Port of Vancouver

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 20:40, 28. október 2007, ktorú vytvoril Jonesy (diskusia | príspevky) (→‎Externé odkazy: štylistika)
Port of Vancouver
  Súbor:PortVancouverLogo.jpg
Základné informácie
 Rok založenia  1964
 Zemepisná poloha
 - Zemepisná šírka
 - Zemepisná dĺžka

 49°16'37" S
 123°07'15" Z
 Územie prístavu
 - Pobrežie
 - Pevnina
 - Vodná plocha

 247 kilometrov
 4.6 km²
 60 km²
 Počet terminálov  25
 Počet vybavených
 lodí
 2677 za fiškálny
 rok
2005
 Ročný objem
 kontajnerovej prepravy
 1,8 milióna TEU
 za fiškálny rok 2005
 Hmotnosť vybaveného
 tovaru za rok
 76,5 miliónov metrických
 ton
za fiškálny rok 2005
 Cena prepravovaného
 tovaru
 43 miliárd USD za
 kalendárny rok 2004
 Počet pasažierov na
 výletných lodiach
 910 000 pasažierov za
 fiškálny rok 2005
 Hrubý domáci produkt
 (HDP)
 4 miliardy USD za
 fiškálny rok 2004
 Počet zamestnancov  69 200 (celkovo) vo
 fiškálnom roku 2004
Predstavenstvo VPA
 Predseda
 Podpredseda
 George A. Adams
 John T. Willcox
 Ďalší členovia
 predstavenstva



 Greg S. Arason
 Marilyn Baker
 Kazuko Komatsu
 Kenneth L. Matchett
 Sarah A.
 Morgan-Silvester
 R.V. (Bob) Wilds
 Prezident a CEO  Kapitán Gordon Houston
Oficiálna stránka

Port of Vancouver je najväčší námorný prístav v Kanade, tretí najväčší na americkom severozápade a podľa objemu TEU kontajnerovej prepravy šiesty najväčší na západnom pobreží Severnej Ameriky.

Cez prístav prejde za rok tovar v hodnote 43 miliárd USD do vyše 90 krajín sveta. Vancouver Port Authority (VPA) je kanadská štátna kráľovská spoločnosť, ktorá spravuje prístav a v spolupráci s mestom Vancouver celý fjord Burrard Inlet a terminál Roberts Bank Superport (označovaný aj ako Deltaport), nachádzajúci sa v meste Tsawwassen v okrese Delta.

Terminály

Prístav má 25 hlavných námorných terminálov:

  • 3 pre kontajnerovú prepravu
  • 17 pre sypaný otvorený náklad (bulk cargo)
  • 5 pre tovar prepravovaný na drevených paletách (break bulk)

Ekonomika

Prístav má 30 100 zamestnancov, ktorí pracujú v piatich sektoroch:

  • v preprave tovaru po mori
  • vo výletnom a turistickom priemysle (výletné lode)
  • v investovaní finančných prostriedkov do zariadení v prístave
  • v stavbe lodí a ich opráv
  • v službách nesúvisiacich s námornou prepravou
Súbor:Deltaport.jpg
Terminál Roberts Bank Superport

Najväčším sektorom je preprava tovaru po mori, zamestnáva 21000 ľudí. Výletný a turistický sektor je s 5600 zamestnancami druhý najväčší. Celkovo má prístav vo všetkých piatich sektoroch 69 200 zamestnancov (vrátane zamestnacov, čo v ňom trvale nepracujú). Platy v prístave Port of Vancouver sú v priemere o 52 % vyššie, ako je výška priemernej mzdy v Britskej Kolumbii.

Prístav prispel sumou 1,8 miliardy dolárov priamo do kanadského HDP a 4,1 miliardami dolárov do kanadskej ekonomiky v roku 2004. Celkovo po zarátaní ďalších faktorov, dosiahla výška príspevku do HDP Kanady sumu 4 miliardy a do kanadskej ekonomiky 8,9 miliárd dolárov. Ekonomický dosah prístavu sa rozširuje do celej západnej Kanady, aj za hranice, keď väčšina exportu, ktorý prejde cez prístav je z oblastí mimo regionálny okres Metro Vancouver a väčšina importovaného tovaru je pre trhy ležiace za oblasťou Lower Mainland.

Port of Vancouver je domovským prístavom pre výletné lode na trase Vancouver - Aljaška (Vancouver-Alaska cruise), ktoré v období od mája do septembra prepravia každý rok milión cestujúcich na 300 výletných plavbách. Prístav má dva terminály pre výletné lode: Canada Place a Ballantyne. V roku 2006 u nich kotvilo 28 výletných lodí a trajektov.

Štatistika

V roku 2006 prístav prepravil 79,4 miliónov ton tovaru, čo je nárast o 4 percentá oproti roku 2005, keď prepravil 76,5 miliónov ton. V roku 2005 prístav prepravil celkovo 1,7 milióna kontajnerov s tovarom, 910 172 pasažierov na výletných lodiach a vybavil 105 246 zahraničných plavidiel.

V roku 2005 bol najväčší import a export tovaru zo štátov:

Čína - 16 310
Japonsko - 15 574
Južná Kórea - 7 145
Spojené štáty - 3 647
Brazília - 3 101
Nemecko - 2 727
Taiwan - 2 594
Mexiko - 1 742
India - 1 719
Taliansko - 1 638
Pobrežie Vancouveru, pohľad z ulice Granville Street, po ľavej strane je terminál pre výletné lode Canada Place, vpravo je kontajnerový terminál
Pobrežie Vancouveru, pohľad z ulice Granville Street, po ľavej strane je terminál pre výletné lode Canada Place, vpravo je kontajnerový terminál

Rozširovanie kontajnerového terminálu

Kontajnerový terminál v prístave Port of Vancouver

Štúdie naznačujú, že objem kontajnerovej prepravy na západnom pobreží Severnej Ameriky sa v priebehu nasledujúcich 20 rokov ztrojnásobí. Prístav Port of Vancouver má tak možnosť zvýšiť svoj objem kontajnerovej prepravy na 7 miliónov TEU v roku 2020. Aby sa tak stalo, je nutné rozšíriť kapacitu kontajnerového terminálu. Podľa správy prístavu VPA bude nutné:

  • zvýšiť efektivitu na existujúcich termináloch
  • rozšíriť súčasné terminály
  • vybudovať nové zariadenia

Prístav Port of Prince Rupert, ležiaci v meste Prince Rupert, chce v budúcnosti tiež rozširovať svoje terminály a využiť výhodu svojej geografickej polohy s jeho priamymi železničnými trasami do veľkých miest ako sú Chicago a New York.

Dejiny prístavu

Oblasť prístavu a centra mesta - downtownu v roku 1929. Bodkované čiary sú trasy kompy, ktorá zaisťovala prepravu cestujúcich z Vancouveru do okresu West Vancouver, mesta North Vancouver, fjordu Indian Arm, úžiny Howe Sound a do ďalších miest v oblasti

Po otvorení Panamského prieplavu v roku 1914 mohol začať námorný prístav vo Vancouveri merať svoje sily s významnejšími medzinárodnými prístavmi, využívanými pre celosvetový obchod. Počas 20-tych rokov 20 storočia vláda provincie Britská Kolumbia úspešne bojovala za zrušenie prepravných daní, ktoré diskriminovali nákladnú prepravu vlakom cez hory, čo dalo Gerrymu McGeerovi, v tom čase mladému právnikovi, ktorý sa venoval tomuto prípadu a budúcemu starostovi Vancouveru a kanadskému senátorovi povesť "muža, ktorý zarovnal Skalnaté vrchy". Dôsledkom zmeny legislatívy bolo, že pšenica z prérií smerovala na západ, namiesto toho, aby bola posielaná do prístavov na východnom pobreží. Federálna vláda začiatkom 20-tych rokov ustanovila funkciu náčelníka prístavnej polície (predchodcu správy prístavu). Po dokončení prístavného móla Ballantyne v roku 1923 sa prístav stal technologicky najvyspelejším prístavom v celom Britskom impériu. Kanadská pacifická železnica, vývozci dreva a ďalšie spoločnosti, sídliace na pobreží sa po skončení Prvej svetovej vojny spojili a založili Federáciu námorných prepravcov Britskej Kolumbie (Shipping Federation of British Columbia), organizáciu zamestnancov, ktorá mala riadiť a koordinovať pracovné vzťahy na stále rušnejšom pobreží. Federácia bojovala proti založeniu odborov, porazila sériu štrajkov a rozbila odbory až do vzniku Medzinárodnej odborovej organizácie vykladačov tovaru a pracovníkov skladíšť (International Longshore and Warehouse Union) (ILWU), ktorá bola založená po ukončení Druhej svetovej vojny. V 30-tych rokoch sa komerčná preprava tovaru cez prístav stala najväčším sektorom v ekonomike Vancouveru.

Panoráma pobrežia v roku 1910
Panoráma pobrežia v roku 1910

Externé odkazy