doobeda ešte diskutoval stupeň jednoznačnosti prihlásenia sa k česko-slovenskému štátu z obavy pred násilnou reakciou zo strany Maďarov. Napokon sa zhodli na upravenom znení , ktoré predložil Samuel Zoch. O 14. hodine sa konalo slávnostné zhromaždenie, na ktorom najprv Matúš Dula referoval o situácii, potom Andrej Hlinka vyzval Slovákov k jednote a napokon zhromaždenie ustanovilo 20-člennú Slovenskú národnú radu (podľa niektorých názorov „Národnú radu slovenskej vetvy jednotného česko-slovenského národa“), pripravenú už od 12.9.1918, a jej 12-členný výkonný výbor, z ktorého väčšinu tvorili nečlenovia SNR. V mene tejto Slovenskej národnej rady zhromaždenie prijalo Deklaráciu slovenského národa, ktorú potom predniesol Samuel Zoch.